Indonézia 1/4

Neodrádzajú nás teroristické útoky v rokoch 2002 a 2005 ani prepuknutie vtáčej chrípky v roku 2006. Ide sa do Indonézie. Do krajiny tisícok ostrovov, z ktorých my navštívime len päť. Preľudnené moslimské ostrovy Sumatru a Jávu obchádzame a smerujeme na východ, kde je krajina dosť odlišná. Bali so svojim hinduistickým náboženstvom vyžaruje pohodu a spokojnosť. Jej menší brat Lombok nás láka vďaka gigantu Mt. Rinjani, na ktorý sa tešia hlavne naše turistické topánky. Ďalej sa na východ plavíme cez more plné odpadkov, prechádzame chudobnou Sumbawou na ostrovy Komodo a Rinca až ku katolíckemu Flores. Tu sa s Indonéziou po mesiaci rozlúčime s túžbou pre budúcnosť pokračovať ďalej na východ.

Čiernobiele Bali

V podložke o veľkosti dlane vyrobenej z prepletaných palmových listov sú farebné kvietky naaranžované okolo kôpky varenej ryže, v ktorej je zapichnutá dymiaca vonná tyčinka.  Tento dar pre bohov vkladá štíhla balinézanka do malej urny odetej látkou potlačenou čiernobielymi kockami. Je ráno a takáto ceremónia sa odohráva pri každom dome či chráme, v každej dedine, po celom Bali. Ostrov, kde aj vzduch zaváňa tajomným nadpozemskom a hinduizmom. Je to miesto bohov, démonov, duchov, ktorým domáci skladajú obete, dary a rešpekt a vďaka nim veria, že zlí duchovia sa budú lepšie správať.

Hinduizmus prvý krát prenikol na Bali z Javi niekedy v siedmom storočí nášho letopočtu. Po páde kráľovstva Mahapajit v Jáve nastúpil islam a prívrženci hinduizmu utiekli na Bali. Z nich mnohí herci, hudobníci a umelci, ktorí napomohli rozmachu kultúry na tomto pokojnom ostrove.  Domáci si náboženstvo mierne upravili po svojom, a tak dali vznik balinézskemu Hinduizmu. Prvý Európania ktorí vkročili na Bali boli Holanďania. Éra ich kolonizácie skončila v roku 1945.

Prvá ranná prechádzka smeruje na najväčšiu pláž južnej časti ostrova - Kuta beach. Toto trhovisko pod holým nebom je jedinečné tým, že tovar a služby vám prídu priamo k nohám. Predajcovia šperkov, sargonov, sošiek i nápojov si vás najprv kúpia svojou priateľskou pohodovou mentalitou a potom vytiahnu tovar. Keď nič nekúpite, ponúknu vám aspoň masáž za pár drobných. Sledovať svet okolo našťastie nič nestojí. Svalnaté telá surferov a ich elegantné pohyby na vlnách sú pastvou pre oči. Kočky v bikinách hrajú v piesku volejbal, kým mládenci rozkopávajú jemný piesok pri futbalovom zápase.

Požičiavam si slová z príručky Lonely Planet z roku 1975. ,, V Kute ide cez obed  na dračku podpultový tovar- pizza s hríbmi. Halucinácie po nej by sa mali dostaviť do západu slnka’’. Dnes, 36 rokov neskôr sú drogy brané o dosť vážnejšie. Pokuta pri nájdení i ľahších drog vo vlastníctve sa čísli v desiatkach tisícok US dolároch a za dílerstvo sa platí trestom smrti.

Po necelom dni v Kute máme z množstva turistov, ktorí sem prišli za plážovou dovolenkou už dosť a tak si požičiavame motorku a vyberáme sa na štvordňové ,,Tour de Bali’’.  Vladko nakopne 80cm3 veľkému motoru život a ide sa spoznávať naozajstné Bali. Predtým ako unikneme davom, sa však musíme dostať cez preplnenú Kutu, Legian a hlavné mesto Denpasar. Stojíme na červenej a okolo seba máme desiatky motocyklistov. Keď naskočí zelená, vzduch vyplnia výfukové plyny a hektické trúbenie. Na prvý pohľad to vyzerá ako chaos, ale po čase zisťujeme, že každý vie čo robí a snaží sa jazdiť opatrne. Predbieha nás motorka naložená na sebe naukladanými prútenými košmi s kotkodákajúcou hydinou. Perie na vytŕčajúcich hlavách im veje v protivetre a ružový hrebeň plápolá. Po ľavej strane sa na motorke vezie 5 členná rodinka.

Aj keď sme v hlavnom meste, značenie ciest je poriedke a tak pravidelne zastavujeme a pýtame sa domácich na smer. Mierime na sever k mestečku Ubud, kde sa už roky centralizujú ako miestni, tak aj zahraniční umelci. Keďže nie je len jediná správna cesta, stretávame sa s kontra diktujúcimi inštrukciami a po hodine blúdenia po Denpasare sa ocitáme pri mieste, okolo ktorého sme už raz prechádzali. Chcelo by to poriadnu mapu, ktorú však nie je možné nikde zohnať. Spoliehame sa teda na slnko,  podľa ktorého pozície určujeme smer, sever. Cesta je kľukatá a motoristi pred vstupom do zákruty trúbia v snahe vyhnúť sa kolízii s možným protiidúcim vozidlom. Najprv ma to irituje, ale po čase pochopím , že je to v dobrom záujme bezpečnosti. Po chvíli máme zadymené mesto za chrbtom a začíname cítiť atmosféru  balinézskeho vidieka.

Cestu lemujú remeselnícke dielne, kde z dreva vyrezávajú figúrky, ktorých námetom sú postavy pochádzajúce z hinduistickej mytológie. Strašidelne pôsobia masky používané pri tradičných tancoch. Pouličnú výstavu predmetov z dreva po pár kilometroch striedajú gigantické sochy z kameňa, ktoré budú zdobiť chrámy a svätyne ostrova. O nič menej zaujímavé nie sú ani dielne na výrobu strieborných šperkov. Ich originalita je dôkazom tvorivosti a fantázie týchto talentovaných remeselníkov. Ulice Ubudu striedavo vypĺňajú galérie, obchodíky s bižutériou, butiky s pestrofarebným oblečením nezvyčajného dizajnu a ethno kaviarničky. Turistov je tu ako maku a nás to po návale kultúry ťahá opäť do prírody. Smerujeme tak do prírodnej rezervácie Sacred Monkey Forest.

Dlhochvosté balinézske makaky nás v momente obkolesili a vyzerajú čo by nám mohli uchmatnúť. Sekundu nepozornosti premenili na úlovok našej jedinej mapy ostrova. Snaha dostať ju späť končí agresivitou a škrekotom. Nie mojím, ale opičím. Tieto šedé potvorky sú dotieravé a drzé, proste sú to opice. Bez mapy nasadáme na moped a pokračujeme do dedinky Penelokan v blízkosti sopky Batur, na ktorej vrchol by sme chceli zajtra vystúpiť.

Stredom Bali sa tiahne pás aktívnych sopiek siahajúcich v priemere do 2000 m.n.m. a rozdeľuje tak ostrov na severnú a južnú oblasť. Úrodná pôda a množstvo zrážok vďaka vyššej polohe vytvárajú výborné podmienky na pestovanie ryže, ovocia i zeleniny. Prechádzame cez ovocné sady, čo vieme podľa množstva stánkov na okraji cesty s vystaveným exemplármi. Z farebného ovocia rozpoznávam len banány, ostatné sú mi neznáme.

Cesta prudko stúpa a my sa blížime k hustej oblačnosti, obkolesujúcej vrcholy sopečného pohoria. Sme tu v období dažďov, takže poobednej sprche sa nevyhneme. Kvapky dažďa mi klopkajú na prilbu a cez plexisklo vidím len rozmazaný svet popri ceste. Nemáme sa kde pred búrkou schovať a tak pokračujeme ďalej a cez zašpúlené oči vyzeráme ubytovanie. Dážď sa zosilňuje. Máme síce nepremokavé oblečenie, ale v tejto výške je nám pri jazde na motorke zima. Ako anjel z neba na nás kýva pán stojaci pri ceste pred reštauráciou. Pýtam sa ho na ubytovanie. Po zjednaní ceny nám ukáže našu izbu. Veľmi sa mi páči, ako nám opisuje čo by sme videli z izby, keby nebola hmla a akí by sme boli z toho nadšení. Po horúcom čaji som dostala chuť na horúcu sprchu. Pýtam sa teda pána domáceho na kúpeľňu. Stúpací záchod a vybetónovaná nádržka so studenou vodou sú kompletný interiér. Chladný vzduch a vlhké steny ma akosi od umývania odrádzajú. Ale keď pani domáca doniesla za vedro vrelej vody s malým vedričkom, akosi som tú ,,sprchu po balinézsky’’ chcela vyskúšať. Riedim si horúcu vodu a následne malým kýblikom oblievam tvár a vlasy. O pôžitku ktorý prežívam svedčia slastné vzdychy odrážajúce sa od zarosených stien.  Táto sprcha bola zatiaľ najlepším zážitkom z Bali.

Po upršanej noci nastalo hmlisté ráno. Výstup na Gunung Batur je zrušený a my sa vydávame k severnému pobrežiu ostrova, k mestečku Lovina. Prechádzame cez malé rybárske dedinky. Po odbočení z hlavnej cesty na malý chodníček vedúci k moru naďabíme na rybárov chytajúcich morské plody. Opar vytvára zaujímavú atmosféru, akoby tí rybári stáli na konci sveta.

Prechádzame na východ pozdĺž severného pobrežia. Popri ceste sú časté „leňošiská“ postavené z bambusu a zastrešené banánovníkovými listami. Muži tu vegetujú počas dňa, zatiaľ čo ženy obrábajú pôdu a varia. Deľba práce podľa moslimských zvyklostí. Islam na Bali priniesli ľudia z východu, z ostrova Sulawesi. Aj keď zástancovia islamu sú na Bali výrazná menšina, mešita sa nachádza takmer v každom rybárskom mestečku, cez ktoré prechádzame.

Pred očami máme nepeknú stránku ostrova. Čierna piesočnatá pláž je posypaná odpadkami. Plastové fľaše, plechovky od svetovo známych nápojov a farebné sáčky vyplávajú z mora a z riečky tečúcej z dediny sa doňho aj vlievajú. Stromy vytvárajúce hranicu medzi morom a domami majú korene obložené týmto bordelom. Akoby obyvatelia ostrova preskočili evolučný stupienok. Keď jedávali ryžu zabalenú v banánovníkovom liste, po dojedení zahodiť ho nemalo žiadny dopad na prírodu. Keď dojedia cukríky či keksík, papier padá bez mihnutia oka na zem. Chýba vzdelanie a výchova?

Na juhovýchodnej strane Bali sa kocháme nádhernými terasovitými ryžovými poliami. Sme ich nekonečnosťou obkolesení. Zaujímavé je, že na jednej strane cesty ryžu len sadia, kdežto na druhej sú už rastliny vysoké a jasnozelené. Dewi Sri je bohyňa ryže, ktorá sa stará o úrodnosť a jej neustály kolobeh. Jej sú venované dary a obete v altánku stojacom v každom ryžovom poli. Pracujúci poľnohospodári sú v dobrej nálade.

V potôčiku obtekajúcom ryžové pole sa kúpe otec s deťmi. Sú úplne nahí a vôbec im nevadí okoloidúca premávka, keďže podľa povery sú pri kúpaní neviditeľní.

Pura Tanah Lot je najuctievanejším chrámom na ostrove. Rozprávkový palác postavený na kameni obmývanom vlnami mora je nečudo aj najfotografovanejším objektom na ostrove.

Potulky po Bali zakončíme kultúrnym predstavením Kecak dance, doprevádzaným autentickou balinézskou hudbou. Neustále sa meniace  tempo diktuje dramatické prechody medzi jemnými tónmi a zvukmi pripomínajúcimi trieskanie hrncov.

Kecak rozpráva príbeh z najsvätejšej Hinduistickej knihy Ramayana. Vypravuje o princovi Rama a princeznej Site, ktorých odlúči démon Rawana. Nakoniec dobro zvíťazí nad zlom a za pomoci armády opíc a dobrých bohov sú zaľúbenci opäť spolu. Počas tanca Kecak, mužský spevácky súbor doprevádza dej spievaním ,,chak-a-chak-a-chak’’! Sú nahí a majú zahalené len loná čiernobielou kockovanou látkou.

Bali si nás získalo krásnou hornatou scenériou, dobrým jedlom a príjemne priateľským a mierumilovným obyvateľstvom. Najväčšia krutosť s akou sme sa na ostrove stretli boli kohútie zápasy, aj z ktorých je nakoniec osoh v podobe kohútej polievky. Bali je ostrov, z ktorého má človek po jeho ochutnaní chuť odhryznúť si znova a znova.