V ríši draka
Kde bolo tam bolo, žil raz jeden obrovský drak. Volal sa pravaran Megalania a bol dlhý sedem metrov a vážil dve tony. Bol najväčším jedovatým jašterom aký kedy žil na našej planéte. Dnes, 100 miliónov rokov neskôr žije na Zemi už len jeho priamy následník Varan komodský (Varanus komodoensis). Varana komodského v angličtine volajú Komodo dragon, komodský drak. Tomuto názvu sa niet čo čudovať. Veď dospelé samce disponujú dračími rozmermi. Bývajú dlhé až vyše troch metrov a dosahujú hmotnosť okolo 100 kilogramov. Rekordné hodnoty sú 3,13 metra a 166 kilogramov. Údaje sú síce jasné, ale aj tak sa mi ich obrovitosť akosi ťažko predstavuje.
Je Silvester 2010 a my sa plavíme na malej rybárskej lodi k ostrovom Rinca a Komodo. Oba sú situované v národnom parku Komodo založenom v roku 1980. V roku 1986 bol zaradený medzi Svetové pamiatku UNESCO. Dôvod prečo sem ideme je verím viac než jasný. Chceli by sme vidieť Varana komodského, najväčšieho jaštera na svete v jeho jedinom naturálnom prostredí, práve tu v národnom parku.
Pred tým ako vstúpime do kráľovstva tohto draka, musíme sa preplaviť Florézskym morom. Ostrovy sa nachádzajú na západ od Flores asi 4 hodiny plavby loďou. More v týchto končinách je nevyspytateľné, plné silných prúdov a bohužiaľ aj obrovského množstva odpadkov. Podľa štúdie organizácie Greenpeace z roku 2006, zhruba 8 miliónov kusov odpadu sa dostane do oceánu každý deň, čo činí 6,4 miliónov ton odpadkov ročne. Najčastejšie vidíme umelohmotné fľaše a rôznorodé človekom vyrobené polyméry. Vôbec to nie je prekvapivé keďže 90% odpadu plávajúceho oceánom je z plastu.
Loď je strašne hlučná a keď konečne doplávame na ostrov Rinca, ticho, ktoré nastane, je čistý balzam na dušu a uši. No relaxovať tu určite nebudeme. Kapitán nám vysvetľuje cestu k informačnému centru, kde budeme musieť vykešovať ďalšie dukáty za vstup do národného parku ako aj za povolenie pre foťák. Extra príplatok za sprievodcu ma vôbec nemrzí, keďže som z tých jašterov dosť nervózna a s bodyguardom budem pokojnejšia. Ani sme ďaleko nemuseli prejsť, keď z bezpečia informačky počujeme krik a veľký buchot idúci z dvora. Nazriem von z okna a tam sa 3 obrovské jaštery dobíjajú do útulku stavbárov. Našťastie ich duchaplní domáci úspešne odháňajú palicami. Rozbúchalo sa mi srde a pocítila som voči týmto drakom obrovský rešpekt.
Varany komodské zrejme vďačia za svoje veľké rozmery tzv. ostrovnému gigantizmu. Tu na ich domovských ostrovoch nemajú prirodzených nepriateľov a tak sa ocitli na vrchole potravinového reťazca. V divočine dosiaľ žije 4 až 5 tisíc varanov komodských. Nelegálny obchod s nimi sa vcelku darí obmedzovať. Varanom ale ľudia škodia nepriamo zmenšovaním ich areálu a lovením varanej koristi. Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) ich vyhlásila za ohrozené.
Vydávame sa na dvoj hodinovú túru po ostrove v nádeji, že jaštery uvidíme voľne v prírode. Držím sa tesne pri sprievodcovi, ktorý má dlhú palicu, zakončenú vidličkou ako gumipuška. Zastavujeme pri hniezde varana odkiaľ sa nedávno vyliahli mladé potvorky. V čase rozmnožovania samce bojujú o možnosť páriť sa. Robia to tak, že zápasia vo vzpriamenej polohe, podopierajúc sa mohutnými chvostmi. Po spárení samice vyhrabávajú hniezda v piesčitom podloží a kladú do nich až 25 vajec. Keď sa zhruba o 9 mesiacov vyliahnu mláďaťa, sú ponechané samy na seba. Dospelé jedince majú kanibalské návyky, preto mláďatá trávia veľa času na stromoch. Varany komodské pohlavne dozrievajú po piatich rokoch a vo voľnej prírode sa dožívajú približne 40 rokov.
Ideme už asi pol hodinu a stále nič. Už som sa pomaly začala aj uvoľňovať a prestávala som myslieť na cieľ tejto túry. Tak to už asi raz v živote býva, keď to človek najmenej čaká, vtedy to príde. Sprievodca ukazuje na skalu pod stromom, kde sa vyvaľuje obrovský Varan.
Jeho dĺžku s chvostom odhadujem na 2 metre. Len tak si tam leží a s otvorenými očami nás nehybne sleduje. Sprievodca nás volá bližšie. Trochu sa zdráham, ale prekonávam strach a blížim sa k nemu na 2 metre. Wau, tak toto je silný zážitok. Jeho šupinatá koža je silne štruktúrovaná, sivo sfarbená s hrubými záhybmi. Má veľmi milú tvár, akoby sa usmieval. Jeho pomaly vyplazujúci sa hlboko rozoklaný jazyk mi pripomína, že je živý a nielen nastrčená atrapa. Túžba po detailnej fotke akosi víťazí nad pudom sebazáchovy, ktorý mi len so zdvihnutým prstom pripomína náš sprievodca. „Madam, nie bližšie ako jeden a pol metra prosím“.
Práve v týchto chvíľach si uvedomujem, že môj kropový senzor, ktorým teraz fotím mi celkom vyhovuje, keďže som akoby bližšie ako so svojím full framom. Posledný pohľad na draka a ideme ďalej. Hneď za stromom nás už víta ufúľaný býk, čo je prirodzenou potrava pre Varanov. Po zhliadnutí jaštera ma ten býk akosi nevzrušuje. Trošku väčší ako krava a s väčšími rohmi. Nič extra-špeciál, ale ten Varan, to vám poviem, to je iné kafe.
Varan komodský má cca 60 ostrých pílovitých zubov, ktorými dokáže spôsobiť hlboké tržné rany. Nespolieha sa však iba na vykrvácanie koristi. Ich ústa a zuby osídľuje vyše 50 druhov patogénnych baktérií. Navyše obsahujú zložky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a tak predlžujú krvácanie. Analýzou DNA jedových žliaz draka vedci zistili že jed má podobné účinky ako jedy amerického jaštera Kôrnatca jedovatého resp. gila (Heloderma suspectum) a mnohých hadov. Objav jedových žliaz varana komodského vyvracia názor niektorých iných vedcov, že korisť zabíja rýchla otrava krvi toxínmi, ktoré vylučujú baktérie z jeho papule.
Na lodi nás už čakal stôl plný dobrôtok. Hneď som si uchmatla grilovanú rybu a vyplnila tanier rezancami, zeleninou a ryžou. Dezert bol šťavnatý ananás, z ktorého som bola celá polepená. Po dvoch hodinách plavby sme boli pri brehu Komoda a na červenej pláži sme zakotvili na šnorchlovaciu zastávku. Škoda že je pod mrakom a fotky z pod vody za veľa nestoja. Som dobrý plavec, ale miestami cítim silný prúd, ktorý sa so mnou pohráva. Strácam kontrolu nad smerom, ktorým plávam avšak nakoniec sa vyčerpaná dostávam späť na palubu. Mieša sa tu teplé Florézske more so studeným Sumbavským prúdom. Rybolov kyanidom a výbušninami praktikovaný v minulosti zanechal ničivé stopy na koralových útesoch. Vďaka prísnemu stráženiu vôd národného parku sa podmorský svet našťastie pomaly zotavuje.
Kapitán nám ukazuje miesto, kde dnes prenocujeme. Keďže na pevnine sú nebezpečné varany, ostávame na lodi. Je už podvečer a nám práve začína silvestrovský program. Prelet nekonečného kŕdľa Kaloňov pobrežných (Pteropus hypomelanus) rovno ponad naše hlavy.
Anglický názov lietajúce líšky (Flying foxes) ich výzor vystihuje výnimočne presne. Dĺžka tela sa pohybuje v rozmedzí 18-24cm a rozpätie krídel je až 1. 21 metrov. Každý večer po západe slnka preletujú za potravou z malého ostrova v zálive na pevninu Komoda. Kaloň je na rozdiel od našich netopierov výlučne bylinožravý. Ostrov je bohatý na šťavnaté ovocie, ktoré je hlavným zdrojom potravy týchto obrovských netopierov.
Bol to neuveriteľný zážitok. Kde sa na to hrabe silvestrovský ohňostroj. Po prelete posledného ukričaného Kaloňa sa začína silvestrovská párty. Gitara a spev v podaní Paľka, na lyžičkách hrá kapitán a na vidličkách strojmajster. My s Vladkom nenápadne vypĺňame melódiu hmkaním. “Jedeme na pohodu, blížíme se ke Komodu”. Odbila polnoc, arak je už dopitý, diskusia o svetových problémoch ukončená a tak sa poberáme spať.
V prvý deň v roku 2011 máme pred sebou vzrušujúcu návštevu ostrova Komodo. Hneď v prístave nás víta sprievodca a dáva nám na výber jeden alebo dvoj hodinovú túru. Keďže niektorým ešte v žilách prúdi arak, vyberáme si kratšiu variantu. Sme už skoro na konci našej prechádzky a po varanoch ani stopy. Až keď sme vyšli na poslednú vyhliadku, čakala nás tam v plnej kráse relaxujúca samička.
Menšie jedince sa živia zdochlinami, Majú výborný čuch, takže rozkladajúce sa zvyšky dokážu zacítiť až zo vzdialenosti piatich kilometrov. Väčší draci sú zdatní lovci. Ich korisťou sú drobné bezstavovce, vtáky a cicavce. Bez váhania sa pustia aj do veľkých zvierat, ako sú diviaky, jelene, a byvoly.
Varany majú výnimočný lovecký postup. Korisť uhryznú a pustia, nech krváca. Zranené zviera veľmi rýchlo upadá do šoku, anomálne znehybnie a stíchne, až kým ho napokon Varan zabije a zožerie. Tento spôsob lovu má každopádne očividný cieľ: minimalizovať dobu kontaktu varana s napadnutou korisťou, aby sa znížilo riziko jeho vlastného poranenia. Varan takto dokáže uloviť aj preň potenciálne nebezpečné zvieratá, ktoré ho presahujú telesnými rozmermi.
Vysmiata cvakám, netušiac čo nás čaká pri návrate do dediny. Samec dlhý okolo troch metrov a vážiaci 150 kilogramov. S takým tvorom je nehodno sa zahrávať a tak sa približujem veľmi opatrne a pomaly. Sprievodca mi naznačuje, že bližšie ísť nemám. “Joooooj, mať tak teraz nejakú poriadny teleobjektív, to by bol portrétik”. Musím sa uspokojiť s tým čo mám. Hovorím si lepšie je odísť z ostrova Komodo celá aj keď bez vysnívaného záberu, ako s fotkou i jedom v krvi.
Drak 21 storočia sa našiel a všetci účastníci výpravy vyviazli z národného parku Komodo bez ublíženia na zdraví. O jedinečnosti tohto miesta na Zemi svedčí aj jeho zaradenie medzi 28 finalistov novodobých siedmich divov sveta (www.new7wonders.com). Ochrancom prírody držíme palce aby sa im do konca hlasovania v novembri 2011 podarilo tieto malebné ostrovy a ich brehy ochrániť pred prílivom plastového odpadu. Pre mňa si tento jedinečný tvor a jeho prirodzené prostredie titul jednoznačne zaslúži.
Pridaj komentár
