Zazvoní budík. Som rozlámaný a premrznutý. Veľa som toho nenaspal. Už viem do budúcna dve veci. Spať pri tak veľkom vodopáde ako je Skógafoss je síce neskutočná romantika, ale taktiež je to hukot, ktorý Vám celú noc znepríjemňuje spánok a aby toho nebolo málo, tak od vodopádu ide strašná zima. Fakt je ale ten, že je to jeden z najkrajších vodopádov aké som doposiaľ videl.
Vodopád Skógafoss je jeden z najznámejších, najkrajších, a taktiež najväčších vodopádov na Islande. Voda padá voľným pádom 60 m. Je široký 25 m. Voda z vodopád putuje rovno do mora, ktoré je vzdialené 5 km. Pôvodne padala voda priamo do mora, vodopád tvoril útes. Nad vodopádom sa začína turistický chodník do vnútrozemia, vedie až do Landmannalaugaru. Názov vodopádu znamená v preklade Lesný vodopád.
Oproti včerajšku sa počasie pokazilo. Je zamračené a šero. Fúka vietor, a tak na nás končia kvapôčky vody od vodopádu. To by mi nevadilo. Oblečenie mám nepremokavé, a aj foťák by mal niečo zniesť, ale na objektíve to vidieť. Vidieť takýto krásny výjav hneď z rána ako je Skógafoss je pekné, ale ide sa ďalej.
Vraciame sa naspäť po okružnej ceste číslo 1. Prvá zastávka je pri vodopáde Seljalandsfoss. Seljalandsfoss prepadá cez hranu rovnakú ako predošlý Skógafoss. Hneď sa vydáme k nemu. Škoda oblakov. Je veľmi zamračené a vietor ženie vodu z vodopádu na nás. Vodopád je zaujímavý tým, že sa dá vojsť až zaňho. Vznikajú tak úžasné scenérie a fotografie. My máme smolu. Vietor a silný prúd vody spôsobuje, že po vytiahnutí nám fotoaparát hneď celý zmokne. Snažím sa spraviť pár fotografií, ale nemá to veľmi význam. Moja snaha je márna.
Vedeli ste?
Cesta číslo 1, islandsky Hringvegur a anglicky Ring road je hlavná a jediná cesta vedúca okolo celého ostrova a spájajúca najvýznamnejšie mestá. Jej dĺžka je 1339 km. Je veľmi populárna pre všetkých turistov, lebo na nej možno vidieť veľmi veľa zaujímavostí.
Prejdeme sa, párkrát spadnem na klzkých kameňoch a vydáme sa radšej naspať k autu. Raňajky. Pokračujeme naspäť po ceste číslo 1 až dôjdeme na križovatku, kde je odbočka na cestu číslo 26. Touto cestou odbočíme do vnútrozemia, smer Landmannallaugar. Cesta je zo začiatku pekne asfaltová, neskôr sa zmení na štrkovú, ako odbočíme na cestu číslo F26. Scenérie sa neskutočne menia. Aj sa zlepšilo počasie. Slniečko svieti. Cestou vidíme po pravej strane aj sopku Heklu.
Raňajky pri vodopáde, romantika.
Tak ako počet číslic na čísle cesty stúpa, tak sa aj mení kvalita cesty k horšiemu. Po odbočení na F208 sa cesta stáva úplne sparťanskou. Výhľady a scenérie sú však úžasné. Krajina je mesačná, ale neskutočne krásna. Začnú aj prvé "brody". Zatiaľ sa to prežiť dá. Sú v pohode. Cieľom našej cesty je kemp Landmannalaugar, ktorý sa nachádza v podstate v srdci týchto hor.
Lepšia cesta už nebude, jazda po lávovom poli je sranda.
Zákruta doprava, "brod", zákruta doľava, "brod", obchádzame kameň. Stojíme. Fotografujem a zas sa opakujú predošlé situácie. Občas zaradíme aj druhý rýchlostný stupeň, ale inak pomaličky pokračujeme cez lávový štrk, kamene a nespevnené cesty k spomínanému kempu. Pretože sme od rána nikoho nestretli urobí nám radosť keď v diaľke zahliadneme kemp. Paráda. Sme tu...
Farba hôr naznačuje, že sme tu.
Landmannalaugar je vrchovina a obľúbené turistické centrum vo vnútrozemí Islandu. V oblasti je veľa geologických zaujímavých prvkov. Pretože sa jedná hlavne o oblasť sopečného pôvodu, tak okolité horniny hrajú rôznymi farbami – hnedou, žltou, čiernou a podobne. Do tejto spleti farieb zasahujú čierne lávové polia a krištáľovo čistá modrá voda z ľadovcov. Na miestach kde vyvierajú termálne pramene bujarí bohatá zeleň. Pestrofarebnosť dala aj názov tejto oblasti – v preklade a slengovo: „Dúhové hory“. Nachádza sa tu veľa turistických trás. Najznámejšia je však 4-dňová Laugavegur, ktorá končí (alebo môže začínať) v Þórsmörk.
Všade naokolo sa nachádza niekoľko termálnych prameňov. Všade sa dá kúpať.
V kempe sa konečne poriadne najeme, oddýchneme si a obeháme okolie. Je neskutočné! A do toho termálne pramene. Toto si musí každý zažiť na vlastnej koži. Je tu naozaj krásne, ale musíme pokračovať ďalej. Odchádzame. Cesta nie je dlhá, ale strašne pomalá. Musíme teda ísť ďalej. Vraciame sa k autu a odtiaľ pokračujeme cestou F224 a časom odbočíme na F208. Tou pokračujeme cez krásnu krajinu plnú "brodov" a úžasných scenérií až na cestu čislo 1.
Krajina tu je veľmi rozmanitá.
...a "brody" treba skontrolovať či cez ne prejdeme.
Keď sa vrátime na cestu č.1, ideme asi 25 km do Kirkjubeajarklaurtur (hrozný názov, nedá sa to asi ani vysloviť). Cestu lemujú krásne kopce s množstvom malých vodopádov. Kúsok od spomínanej obce sa ubytujeme v jednej z mnohých miestnych chatiek. Ja som strašne unavený, ale využívam sprchu a kúrenie. Dobíjam baterky do fotoaparátu a ideme spať. Zajtra ďalší deň a určite ďalšie krásne miesta. Teším sa.