Hore

Kambodža - Angkor Wat 1

Keď som po prvýkrát uvidel fotografie chrámu Angkor Wat ukrytého v džungli, vedel som, že toto miesto musím určite niekedy  navštíviť. Netušil som však, že sa to stane tak skoro. Ale začnime pekne po poriadku. Rád by som vám v tejto minisérii fotopointov priblížil toto výnimočné miesto nachádzajúce sa v juhovýchodnej Ázii a pridal pár praktických rád ak sa taktiež rozhodnete  vycestovať do Kambodže.

Angkor Wat bolo kedysi miliónovou metropolou, avšak ostali po ňom len archeologické pamiatky. Najbližšie mesto, v ktorom bývajú prakticky všetci cestovatelia, je len 7 km vzdialené Siem Reap. Keďže Kambodža vďaka svojej nedávnej krvavej histórii nepatrí medzi primárne cestovateľské ciele, mnoho turistov, vrátane nás, si sem len odskočí v rámci dlhšej dovolenky v Thajsku, Vietname poprípade inej blízkej krajine. Na výber je pohodlná, aj keď drahšia letecká doprava, alebo potom doprava na vlastnú päsť po súši. Podstatné veci sa dajú jednoducho naštudovať na Internete. Ubytovanie nie je problém zarezervovať cez veľké rezervačné portály a je pomerne lacné a kvalitné.

My sme dovolenkovali v thajskom Bangkoku a po zvážení všetkých pre a proti sme sa rozhodli pre dopravu po súši. Pred šiestou ráno prichádzame na hlavnú vlakovú stanicu v Bangkoku (Hualamphongstation), aby sme stihli jeden z dvoch vlakov, ktorý ide smerom na kambodžsko-thajskú hranicu. Kupujeme dva lístky, ktoré nás dokopy nestoja ani 3 Eurá a nasadáme do vozňov tretej triedy.


Hlavná železničná stanica v Bangkoku za skorého rána.


Jedny z prvých pohľadov z vlaku ešte v Bangkoku.

Cesta má trvať viac ako 5 hodín, tak si ju krátime najmä obdivovaním krajiny, ktorou prechádzame, ako aj pozorovaním domácich cestujúcich. Neustále cez vozne prechádzajú predavači všetkého možného od vychladeného piva, cez čerstvé ovocie až po varené a grilované mäso s ryžou a omáčkou servírované v igelitových vreckách a na drevenej paličke.


Ranná špička v malom mestečku.


Tretia a jediná trieda vagónov v našom vlaku.


Aspoň, že výhľady sú už krajšie.

Tesne pred poludním prichádzame do našej konečnej stanice v meste  Aranyaprathet, kde musíme meniť spôsob prepravy. Na štátnu hranicu je to tak 3-4 km, takže kráčať sa určite neoplatí. Dobre to vedia aj miestni a pri vlakovej stanici už čaká zástup tuk-tukov, aby pomohli turistom dostať sa tam, kam potrebujú.


Konečná vlaková zastávka.

 
Presadáme do tuk-tuku.

Aj keď ePhoto nie je primárne cestovateľský portál, podelím sa s vami o pár dôležitých rád ako čo najjednoduchšie prejsť hranicu. V prvom rade treba vyjednať cenu za odvoz na hranicu, ktorá by sa mala pohybovať v rozmedzí 60 až 100 Baht za cestu. Ako približný kurz môžete rátať 1 Euro cca 40 Thajských Baht. Tuk-tuk vás takmer na 100% zavezie k budove, ktorá sa síce tvári ako hranica, no je to len miestna cestovná kancelária, ktorá vám chce "pomôcť "získať kambodžské víza. Tie stoja na mieste 20 USD, plus vaša fotografia a dlhé státie v rade. Odporúčam využiť možnosť zaobstarať si víza online za 25 dolárov a vyhnúť sa tomuto zbytočnému čakaniu. Cestovnú kanceláriu radšej obíďte a vydajte sa asi 500 metrov k hranici pešo. Ako prvé musíte opustiť Thajsko, takže vám dajú výstupnú pečiatku. Chcem vás upozorniť, že pokiaľ naspäť do Thajska vstúpite po zemi máte nárok tu ostať len 15 dní! Ak však priletíte môžete sa zdržať dní až 30, takže pozor na správne plánovanie. Prejdete znova pár stovák metrov a dostanete sa ku Kambodžskej colnici. Tu si je potrebné vystáť radu dlhú cca 1-2 hodiny, vypísať imigračný formulár, predložiť elektronické víza a pas a pustia vás bez problémov do krajiny.

Od hranice k mestu Siem Reap sú to približne 2 hodiny cesty autom. Cesta je tu úplne nová, takže máte o starosť menej. Na výber je miestna linka, mikrobusy alebo taxíky. Najlepšia voľba je zohnať si niekoho do partie a zjednať si taxík. Na hranici je neskutočne veľa dohadzovačov, a je potrebné si dať pozor, aby ste im neskočili na vysokú cenu. Nám sa podarilo zohnať manželov z Poľska a celý taxík nás spolu vyšiel len na 35 dolárov. Fotografie z tejto časti bohužiaľ nemám, ale ak je niekto zvedavý ako to na hranici vyzerá, google pomôže.

Náš výlet bol naplánovaný na 3 dni vrátane cesty.  Fotografickým cieľom bolo okrem iného stihnúť 2 západy a 2 východy slnka. Na hranici sme sa však zdržali dlhšie, ako sme plánovali, preto sme sa namiesto ubytovania vybrali priamo do areálu Angkor Wat. Názov Angkor Wat po správnosti pomenúva hlavný chrám, no označuje sa ním aj celé územie, ktoré je posiate mnohými inými stavbami, ako čoskoro uvidíte. Všetci taxikári a "tuk-tukári" presne vedia, kde sa ktorý chrám nachádza a bezpečne vás tam dopravia. Ako prvé sme si kúpili lístky. Dajú sa kúpiť výlučne na mieste, pretože súčasťou lístka je aj vaša fotografia. Všetko však ide veľmi rýchlo a dlho sa tu nezdržíte. Slnko už pomaly zapadalo a tak sme sa vydali na kopec Phnom Bakheng, odkiaľ má byť najkrajší západ slnka. Prechádzame však aj popri múroch slávneho AngkorWat a neodoláme a urobíme pár záberov pri vhodnom slnku. Ponáhľame sa ďalej.


Panoráma múru obkolesujúceho Angkor Wat.

Na horu Phnom Bakheng je to takých 20 minút pešo a vydávame sa tam v dave ďalších turistov. Pomedzi stromy prekúka červené zapadajúce slnko. Keď sa dostaneme na vrchol, čaká nás prekvapenie v podobe dlhého radu turistov. Zjavne je toto miesto propagované viac, ako dokáže zvládnuť. Nakoniec sa dostávame na vrchol, aby sme zastihli aspoň posledné lúče. Je tu však, na naše pomery, veľmi veľa ľudí a samotné miesto tým trocha stráca na atmosfére.


Romantický západ slnka nad nekonečnou džungľou.


Samotný chrám okupovaný turistami z celého sveta.


Davová fotografická psychóza.

Po tom čo slnko zapadne zídeme dole a snažíme sa potme nájsť náš tuk-tuk, ktorý nás odvezie do mesta Siem Reap ubytovať sa. Mesto vyzerá v poriadku a je dokonale prispôsobené pre turistov. Nachádza sa tu množstvo reštaurácií za primerané ceny. Samozrejme pre nás a nie pre obsluhujúcich domácich. S angličtinou nie je problém v hoteloch, a ani v podnikoch. Konečne si môžeme po celom dni vydýchnuť. Posledná vec, ktorú ešte pred spaním musíme urobiť je vybavenie si "tuk-tukára" na ďalší deň. Keďže jednotlivé chrámy sú od seba vzdialené rádovo kilometre, inak ako s povozom sa tu prepravovať nedá. Ako všade, aj tu treba vyjednávať, ale do 20 dolárov by ste sa zmestiť mali. My sme si odvoz dohodli na trištvrte na päť ráno aby sme stihli východ slnka.

 
Nočný život ako vo vyspelej krajine.

Ráno vstávame skoro a pred hotelom nás už čaká dohodnutý odvoz. Vonku je ešte úplná tma, takže sa len nechávame viezť a dúfame, že ideme správnym smerom. Na mape sme vodičovi vysvetlili kam máme namierené a veríme, že nás pochopil. Čaká nás ešte krátka zastávka na "benzínke", ktorou je v skutočnosti malá chatrč s jednou ženou a dvoma hrajúcimi sa deťmi. Benzín predávajú vo fľašiach od whisky a coly. Prvý kultúrny šok máme za sebou a môžeme pokračovať.


Ranné tankovanie.

Konečne prichádzame k chrámom, ktoré sme si vytipovali. Ako prvú zastávku sme zvolili Ta Prohm. Nie som odborník na históriu a preto vás nebudem zaťažovať faktami, ktoré sa dajú nájsť na Internete. Tento chrám sme si zvolili na odporúčanie iných cestovateľov. Taktiež sa tu nakrúcal známy film Tomb Raider a "tuk - tukár" automaticky zareaguje na inštrukciu: Tomb Raider temple. Je to jeden z mála chrámov, kde pri reštauračných prácach ponechávajú rásť vegetáciu priamo na budovách resp. cez ne. Taktiež je Ta Prohm odporúčané navštíviť pri východe slnka. Paradoxom však je, že to nie je pre najvhodnejšie svetlo, lebo to sa sem dostáva cez koruny okolitých stromov veľmi pomaly, ale práve pre skutočnosť, že budete mať tieto ruiny len a len pre seba. Našťastie bola táto rada správna, čo sme zistili hneď pri príchode kde sme boli jediní ľudia široko ďaleko.Tajuplné tmavé ruiny spolu s ohlušujúcim zvukom cikád spôsobujú zimomriavky. Naozajstný zážitok.


Už prvý kontakt s chrámom naznačuje, že to bude veľmi zaujímavý deň.


Niektoré stavby sa rekonštruujú, no ráno nie je problém prekonať zábrany na ulovenie lepšieho snímku.

Z hľadiska fototechniky som mal k dispozícii už pomerne starý Canon 5D so "setovým" objektívom 24-105L f4. Do brašne som si ešte pribalil Sigmu 12-24 a pevnú 50mm f1.4. Určite by sa tu zišiel aj poriadny statív, ale keďže náš výlet bol skôr svadobná cesta ako fototrip,  vsadil som všetko na Gorillapod  najťažšej váhovej kategórie. Pohybovali sme sa prakticky stále v kamenných ruinách a stavbách, a tak nebol problém tento flexibilný statív s guľovou hlavou hocikde umiestniť.


Prechádzame okolo obvodového múru, ktorý už má niečo za sebou.

Popri vonkajšom múre sme sa dostali ku hlavnému vchodu zo západnej strany.


Západná brána do komplexu.


Vnútro chrámu s jednotlivými svätyňami.

Najväčším ťahákom tohto chrámu sú, ako som už písal, mohutné stromy. Počas doby, kým boli chrámy neudržiavané, prerástli tieto stavby skrz na skrz. Takéto scenérie sú veľmi fotogenické, no akurát sa treba vysporiadať s veľkým dynamickým rozsahom. Fotografie potom zachráni jedine vhodná expozícia, v kombinácii s fotením do RAW a následnými úpravami. Môj displej na fotoaparáte určite nepatrí k tým vydarenejším, tak som sa musel spoľahnúť len na histogram. Výhodou byť prvý na takomto zaujímavom mieste, je aj to, že máte ten luxus  niektoré zábery pokojne exponovať aj viackrát bez obavy, že vám do nich vbehnú všadeprítomní turisti.


Prvý strom, ktorý ma na hodnú chvíľu zamestnal.


Pri podhľadoch bol problém s vysokým dynamickým rozsahom scény, ako aj s kvalitou objektívu.

Zobrať so sebou ultra širokouhlý objektív sa ukázalo ako výborná voľba, pretože bez jeho pomoci by niektoré zábery nemohli vzniknúť. Chodby a priechody v chrámoch boli často priúzke na to, aby bolo možné zachytiť atmosféru na 24 mm, poprípade dlhšími ohniskami. Aby som nezabudol, k statívu som mal ešte programovateľnú káblovú spúšť, ktorá taktiež poslúžila výborne. Do rodinnej zbierky sme si samozrejme urobili pár záberov stavieb porastených stromami, kde postavy výborne fungujú ako mierka skutočnosti. Dávajte si pozor aby ste v návale eufórie nezabudli aj na túto povinnú jazdu.


Neoceniteľných 12 mm ohniskovej vzdialenosti a fullframe snímač.


Kompromis medzi šírkou záberu a technickou kvalitou snímky.

Ako sme sa tak potulovali, začali sme si všímať, že už nie sme v chráme sami. Bol to pre nás neklamný znak, že je čas pobrať sa ďalej. Priamo v chráme sa začali rozkladať aj všakovakí predavači suvenírov aj so svojimi malými deťmi, ktoré boli síce trocha hanblivé, ale na druhej strane nenamietali proti foteniu.

  
Pre spestrenie sa oplatí zamerať sa aj na detaily, ktorých tu bolo neúrekom.


Chrámové dieťa.


Zábery s mierkou v podobe ľudí dotvárajú celkovú atmosféru tohto miesta.

Pri východe z chrámu nás čakalo ďalšie prekvapenie v podobe desiatok malých detí, ktoré sa nám silou mocou snažili predať suveníry rôzneho typu. Hneď ako sme sa na chvíľku zastavili, už ich bol okolo nás celý kŕdeľ. Chvíľu trvalo, kým sme si na túto skutočnosť zvykli a mohli sme pokračovať ďalej v poznávaní tajomných chrámov.


Najmladší a najvytrvalejší predajcovia suvenírov.

V nasledujúcich častiach môjho rozprávania vám priblížim ostatné chrámy ako aj samotný Angkor Wat. Ak by vás zaujímali nejaké podrobnosti, ktoré som tu zatiaľ nespomínal napíšte mi ich do súkromnej správy, poprípade rovno do diskusie a pokúsim sa čo najskôr odpovedať.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
gemini222
2013-03-15 08:25:13
fajnove citanie
 
zuzuliena
externý redaktor 2013-03-15 09:25:18
prijemne hned takto z rana .-)
 
Michal 26
2013-03-15 09:28:55
ahoj,paradny clanok..co taky trip stoji financne? ak to nie je tajomstvo? vdaka!
 
spektrum
2013-03-15 09:43:25
vdaka za dobre citanie a zaujimave foto, tie stromy su tam uzasne
 
komár
2013-03-15 09:48:03
príjemné ... my sme boli presne pred 10 rokmi - z fotiek vidím že je to viac zkomerčnené ... aj vtedy boli japonci a oplatilo sa ráno privstať nielen kôli svetlu ale aj kôli atmosfére a voľným priestorom - my sme chodievali "odzadu " - najvzdialenejší chrám ako prvý - boli sme tam sami a smerom k hlavnému vstupu ... v Kambodži sme boli len asi týždeň - ale hlavný trip sme mali v Barme -tam bol neskutočný Bagan ...
 
dur0
2013-03-15 10:03:18
Budhisticke pamiatky v azii, to su magicke miesta. Mozno by som este viac ukazal detaily tych chramov, krasne umenie.
 
marcus_labeo
2013-03-15 10:40:14
Pekný fototrip, človek sa bežne na takéto vzdialené a exotické miesta nedostane.
Inak pripomenulo mi to Michaela Freemana, ktorého knihu Myslete jako fotograf som nedávno dočítal a tiež tam mal mnoho ukážok práve z Angkoru: http://www.michaelfreemanphoto.com/-/galleries/countries/cambodia/angkor/page/3
 
pekelnikivan
2013-03-15 10:49:16
veľmi príjemné čítanie a taktiež výborné foto.
 
solaris
2013-03-15 10:59:54
Ďakujem za povzbudenie, veľmi to poteší. Pripravujem aj pokračovanie, kde sa pokusim odpovedať na všetko, čo sa tu v diskusii dotazujete aby boli odpovede verejne.
 
Aducha
2013-03-15 14:06:46
Neuveriteľne krásne a magické miesto. Vďaka za tento photopoint
 
KESKOSENI
2013-03-15 18:44:38
fajne citanie aj foto
 
tragedd
2013-03-15 20:06:38
foto je super
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2013-03-16 11:03:24
pekne fotky a prijemne citanie plne praktickych rad
 
Rasty Gibel
2013-03-17 00:10:20
pekne foto aj clanok, tesim sa na pokracovanie
 
martinmrski
2013-03-24 22:23:24
chystam sa do Bangkoku teraz v piatok, planujem zavitat aj do Bangladesa. Tvoje cestovatelske info mi prislo velmi vhod, super. Uz sa tesim.
 
wildkat
externý redaktor ocenenie redakciou 2013-03-26 00:20:54
Pútavé miesta si navštívil, a nám dobré čítanie pripravil, vďaka
 

Ďalší článok z kategórie

Z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované