Sme 3 deň v Maroku. Ráno okolo 5-tej hodiny vstávame Spíme pod horami – pod Atlasoma je dosť zima, teplota sa drží na 5-10tich stupňoch. Chatrné okná, cez ktoré stále fúka, moc nepomáhajú a veci nám moc nevyschli, práve naopak. Budú sa sušiť v aute. Pobalíme sa. Kľúče odovzdávame správcovi/majiteľovi hotela, ale skôr by som to nazval nocľaháreň. Kým chalani balia veci do auta, ja idem zohnať pečivo do obce. Bohužiaľ v túto dobu tu Maročania majú ešte hlbokú noc a tak raňajky pozostávajú z balíčka sušeného masa. Vyrážame smerom na Marakéš. Aj napriek oblačnosti sa slniečko snaží drať spomedzi oblakov. Vstupujeme do Vysokého Atlasu. Scenérie sa nám naskytujú úžasné. Cesta je síce čoraz horšia a dostaneme sa až do výšky 2100 mnm, stojí nám to ale za to. Požičaná Dacia Logan dostáva konečne zabrať.
Krajina sa mení. Raz to pôsobí ako u nás v Tatrách, za polhodinu ako na fotografiách z Peru a ako sa nám viac a viac odhaľuje najvyšší vrch Maroka, Džabal Tubkal s nadmorskou výškou 4165 mnm, tým viac sa cítime ako v Alpách. Krajina sa mení, sneh, kaktusy, kaňony. Zostupujeme a pomaly sa blížime do Marakéšu.
Aj takto vyzerajú cesty horami, našťastie nie je táto cesta naša.
Hornatá krajina, v pozadí Džabal Tubkal.
Marakéš je kráľovské mesto s počtom obyvateľov blížiaci sa k miliónu. K najväčší lákadlom mesta je námestie Djemaa El Fna, pri ktorom sa nachádzajú povestné trhy a hlavne pestrý život. Nájdete tu zabávačov, obchody, jednoducho všetko na čo si pomyslíte. Pri námestí je ešte jedna ikona Marakéšu a to mešita Koutoubia, jedna z najstarších mešít v Maroku.
Ako sa blížime do Marakéšu, začína hustnúť premávka. Ani sa nenazdáme a už sme na predmestí Marakéšu. Už sa len dostať k spomínanému námestiu. Všade šípky a smerovníky, ktoré by nás mali zaviesť kam potrebujeme. Čo križovatka to ukazujú inak. Pýtame sa miestnych detí a ukážu nám smer. Odmena pre nich: cukríky. Prídeme k akýmsi hradbám. Myslíme, že sme na mieste. Zisťujeme, že to je kráľovský palác. Veselo fotografujeme, a objavujeme komplex. To nás však zastavujú policajti, že tu je kráľ a máme zmazať fotografie. Radšej počúvneme. Chceme sa dostať na trhy a námestie, ale akosi stále blúdime na rovnakom mieste. Každý nás posiela na inú stranu. Časom zistíme, že od námestia je to dosť veľký kus cesty. Vraciame sa späť k autu a vyrážame. Po blúdení, konečne dôjdeme tam kam sme chceli.
Jedna z Brán pri Kráľovskom paláci.
Ideme s davom a ako prvé si pozrieme mešitu Koutoubia. Je veľká, síce len zrúcanina, ale aj tak veľmi pôsobivá. Okolo pekný park, trošku pokukáme okolie a vyrazíme na námestie Djemaa El Fna. Veľa ľudí, stánkov a rôznych atrakcií ako napríklad krotitelia hadov. Postupne sa dostaneme aj na trhy. Je tu všetko... ale akosi po predošlých mestách (viz predošlú časť cestopisu) aj drahé. Nič nekupujeme. Ani nás nechcú nechať fotografovať.. čistá komercia. Poblúdime na trhoch. Tovar je úžasný, ale akosi tomuto miestu niečo chýba... Duša. Je cítiť, že všetko tu je len pre turistov. Nie je to ako v Taroudanntu , kde sme zažili pravé Marocké trhy, tie ktoré nie sú určené pre turistov, ale pre miestnych ľudí. Stmieva sa. To je znamenie, že je načase opustiť Marakéš a začať zháňať ubytovanie. Ideme smerom na vodopády Ouzoud a zastavujeme sa v meste Demnate, kde nachádzame ubytovanie, nie moc vábivé, ale zas zadarmo, zložíme si veci, v miestnom pohostinstve sa, ešte predtým ako zavrú, najeme. Kura, chleba, zelenina a podobne za rozumnú cenu asi 6 eur pre všetkých.... po jedle, ktoré bolo veľmi výdatné sa vraciame na izbu.
Koutoubia, foto od Martina Sásika.
Djemaa El Fna, ktorá ožíva hlavne večer.
Obchodíky, foto od Martina Sásika.
Bežné marocké ťažné zvieratko, foto od Martina Sásika.
Za sebou máme náročný deň. Je polnoc. Skopírujem sebe a chalanom fotky z pamäťových kariet do notbooku, dobijeme baterky a zaspávame. Zajtra vodopády... údajne tie najkrajšie a najväčšie v Maroku. Sme zvedaví...