Naadam
V dedine sa koná mongolský národný festival Naadam. Wrestlingové zápasenie, konské dostihy a streľba z luku sú hlavné športy. Vyplývajú z vojenského výcviku, ktorý mongolské kmene používali po stáročia. Najslávnejší mongolský hrdina Džingischán v 13. storočí na čele zjednotených kmeňov vytvoril najväčšiu súvislú ríšu v dejinách ľudstva. Dobil Čínu, strednú Áziu, Perziu, Kaukaz aj východnú Európu. V roku 1241 sa mongolské vojská ocitli aj na území Uhorska a Moravy.
Legenda hovorí, že keď sa narodil, v rúčke zvieral krvnú zrazeninu – znamenie, že raz sa stane hrdinom. Na západe má reputáciu nemilosrdného krvilačného vraha. Doma ho uctievajú ako reformátora tradičných zákonov. Ženy získali práva, učenci podporu, rešpektovali sa rôzne náboženské vyznania a panovníci pomáhali rozvoju obchodu. Cestovateľom z Východu na Západ sa vďaka Džingiskánovi otvorila ázijská Hodvábna cesta.
Ekológovia tvrdia, že Džingiskán bol,,najzelenší‘‘ dobyvateľ ľudstva. Po tom ako vyvraždil okolo 40 miliónov ľudí sa ich polia premenili na husté lesy a tie následne absorbovali 700 miliónov ton uhlíka z atmosféry. Prvý krát sa jednalo o úspešné globálne ochladzovanie vplyvom človeka.
Svalnatí muži mávajú rukami akoby na miesto nich mali krídla. V pokluse krúžia na zelenej tráve za potlesku obecenstva. Každý súboj začína takýmto ,,orlím tancom“, symbolizujúcim úctu k športu. Pri wrestlingu najväčší väčšinou zvíťazia, pretože súťažiaci nie sú rozdelení do váhových kategórií, ako je to v iných silových športoch. V mongolskej bájke sa hovorí, že žena amazonka prezlečená za muža sa prihlásila do wrestlingovej súťaže a porazila všetkých pánov. Aby sa podobnému fiasku predišlo, wrestlingový kabátik bol upravený otvorením predka vo forme bolerka, čo by prípadnú súťažiacu prezradilo .
Presúvame sa niekoľko kilometrov od dediny, kde sa konajú dostihy. Unavené spotené kone rozvírili prašnú step a smerujú do cieľa. Majú za sebou 30 km trať a ich spotená srsť sa ligoce pod slnečnými lúčmi. V cieli čakajú muži na koňoch a držia ceduľky od 1 do 10. Po príchode pretekárov sa k nim muži priradia podľa poradia a prechádzajú spolu s džokejmi na koňoch popred divákov výrazne ukazujúc ceduľku s číslom poradia.
Na počudovanie džokejmi sú všetko malí chlapci vo veku medzi 5 až 10 rokov. Sú takí obratní, že mi je zrazu jasné prečo sa hovorí, že mongolské deti vedia jazdiť na koni pred tým, ako sa naučia chodiť.
Lukostreľba sa nekoná , keďže väčšina prítomných je už opitá a rozkývaní Mongoli na terč už aj tak nedovidia. Je už síce po pretekoch, ale slávnostná atmosféra dňa vôbec nezhasína. Vzduchom sa šíri štrngotanie fliaš, smiech a detský džavot. Mongoli predvádzajú svoje zdatné kone, poniektorí aj tie motorové.
Naadam je príležitosť stretnúť sa s priateľmi a rodinou z odľahlých častí krajiny. Mnohí cestovali aj niekoľko dní, ako ináč na koni. Bez neho je kočovník Mongol izolovaný a bezmocný. O dôležitosti koňa značí aj to, že v mongolčine má až 300 názvov.
Krajina nekonečnej stepi je však známa aj vďaka inému tátošovi. Písal sa rok 1969 keď pastieri zo západu naposledy zazreli v diaľke divého koňa takhi. Vedci ho potom vyhlásili v nasledujúcich rokoch za vyhynutého. Našťastie to nebol úplný koniec. Asi 12 kusov takhi žilo mimo územia Mongolska v zoologických záhradách sveta. Malá skupina nadšencov sa podieľala na reprodukčnom programe tohto vzácneho druhu s nádejou, že raz sa budú môj vrátiť do svojho domova. V tvrdom komunistickom režime Mongolsko o kone záujem nemalo. S príchodom demokracie na začiatku 90-tych rokov sa otvorili aj náruče mongolských ochrancov prírody.
Na horizonte sa objavila silueta štvornohého tvora. Vysoký, robustný, červenohnedý žrebec s nápadne veľkou hlavou, bielym značením okolo pysku a krátkou stojatou hrivou. Tenkým čiernym chvostom odháňa hmyz. Sme v Národnom parku Khustain, kde divé koníky žijú.
Takhi je tiež známy pod menom Kôň Przewalskeho, nazvaný podľa poľského dobrodruha, ktorý ako prvý objavil túto zaujímavú rasu v roku 1878. Takhi sú posledné pravé divé kone na svete, predchodcovia domestikovaného koňa domáceho. Nejedná sa o kone ktoré zdiveli, ako tie žijúce v Amerike či Austrálii. Tie Przewalské sú geneticky odlišné tým, že majú extra dva chromozómy v ich DNA. Študenti z celého sveta využívajú príležitosť skúmať tieto vzácne tvory práve tu v ich prirodzenom habitáte.
Pridaj komentár
