Hovorí sa - iný kraj, iný mrav. Niekedy však aj podobné zvyky možu pôsobiť prinajmenšom zvláštne. Hlavne, ak ich zažijete v netradičných kulisách. V čase, keď u nás očakávame prvý sneh, začína u protinožcov hlavná letná sezóna. Ako teda trávia na opačnej pologuli Vianoce uprostred leta?
Čakanie na Vianoce po novozélandsky.
Umelý sneh v uliciach Aucklandu.
Našincovi zvyknutému na typicky zimné symboly a hlavne klimatické podmienky najskôr ani nedôjde, že je len niekoľko dní pred túžobne očakávanými sviatkami. V teplotách šplhajúcich sa k tridsiatim stupňom vianočnú výzdobu jednoducho prehliadnete.
Tu niečo nesedí.
Na väčšine Nového Zélandu si na Vianoce snehuliaka skôr kúpite ako postavíte...
...a pri zháňaní vianočných dekorácií sa poriadne zapotíte.
Výskyt vianočných stromčekov prehýbajúcich sa pod ťarchou ozdôb sa našťastie obmedzuje na interiéry - nákupné centrá, obchodné priestory firiem a obývačky. Symbolom Vianoc na Novom Zélande je strom Pōhutukawa, ktorý práve v tomto čase kvitne tak krásne, že žiadne ozdoby nepotrebuje.
Na správnom kiwáckom vianočnom stromčeku nesmie chýbať ani najpopulárnejší symbol krajiny.
Stromy Pōhutukawa naplno rozkvitajú práve okolo Vianoc.
V mnohých mestách v predvianočnom období organizujú slávnostné pochody. Tradičná Santa Parade v Aucklande tento rok oslavovala svoje 80. výročie a hoci mala jej trasa dĺžku viac ako dva kilometre, nájsť miesto s akýmkoľvek výhľadom bolo takmer nemožné. Je to asi jediný deň v roku, kedy vydržia deti poslušne sedieť a čakať niekoľko hodín, a k tomu ešte samé od seba.
Možno príde aj Mikuláš.
Alegorické vozy a ich účastníci blížiace sa sviatky častokrát ani zďaleka nepripomínali, dôležitejšia však bola pohoda a úsmev na detských tvárach.
Rozveseliť malých divákov sa pokúšali postavy typicky vianočné...
...rozprávkové...
..."profesionálne"...
...ale aj na míle vzdialené tématike sviatkov.
Dobrá nálada sa z malých detí rýchlo preniesla aj na tie veľké.
Úsmev a dobrá nálada sú niekedy veľmi nákazlivé...
...pokiaľ práve nezívate.
Vianočnými štátnymi sviatkami na Novom Zélande sú 25. december (Christmas Day) a 26. december (Boxing Day). V tomto období začínajú aj hlavné letné prázdniny a chod celej krajiny sa na niekoľko týždňov zastaví. Zohnať vtedy opravára, či niečo vybaviť, je takmer nemožné. Mnohí Novozélanďania trávia najpopulárnejšie sviatky roka niekde vonku - najčastejšie na pláži.
Čaro sviatkov bez naháňania sa a stresov objavuje čoraz viac Novozélanďanov.
Tradičné anglo-americké menu v podobe pečeného moriaka postupne nahrádza pre letné počasie vhodnejšia grilovačka. Možno práve preto si v niektorých rodinách tak trocha z recesie pripravujú klasický vianočný obed v júli, kedy je v týchto končinách zima aspoň podľa kalendára.
Typickým sviatočným dezertom je torta Pavlova. Hoci sa o jej pôvod naťahujú Novozélanďania so svojimi austrálskymi susedmi už desaťročia, túto národnú sladkosť nájdete počas roka v ponuke len ojedinele. V období Vianoc sa však konajú súťaže o najkrajšiu Pavlovu. Jednou z nich je aj súťaž organizovaná každoročne miestnou obchodnou sieťou špecializujúcou sa na potraviny a delikatesy z celého sveta. Súťaž mala podľa webstránky prebiehať vo viacerých predajniach a ja som sa tešil, že si konečne splním jeden z detských snov. Sen o maxicukrárni plnej zákuskov.
Z podmienok súťaže nebolo jasné, či budú hodnotenie poroty a hlavne samotné torty prístupné verejnosti, a tak som zavolal do jednej z predajní. Po vysvetlení môjho čisto fotografického záujmu o účastníčky súťaže, som bol prepojený na manažérku predajne. Tá mi zasa odporučila zavolať na ústredie, ktoré súťaž v jednotlivých predajniach organizačne zastrešovalo. Po viacerých telefonátoch a opakovaných vysvetlovaniach som sa nakoniec dopracoval ku konzultačnej firme zameriavajúcej sa na public relations a strategickú komunikáciu. Priznám sa - vôbec som netušil, že v dnešnom svete už aj trocha cukru a našľahaných bielkov potrebujú marketingového špecialistu.
Príjemný ženský hlas v telefóne mi k môjmu veľkému sklamaniu vysvetlil, že súťaž nie je prístupná verejnosti, a že celú propagáciu vrátane profesionálnej fotodokumentácie zabezpečuje ich agentúra. Nuž čo, určité sny ostanú navždy nesplnené. Moje sklamanie bolo asi počuť aj cez telefón, pretože hlas na opačnom konci prisľubil poslať fotky zo súťaže po jej ukončení. Ostala mi teda aspoň nádej, že si budem môcť kolekciu Pavlových "vychutnať" aspoň v ich nízkokalorickej jpg-podobe. Poskytol som svoje kontaktné údaje a pustil sa do plánu B. Prípravy vlastnej verzie slávneho dezertu. S produktovou fotografiou nemám žiadne skúsenosti a musím priznať, že nafotiť Pavlovu bolo v skutočnosti zložitejšie ako ju upiecť. Naopak s jej konzumáciou nebol absolútne žiaden problém :-)
Môj pokus o tortu Pavlova a jej nafotenie v doslova kuchynských podmienkach.
Niekoľko dní po súťaži som dostal mail s fotografiami sladkých kontestantiek. Ani neviem, čo pri pohľade na zábery trpelo viac. Či moje chuťové poháriky alebo fotografická hrdosť... K snu o maxicukrárni však pribudol ďalší. Byť raz porotcom na podobnej súťaži!
Víťazky súťaže o najlepšiu tortu Pavlova pred tým, ako sa do nich pustila porota - foto: Pead PR New Zealand.
Sladké starosti rozhodcov súťaže - foto: Pead PR New Zealand.
Želám všetkým čitateľom ePhota Vianoce plné šťastia a radosti, dobrého jedla a čerstvo napadnutého snehu, ale hlavne splnených prianí.
Maxisanta v centre Aucklandu.
Moja maličkosť na pláži v Takapune.
Použitá fototechnika: Canon EOS 1000D a Canon EOS 70D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS a Canon EF-S 55-250 mm IS II.
Pridaj komentár
