Hore

Vulkanická odysea: časť prvá - Taranaki

Podľa jednej z maorských legiend sa kedysi všetky vulkány nachádzali v strednej oblasti Severného ostrova. Bola medzi nimi aj krásna sopka Pihanga, o ktorú súperili ostatné vulkány. Pri jednom z takýchto súbojov bol vulkán Taranaki porazený sokom Tongarirom. Taranaki musel opustiť stred ostrova a vybral sa smerom na západ. Počas svojej cesty navždy poznačil krajinu, ktorou prechádzal a vytvoril korytá riek i rozsiahle močiare. Keď sa Taranaki zahalí do oblakov, údajne smúti za svojou stratenou láskou. A pri nádherných západoch slnka sa jej zobrazuje vo svojej plnej kráse. Opakované erupcie vo vnútrozemí sú podľa legiend zasa signály, ktorými žiarlivý Tongariro varuje Taranakiho, aby sa nevracal.


Maorský drevený totem pred horou Taranaki.

Toľko maorská mytológia potvrdzujúca, že sopky Severného ostrova fascinovali jeho obyvateľov už od nepamäti. Ich návšteva bola jednou z vecí, na ktoré som sa pred cestou na opačný koniec Zeme najviac tešil. Ako to však v živote býva zvykom, na príležitosť vidieť ich všetky na vlastné oči, som si musel chvíľu počkať. Po posledných opakovaných erupciách v roku 2012 boli viaceré trasy vo vulkanickej zóne Taupo uzatvorené. Z pôvodného plánu navštíviť všetky veľké sopky Severného ostrova ostala modifikovaná verzia zahŕňajúca len horu Taranaki. Tak začala jedna z mojich odyseí, tentokrát s prívlastkom vulkanická.


Jeden z uzavretých chodníkov vo vulkanickej zóne Taupo.

Taranaki v jazyku Maorov znamená "žiarivá hora". Toto pomenovanie dostal vulkán pre svoju snehovú pokrývku, ktorá ho zdobí počas celého roka. Známy je však aj ako hora Egmont - názov, ktorý mu dal kapitán Cook na počesť lorda sponzorujúceho jeho plavbu do týchto končín sveta. Rovnomenný národný park, ktorý horu Egmont obklopuje, sa nachádza na západnom pobreží Severného ostrova Nového Zélandu. Pre svoju podobu s japonskou sopkou Fudži sa stala Žiarivá hora obľúbeným miestom nielen turistov, ale aj filmárskych štábov. Práve tu sa natáčala aj väčšina scén filmu "Posledný samuraj".


Japonská scenéria v novozélandských podmienkach.

Vyzbrojení základnými informáciami z wikipédie, schématickou mapou z internetu a veľkou dávkou zvedavosti vyrážame na cestu. Taranaki víta návštevníkov svojím impozantným vzhľadom z diaľky. Zároveň už vopred varuje, že výstup strmými a exponovanými svahmi nebude ľahký.


Dominantou západného pobrežia Severného ostrova je hora Taranaki.

Hora Taranaki má celkovú výšku 2518 metrov. Zároveň je jedným z najsymetrickejších vulkánov ako na Novom Zélande tak i na celom svete. Hoci sopečná činnosť tu nebola zaznamenaná od polovice devätnásteho storočia, mnohí vedci sa domnievajú, že tento spiaci stratovulkán sa môže kedykoľvek opäť prebudiť. Signifikantná aktivita je podľa nich s veľkou pravdepodobnosťou možná v najbližších desaťročiach. Žiarivá hora je však nebezpečná aj v obdobiach kľudu, a to vďaka premenlivej klíme a zradnému terénu. Náhle zmeny počasia sú tu pravidlom a vulkán je druhou najnebezpečnejšou horou celého Nového Zélandu.


K náročnosti výstupu na vulkán Taranaki okrem premenlivého počasia prispieva aj nestabilný terén.

Väčšina turistov sa vyberie na horu Taranaki zo strediska North Egmont nachádzajúcom sa na jej severnom úpätí. Práve sem máme namierené aj my. V letných mesiacoch, kedy je na svahoch sopky najmenej snehu, sa parkovisko pred turistickým strediskom rýchlo zaplní. Na túru vyrážame ešte za svitania dúfajúc, že okrem nájdenia miesta na parkovanie sa nám podarí absolvovať aspoň časť výstupu v relatívnom chlade rána. Vzhľadom na jej náročnosť, ako aj celoročný ľad a sneh vo vyšších polohách, je trasu najlepšie absolvovať počas leta, ktoré na južnej pologuli trvá od decembra do marca. Chodník vedúci z parkoviska po chvíli nahrádza lesná cesta, ktorá sa prudko kľukatí cez bujnú vegetáciu. Asi po pol hodine chôdze však príjemné prítmie lesa končí. Machom obrastené stromy a sviežozelené paprade striedajú ostré slnko, skaly a štrk. Po ďalšej polhodine sa objavujú drevené schody, ktoré čiastočne uľahčujú namáhavé stúpanie po prudkom svahu.



Bujná vegetácia na zelesnených úpätiach Taranaki.


Drevené schody cez lávové polia, v diaľke vulkány v centrálnej oblasti Severného ostrova.

O niekoľko sto metrov vyššie schody končia a s nimi i jednoduchá orientácia v teréne. Následuje výstup cez škvárové morény, ktorý skôr pripomína akýsi zvláštny tanec. Dva kroky dopredu, jeden späť. Cestu nahor rozpoznávame podľa šľapají vo svahu a približujúcich či vzdiaľujúcich sa postáv.


Vrcholová časť turistickej trasy na horu Taranaki v štýle "voľná tvorba".

Škvárové polia sa striedajú so snehovými a záverečné metre cez skaly pokryté ľadovou glazúrou sú len pre jedincov s nedostatočne vyvinutým pudom sebazáchovy. Permanentný ľad a silný vietor ostro kontrastujú s mojou laickou predstavou sopečného krátera. Pohľad späť ma zasa utvrdzuje, že návrat bude ešte horší ako cesta nahor.


Ľadom pokryté skaly na záverečných metroch výstupu.


Technická kontrola stavu končatín na vrchole Taranaki.

Pomaly sa vydávame na zdĺhavý zostup. Počiatočné nadšenie opadá, eufóriu nahrádzajú závrate a panika. Skalnaté svahy sú zrazu strmšie, snehové polia klzkejšie, škvárové morény menej stabilné. Krajina pod nami vyzerá vzdialene, horská chata s vysielačom zasa ako miniatúrne modely. Medzi mnou a nateraz neprístupnými vulkánmi v strede ostrova je len more pomaly plynúcich oblakov.


Pohľad na okolitú krajinu pripomína zmenšené modelové železnice.


Pri dobrej viditeľnosti je zo svahov Taranaki vidno aj viac ako 100 kilometrov vzdialené vulkány v strede Severného ostrova.

Po namáhavom výstupe a desivom zostupe sa žiada niečo oddychovejšie. Na druhý deň vyrážame na 25 kilometrový okruh v nižších polohách, ktorý prechádza unikátnym močiarom Ahukawakawa vytvoreným pred viac ako 3500 rokmi. Okruh vedie krajinou medzi vulkánom Taranaki a vyhasnutými sopkami nachádzajúcimi sa na jeho severnom okraji. Po jednej z nich, sopke Pouakai, je celý okruh aj pomenovaný.


Pohľad na vulkanické pohoria Pouakai a Kaitake, ako aj močiar Ahukawakawa zo svahu Taranaki.


Močiar Ahukawakawa, cez ktorý okruh Pouakai prechádza.

A práve odtiaľto sú na vulkán Taranaki tie najkrajšie výhľady.



Pohľady na Žiarivú horu z okruhu Pouakai.

Okrem populárnej trasy na najvyšší vrchol a okruhu Pouakai križuje národný park Egmont celkovo až 150 kilometrov turistických chodníkov rôznej náročnosti. Obľúbený okruh okolo hory Taranaki prechádza rôznymi vegetačnými zónami od daždového pralesa až po alpínske pásmo. S prenocovaním na chatách ponúkajúcich len jednoduché ubytovanie môže trvať až 5 dní. Dá sa však prechádzať aj po úsekoch ako jednodňové výlety. Na využívanie väčšiny vysokohorských chát v národných parkoch Nového Zélandu je potrebné špeciálne povolenie. To za poplatok vystavujú strediská DOC (Department of Conservation) v jednotlivých národných parkoch. Strediská sú zároveň aj dobrým zdrojom informácií o aktuálnom stave miestnych trás.


Najstaršia a zároveň najvyššie položená turistická chata národného parku Egmont.

Niekoľko dní chodenia v náročnom teréne dá poriadne zabrať. Pôvodný plán absolvovať všetky veľké vulkány Severného ostrova na jeden záťah síce nevyšiel, vynútená pauza však prišla mojím kolenám celkom vhod.

Pár mesiacov po našom výstupe na horu Taranaki boli začiatkom mája 2013 opätovne sprístupnené a starejšími miestneho maorského kmeňa požehnané turistické trasy vo vulkanickej oblasti Taupo. A tak som s malou dušičkou pomaly začal odrátavať mesiace ostávajúce do začatia novej turistickej sezóny a dúfal, že sa súperiace vulkány kvôli krásnej Pihange dovtedy zasa nepobijú...


Sopka Pihanga, ktorá má podľa maorskej mytológie všetky tie erupcie na svedomí.



Použitá fototechnika: Canon EOS 1000D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS a Canon EF-S 55-250 mm IS II, cirkulárny polarizačný filter Hoya.


Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
adora
2014-01-16 09:30:52
ďakujem za článok s chuťou som ho prečítala
 
zuzuliena
externý redaktor 2014-01-16 11:06:32
super vylet, dik za jeho zviditelnenie .-)
 
ZuzannaH
2014-01-16 11:53:15
clankom a fotkami si zase raz potvrdil, ze NZ je naozaj zaujimavou a roznorodou krajinou...
 
blahoslav J B Art
2014-01-16 12:55:34
vdaka Ti, ze aspon takto virtualne som mohol vystupit na sopku, fajn citanie a obrazky a uz sa tesim na pokracovanie
 
Dedo
2014-01-16 19:52:12
Pekný a zaujímavý cestopis
 
milanF
 
Kuban
2014-01-16 22:25:18
krasne fotky aj clanok. mojim snom je australia a japonsko, snad niekedy napisem nieco podobne
 
Kuban
2014-01-16 22:27:31
este by som sa chcel spytat autora, kolko vas ten vylet stal? ak to nieje tajomstvo a isli ste na cez cestovku ? (predpokladam ze nie)
 
solaris
2014-01-17 00:12:11
Vyborny fotoreport a pekne rozhorode obrazky, uz sa tesim na pokracovanie.
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-17 09:41:33
príspevok od: adora
ďakujem za článok s chuťou som ho prečítala
to som rad...dufam, ze bude chutit aj pokracovanie
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-17 09:42:08
príspevok od: zuzuliena
super vylet, dik za jeho zviditelnenie .-)
ja dakujem za precitanie a pochvalu
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-17 09:42:44
príspevok od: ZuzannaH
clankom a fotkami si zase raz potvrdil, ze NZ je naozaj zaujimavou a roznorodou krajinou...
a to som tusim este ani raz nespomenul Juzny ostrov...
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-17 09:43:30
príspevok od: blahoslav J B Art
vdaka Ti, ze aspon takto virtualne som mohol vystupit na sopku, fajn citanie a obrazky a uz sa tesim na pokracovanie
dakujem aj ja, snad nesklamem ani nabuduce
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-17 09:44:07
príspevok od: Dedo
Pekný a zaujímavý cestopis
vdaka, som rad, ak potesil
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-17 09:44:18
príspevok od: milanF
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-17 09:45:25
príspevok od: Kuban
krasne fotky aj clanok. mojim snom je australia a japonsko, snad niekedy napisem nieco podobne
drzim palce, aby vyslo - rad si potom precitam
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-17 09:51:38
príspevok od: Kuban
este by som sa chcel spytat autora, kolko vas ten vylet stal? ak to nieje tajomstvo a isli ste na cez cestovku ? (predpokladam ze nie)
momentalne na NZ zijem, takze k celkovym nakladom na cestu sa neviem vyjadrit...NZ je vsak vo vseobecnosti podstatne drahsi ako Europa. Okrem toho vzdialenosti medzi jednotlivymi miestami su tu dost velke, takze naklady na prepravu v ramci ostrovov a medzi nimi mozu tvorit tiez velku cast rozpoctu. Ak ta zaujimaju konkretne veci, kludne napis spravu. Ak budem vediet, rad poradim.
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-17 09:53:09
príspevok od: solaris
Vyborny fotoreport a pekne rozhorode obrazky, uz sa tesim na pokracovanie.
vdaka Tomas, najskor ho musim ale dopisat
 
Koma
ocenenie redakciou 2014-01-17 16:33:07
výborne Patrik ..aj slovom aj obrazom, naozaj prekrásna Hora...a sopky to je moje....+ bujná pra-lesná vegetácia ...veľmi rád som si čitol a popozeral, vďaka za priblíženie.
 
adora
2014-01-17 20:48:30
príspevok od: Patrik Stedrak
to som rad...dufam, ze bude chutit aj pokracovanie
teším sa
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-18 10:07:29
príspevok od: Koma
výborne Patrik ..aj slovom aj obrazom, naozaj prekrásna Hora...a sopky to je moje....+ bujná pra-lesná vegetácia ...veľmi rád som si čitol a popozeral, vďaka za priblíženie.
dakujem Lubo, som rad, ak clanok s fotkami potesili
 
Koma
ocenenie redakciou 2014-01-18 10:27:22
príspevok od: Patrik Stedrak
dakujem Lubo, som rad, ak clanok s fotkami potesili
až mi srdce pišťalo ...niekedy v 2000 som sa vybral s takou lacnejšou cestovkou na Sicíliu, do kempu ..do stanu...priamo zo stanu zo spacáku som každé ráno pozeral ako slnko vychádza nad sopečnými kuželovitými Liparskými ostrovmi.....som sa dole vybral hlavne kvôli Etne, čo čert nechcel akurát začala znova vybuchovať a cesty hore boli uzavreté, karabinieri ich strážili....takže na spoločnom výlete sme len tak z diaľky mohli pozorovať ako v pravidelných intervaloch si z vrcholu ,,odfukuje,,....v Taormine na námestí som si kúpil zmrzlinu a fajne mi škrípalo v hube medzi zubami ako jemný takmer neviditeľný popolček sadal ..tak som si to aspoň čiastočne vynahradil na výlete na Vulcano Island a vykráčal si to hore v total horúcom dni až ku kráteru, na celom ostrove bolo teplo jak v pekle a sírny pach tam bolo všade cítiť......na Stromboli som sa už vtedy nedostal, bo to bolo z nášho miesta ubytovacieho kúsek komplikované a aspoň na dva dni - a vtedy s malým synátorom som si nedovolil..či neodvážil.. sa trhnúť z pobytového turnusu.....ale Vezuv...to je úchvatná ..hlboká, smerom dole takmer kolmá... zemská diera...takže tanček dva kroky vpred a jeden vzad sú mi dôverne známe ...aj keď to bolo po takom akože vyšlapanom chodníku
teším sa na pokračko
 
nvs
2014-01-18 16:55:23
rada som sa zastavila, prečítala a nazrela prostredníctvom fotiek, pokračovanie bude iste zaujímavé
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-19 10:20:49
príspevok od: nvs
rada som sa zastavila, prečítala a nazrela prostredníctvom fotiek, pokračovanie bude iste zaujímavé
dakujem Natalia, snad potesim aj nabuduce
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-19 10:25:56
príspevok od: Koma
až mi srdce pišťalo ...niekedy v 2000 som sa vybral s takou lacnejšou cestovkou na Sicíliu, do kempu ..do stanu...priamo zo stanu zo spacáku som každé ráno pozeral ako slnko vychádza nad sopečnými kuželovitými Liparskými ostrovmi.....som sa dole vybral hlavne kvôli Etne, čo čert nechcel akurát začala znova vybuchovať a cesty hore boli uzavreté, karabinieri ich strážili....takže na spoločnom výlete sme len tak z diaľky mohli pozorovať ako v pravidelných intervaloch si z vrcholu ,,odfukuje,,....v Taormine na námestí som si kúpil zmrzlinu a fajne mi škrípalo v hube medzi zubami ako jemný takmer neviditeľný popolček sadal ..tak som si to aspoň čiastočne vynahradil na výlete na Vulcano Island a vykráčal si to hore v total horúcom dni až ku kráteru, na celom ostrove bolo teplo jak v pekle a sírny pach tam bolo všade cítiť......na Stromboli som sa už vtedy nedostal, bo to bolo z nášho miesta ubytovacieho kúsek komplikované a aspoň na dva dni - a vtedy s malým synátorom som si nedovolil..či neodvážil.. sa trhnúť z pobytového turnusu.....ale Vezuv...to je úchvatná ..hlboká, smerom dole takmer kolmá... zemská diera...takže tanček dva kroky vpred a jeden vzad sú mi dôverne známe ...aj keď to bolo po takom akože vyšlapanom chodníku
teším sa na pokračko
tak popolcekovu zmrzlinu som zatial neskusal... ...ale aspon ste si tie sopky vychutnali vsetkymi zmyslami
 
xavierb
2014-01-20 09:10:00
Skvelé fotky Patrik, tá sopka je naozaj fotogenická
 
Patrik Stedrak
externý redaktor 2014-01-20 20:43:35
príspevok od: xavierb
Skvelé fotky Patrik, tá sopka je naozaj fotogenická
Vdaka Emil. Mali sme stastie na pocasie, castokrat byva zahalena v oblakoch.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované