Počas jedného z výletov pozdĺž pobrežia Severného ostrova Nového Zélandu som natrafil na miesto, kde pravidelne hniezdia suly žltohlavé. Po krásnych operencoch vtedy nebolo ani chýru ani slychu. Podľa informačných tabúľ mala však onedlho začať sezóna hniezdenia. Na pláž v Muriwai, nad ktorou každoročne trávia títo vzdušní akrobati niekoľko mesiacov, som to mal necelú hodinu jazdy autom. A tak bolo jasné, že sa sem rozhodne budem musieť o niekoľko týždňov vrátiť.
Kolmé útesy nad plážou v Muriwai niekoľko týžňov pred príletom prvých súl.
Keď som sa na miesto činu vybral druhýkrát, mal som práve čerstvo rozbalený nový Canon EOS 70D. Počasie, ktoré je v tejto oblasti veľmi premenlivé, bolo foteniu výnimočne priaznivo naklonené. Ideálnejšiu príležitosť na testovacie zábery som si asi ani nemohol priať. S malou dušičkou som stúpal po chodníku cez pobrežné útesy v nádeji, že tentokrát sa mi podarí elegánov morí uvidieť na vlastné oči. V momente, keď som zbadal prvú suliu baletku, ako mi v krásnych oblúkoch krúži nad hlavou, som vyštartoval plnou parou vpred. Ani si nepamätám, kedy som s takou rýchlosťou a ľahkosťou naposledy stúpal do kopca.
Jedna lastovička možno leto nerobí, jedna sula však signalizuje blízkosť kolónie.
Pohľad na útesy v Muriwai z úrovne mora v čase odlivu.
S pribúdajúcimi metrami rástol aj počet súl križujúcich oblohu a počas záverečného výstupu som mal dojem, že sa vznášam medzi nimi. Zhmotneniu mojich pocitov našťastie zabránilo zábradlie výhliadkovej plošiny umiestnenej priamo nad kolóniou. Pocit zrýchleného tepu v ušných bubienkoch prehlušoval hviždiaci vietor, útesy podo mnou boli takmer kompletne obsadené a ja som mal dojem, že som vo fotografickom nebi. Veľký balvan v podobe obavy, či sa mi podarí uvidieť aspoň jeden hniezdiaci pár, mi spadol zo srdca. A v zápätí ho vystriedal ďalší. Ako sa vlastne tá moderná mašinka ovláda??? Zoznámenie sa s novým modelom našťastie prebehlo rýchlo a bezbolestne. Onedlho sa k fičaniu vetra a veselému džavotu vtákov pridal tichý cvakot uzávierky, ktorý poteší ucho každého fotografa.
Jedna z výhliadkových plošín nad suliou kolóniou.
Muriwaiská klasika - Prelet nad sulími hniezdami.
Spomedzi viacerých kolónií súl žltohlavých na Novom Zélande patrí tá nad plážou v Muriwai k najlepšie prístupným. K výhliadkovým plošinám priamo nad hniezdiacimi vtákmi vedú viaceré turistické chodníky. Suly tu pôvodne hniezdili na ostrove Oaia vzdialenom niekoľko sto metrov od pobrežia. Počet hniezdiacich párov neustále narastal a v roku 1975 začali prvé suly kolonizovať ostrov Motutara v tesnej blízkosti pobrežných útesov, ktorý je miestom hniezdenia rybárov bieločelých a čajok červenozobých. Tie museli uvoľniť prominentnú pozíciu väčším a výbojnejším susedom a presťahovať sa o niekoľko "poschodí" nižšie. Sulia expanzia pokračuje naďalej. Dnes okrem skalnatých útesov začínajú prvé sulie páry obsadzovať aj trávnaté plochy na priľahlých svahoch.
Ostrov Oaia, na ktorom kedysi začali hniezdiť prvé suly.
Kolónie na pobrežných útesoch a ostrove Motutara.
Rozťahovační susedia.
Oblasť je obľúbenou destináciou ako turistov, tak aj domácich. Miestni chodia hniezdiace vtáky pozorovať pravidelne a so svojimi poznatkami sa častokrát radi podelia. To, čo mne pripadá ako náhodné krúženie suly nad kolóniou, je podľa jedného tamojšieho znalca náročné logisticko-navigačné cvičenie, počas ktorého sa vták snaží identifikovať vlastné hniezdo. Návštevy u susedov tu nie sú vítané a na zatúlancov namiesto otvorených dverí čakajú ostré zobáky.
V čase hniezdenia navštevujú kolóniu súl nad Muriwai hlavne kolónie ázijských prisťahovalcov z neďalekého Aucklandu.
Trafiť domov na prvýkrát...
...je niekedy životne dôležité.
Rovnako zaujímavým je častokrát aj pozorovanie ľudských návštevníkov. Dramatické útesy s lietajúcimi sulami sú obľúbenými kulisami svadobných fotografov. Vulkanické platne pod útesmi sú počas odlivu a pokojného mora ľahko prístupné, väčšinu dňa sa však na nich triešti jedna vlna za druhou. Môj spolupozorovateľ si s úsmevom spomína na nejednu zmoknutú nevestu. Ako na zavolanie si o pár minút neskôr na skalách pod nami opatrne vykračuje ďalšia potenciálna obeť...
Spoločná cesta životom môže začínať klzko a hrbolato.
Vietor sprevádza suly celým ich životom. Svoje hniezda si stavajú na skalných útesoch, kde im vertikálne prúdenie vetra napomáha pri štartovaní. Mláďatá sú tomuto živlu vystavené od vyliahnutia. Jeho skutočnú silu pocítia už pri prvých pokusoch o vzlietnutie. Tie, ktoré tvrdý test prežijú, neskôr odlietajú na náročnú cestu ponad Tasmanovo more do Austrálie. O niekoľko rokov neskôr im vzdušné prúdy pomáhajú pri ceste späť, aby si na podobnom mieste postavili svoje prvé hniezdo.
Večné spolužitie s vetrom.
V období párenia a stavania hniezd predvádzajú suly nádherné rituály. Samčekovia sa na miesto hniezdenia vracajú ako prví. Samičky, s ktorými tvoria spravidla doživotné páry, vítajú s vetvičkami alebo morskými riasami. Vzájomné rituály a spoločné tance sú plné nehy a je krásne ich pozorovať.
Romantika s adrenalínovou príchuťou.
Rande na sulí spôsob.
Tak neblbni a daj si povedať! Veď vidíš, že ani suseda nerobí žiadne drahoty...
Po romantickej fáze nasleduje tvrdá realita - stavanie hniezda. Kým samička má na starosti ochranu miesta v kolónii, samček zháňa stavebný materiál. Trávu, vetvičky a morské riasy spoločne spevňujú exkrementami a v čase hniezdenia je suliu kolóniu poriadne cítiť už z veľkej diaľky. Ochrana hniezda je pre suly veľmi dôležitá. Pri výbere lokality sa uplatňuje jednoduchá zásada. Aby to k najbližším susedom bolo o kúsok ďalej, ako sa dá dosiahnuť ostrým zobákom.
Na otvorených útesoch je materiálu na stavbu hniezda nedostatok.
Kde sa dvaja bijú, tretí privatizuje...
Do "voňavého" domova znesie samička jedno vajce, na ktorého vysedení sa strieda so samčekom. V drsných podmienkach je vajce počas inkubácie izolované dvoma vrstvami - perinou z páperia a plávacími blanami na nohách, ktorými ho suly neustále prikrývajú. O výchovu mláďaťa sa starajú opäť obaja rodičia. Kým jeden loví, druhý stráži hniezdo.
Teplo domova a plávacích blán.
Jedno z prvých sulích mláďat a jeho hrdí rodičia.
Suly lovia väčšinou na otvorenom mori, pričom častokrát prekonávajú veľké vzdialenosti. V niektorých prípadoch aj viac ako 300 kilometrov. Z veľkej výšky sa vrhajú kolmo na hladinu rýchlosťou, ktorá môže dosahovať až 100 kilometrov za hodinu. Na takýto spôsob lovu sú dokonale prispôsobené. Nozdry nemajú umiestnené na vonkajšej strane zobáka, ale vo vnútri. Vzdušné vaky na hrudníku zasa tlmia nárazy vody pri dopade na hladinu.
Kŕdeľ súl pri hľadaní potravy na otvorenom mori.
Mláďatá sú spočiatku kŕmené natrávenou potravou, pri ktorej zaobstarávaní sa opäť striedajú obaja rodičia. Neskôr ich jedálny lístok spestria celé ryby. Po približne 10 týždňoch dosiahnu hmotnosť štyroch kíl a po prvýkrát sa spustia z útesov na hladinu mora. Prvý let je pre mnohé zároveň aj letom posledným. Prúdy vetra neskúsených letcov častokrát vrhnú na skalnaté útesy a dopad na hladinu neprežijú. Mladé suly, ktoré tento test vetrom úspešne zvládnu, strávia na hladine mora ďalšie dva až tri týždne. Tu sa učia lietať a loviť. Do rodného hniezda sa už nikdy nevrátia. Zásoby tuku im pomáhajú prežiť prvé týždne na mori bez starostlivosti rodičov. Búrky a silné vlnobitie sú v tomto období ďalšou tvrdou skúškou pre mladé vtáky. Neskôr sa vydávajú na svoju prvú cestu do Austrálie, vedené len zdedeným inštinktom. Ochranári odhadujú, že náročný let prežije iba približne 30 percent jedincov. Pohlavne dospievajú v priebehu 2 až 5 rokoch. Vtedy sa vracajú späť na Nový Zéland, aby si vo svojej rodnej kolónii vybojovali vlastné miesto a postavili prvé hniezdo. Tie, ktorým sa to podarí, sa dožívajú až prekvapivých 35 rokov.
Rodičovská láska v prípade súl prechádza žalúdkom hneď dvakrát.
Mláďatá po niekoľkých týždňoch menia biele páperie za tmavé operenie, ktoré im vydrží počas prvých rokov.
Mladé suly si po návrate z Austrálie stavajú hniezda väčšinou na okraji kolónie.
Aj po opakovaných návštevách kolónie nad plážou v Muriwai dokážem stráviť hodiny a hodiny pozorovaním jej obyvateľov. Neprekáža ani silný vietor a prenikavý zápach. V dočasnom meste podo mnou sa stále niečo deje a nádherné kulisy toto unikátne divadlo krásne dopĺňajú. Deň sa však pomaly chýli ku koncu a nad plážou zapadá večerné slnko. Veselý džavot utícha a posledné suly sa vracajú späť do hniezd na útesoch. A pod nimi si ďalší pár v neskorých lúčoch svetla dokumentuje svoj svadobný rituál.
Večerná romantika na útesoch nad Muriwai.
Vyznanie lásky za prítomnosti operených svedkov.
Použitá fototechnika: Canon EOS 1000D a Canon EOS 70D, objektívy Canon EF-S 18-55 mm IS a Canon EF-S 55-250 mm IS II.
Pridaj komentár
