Údolie SAAS – deň 5.

Pohľad na stanicu Spielboden spod Platjenu.

Pohľad na stanicu Langfluh spod Platjenu.

Úvodné metre vedú cez centrum mestečka Saas Fee, kde ma zakaždým čaká nejaké prekvapenie. V dnešné ráno sú ním dvaja drevení panáci sediaci na parapete okna jedného z domčekov hneď vedľa chodníka, ktorí akoby nás vyprevádzali na cestu.

Turistickí sprievodcovia.

Chodník vedie lesom striedajúcim sa s rododendronovými pláňami. Odrazu sa pred nami zjavuje kostra akéhosi tvora. Nevieme, či ide o obeť nehody alebo pytliactva. V každom prípade z tohto miesta rýchlo odchádzame.

Obeť.

Kúsok vyššie je oveľa optimistickejší pohľad na flóru alpskej krajiny - tu ľalia, tu nezábudka, tam zas rozkvitnutý, cyklámenovo sfarbený kvet rododendronu.

Alpská flóra.

Po asi tak hodine prichádzame k horskému domčeku, zastrešenému miestnou kamennou škridľou. Tesne v jeho blízkosti vidím prvého svišťa. Je však ďaleko a kým sa k nemu priblížim, mizne v nore pod kameňom.

Pastierske obydlie.

Ani sa nenazdáme a sme v polovici cesty – na stanici Spielboden je možnosť občerstvenia v miestnej horskej reštaurácii. Hneď vedľa vidíme psích turistov priviazaných k zábradliu, sledujúcich svoju rodinu hrajúcu sa na detskom ihrisku priamo za budovou reštaurácie. Kvília a skučia, až to trhá uši.

Psí horali.

Je zvláštne porovnať naše spotené tváre s spolu s tvárami vysmiatych kvázituristov, ktorí v pohodlí kabínky dosahujú rovnakú nadmorskú výšku ako my, akurát oveľa rýchlejšie a drahšie.

Pohľad na Saas Fee zo stanice Spielboden.

Začína nám byť zima, a tak sa poberáme ďalej smerom k ľadovcu Feegletscher. Pohľad naň takto zblízka stojí za všetku námahu. Keď k tomu prirátame zvuk padajúcich lavín z končiarov týčiacich sa nad ním, len ťažko uveriť, že nie sme vo filmovom trikovom štúdiu.

Ľadovcové kráľovstvo.

Po krátkom lezeckom úseku sa strmo štveráme k budove lanovky Langfluh ledva lapajúc po dychu. Kráčame v ľadovom topiacom sa snehu a máme toho už pre dnešok dosť. Celá trasa, ktorú sme prešli, slúži v zime ako lyžiarska trať – nič však pre lyžiarov začiatočníkov ako som ja. Pár príliš tesných úsekov, kde by som s veľkou pravdepodobnosťou nezvládla zákruty, by určite znamenalo predčasný koniec mojej lyžiarskej „kariéry“.

Pohľad na ľadovec smerom k stanici Felskinn.

Je zvláštne stáť vysoko nad mestečkom, z ktorého sme vyšli len pár hodín dozadu a vidieť „tiecť“ ľadovec priamo naň. Ak by sa kus ľadovca utrhol, znamenalo by to skazu priamo v hlavnej turistickej zóne.

Ľadovcová hrozba.

Zaháňam katastrofické myšlienky a obraciam svoju pozornosť na jednu z dvoch lyžiarskych letných tratí, ktorá sa práve chystá na svoje spustenie.

Letná lyžiarska pochúťka.

Po príjemnom občerstvení, kedy si pochutnávame na kadečom priamo pod vysokohorskou chatou Mischabelhutte – domovskou stanicou horolezcov smerujúcich na Nadelhorn (4.327 m n.m.), Lenzpitze (4.294 m n.m.), či Dom (4.479 m n.m.), vstávame a vydávame sa na cestu späť.

Mischabelhutte - vysokohorská chata v nadmorskej výške 3.329 m n.m.

O svojom najväčšom zážitku tohto dňa som už písala v článku „Ako Zuza svište fotila“, takže pripájam len malú pripomienku v podobe svištieho portrétu.

Reklama na zubnú pastu.

Záver túry patrí osvieženiu v ľadovej pramenitej vode vedľa horskej chaty tesne nad Saas Fee.