Deň 6. a 7. – smer Hohsaas (3.101 m n.m.)
Máme tu náš posledný turistický deň. Na naše prekvapenie ešte stále nie sme zničení, kolená aj kríže všetkým slúžia. Vyberáme sa do centra dedinky Saas Grund a zľahčujeme si trasu lanovkou smerom na Kreuzboden (2.397 m n. m.) a Hohsaas (3.101 m n.m.). Aby sme však boli na seba aj naďalej hrdí, vezieme sa len úvodnú najstrmšiu a zároveň najnezaujímavejšiu časť do medzistanice Trift, odkiaľ naše kroky smerujú k vysokohorskej chate v nadmorskej výške 2.726 m n.m. zvanej Weissmieshutte. Pomenovaná je po štvortisícovke nad ňou, na ktorú sa pred tromi dňami vyšplhalo za pomoci čakanov a mačiek 6 členné družstvo z nášho stanového tábora.
Pohľad smerom na Dom (4.479 m n.m.) z medzistanice Trift.
Vystúpiac z lanovky, začíname zo seba sťahovať vrstvy, slnko sa totiž oprelo do našich chrbtov a spôsobilo výskyt značného množstva kvapiek slanej tekutiny stekajúcej dolu svahom známom ako chrbtica.
Trasa je značená červenou a jej úvodná časť trvá len niekoľko 10 minút, chata je pomerne rýchlo na dohľad.
Tesne pod chatou Weissmieshutte.
Po dosiahnutí chaty začína naše rozplývanie sa nad jej peknotou a milotou, naozaj tu stojí budova ako z rozprávky. Drevené šindle, krásne okenice, lavičky na priedomí. Byť mačkou, nazvala by som toto miesto mačacím rajom. Aspoň na chvíľku skladáme ruksaky a vyhrievame sa na slnku a sem tam zbodneme niečo z nášho denného potravinového prídelu.
Siesta.
Treba sa však pobrať ďalej. Nevieme však nájsť značku. Pomoc hľadáme u chatára, ktorý na moje počudovanie nebol ani trochu milý a ochotný. Nakoniec predsa len značku nachádzame a po pár metroch smerom nahor sa nám otvára pohľad na Weissmies (4.017 m n.m.) a Lagginhorn (3.971 m n.m.).
Pohľad na Weissmies (4.017 m n.m.) a Lagginhorn (3.971 m n.m.).
Cesta vedie snehovými poľami popretkávanými skalnatými úsekmi, z času na čas musíme zastať a vydýchať sa. Chodník je pohodlný, len v jednom úseku si skracujeme cestu, keďže značka končí pod snehom. A tak využívame okolité suché skaliská a úsek berieme strmým traverzom nahor. Niektoré výhľady mi pripomínajú Himaláje – podobné farby, podobné svetlo, len výška je o niečo nižšia. A tak skladám batoh, foťák si vešiam na krk a snažím sa v čase prestávok „nádych-výdych“ zachytávať okolitú krásu.
Konečne dosahujeme konečnú lanovky vo výške 3.101 m n.m.. Vedľa nej sa nachádza vysokohorská chata, ktorá je ale v čase našej návštevy je zatvorená. V noci musela byť snežná búrka, terasa chaty je plná zľadovatelých krúpov a snehu, ktoré sa ešte nestihli roztopiť. Rozkladáme sa na najbližšej lavičke upevnenej medzi skalami a opäť zmenšujeme zásoby nášho proviantu. Zostáva nám ešte absolvovať záverečnú fázu výstupu, a to Cestu vrcholov. Táto turistická atrakcia začína pri reštauračnom zariadení Berghutte Hochsaas a mieri strmo nahor, kde sa nachádzajú symbolické značky všetkých okolitých vrcholov údolia Saas. Mojim najobľúbenejším štítom sa stáva Dom – pri jeho značke sa cítim naozaj ako doma.
Začiatok Cesty vrcholov.
Cesta vrcholov a pohľady z nej.
Cesta späť už nepatrí medzi naše turistické chvály, nasadáme na lanovku a v pohodlí kabínky sa nechávame zviezť až do Saas Grundu.
Po výdatnom neskorom obede – akosi sa mi zasmútilo za poriadnym kusom mäsa a zeleniny, takže navštevujeme miestne potraviny a v stanovom tábore si chystáme hostinu – sa ešte vyberáme kúsok za tábor. Nachádza sa tu totiž alpská roklina s lanovým mostom a lanami fixovanou cestou, ktorá sa dá absolvovať pod dozorom miestneho horského vodcu. My jej úvodný úsek zdolávame bez vodcu a po polhodinovom pobyte v nej sa vraciame späť do tábora, kde sa vítame so zvyškom tlupy „alpinistov“.
Pravou alpskou roklinou.
Na záver pripájam pár fotografií zo sobotňajšieho rána, za ktoré som vďačná kolegovi Petrovi Malému. Celý týždeň som bola lenivá privstať si na ranné fotenie a práve Peter bol iniciátorom nápadu, že ma aspoň v posledné ráno príde vytiahnuť zo stanu, vyjdeme si kúsok nad dedinu a vychutnáme si prvé slnečné paprsky. Počasie nám vyšlo, farby boli úchvatné a ranná rozcvička nemala chybu.
A tak končí naša alpská dovolenka, teraz trikrát zazvoní zvonec a rozprávky je koniec.
Pridaj komentár
