Po pieskovej mahdijskej pláži s krásnym tyrkysovým morom sme sa už prešli, zostáva vydať sa na potulky uličkami Mahdie. Podľa internetu malo ísť o malé mestečko ležiace na skalnatom polostrove, ktoré nepatrí medzi typické komerčné destinácie. Táto veta bola pre mňa hlavným lákadlom - dá sa v ňom vraj vychutnať kľud a samota, ako aj rušné ulice a nočné zábavky. Kto ma číta častejšie, určite tuší, čo z tejto ponuky nadchlo mňa.
Vo štvrtok ráno sa akosi mračí, a tak si s Majkou vravíme, že je ten správny čas na výlet. Opúšťame náš hotel a mávame na prvý okoloidúci taxík.
Brzdy škrípu, žlté auto sa otáča a za 4 tuniské dináre sa vezieme pred hlavnú vstupnú bránu mestečka, zvanú Skifa El Kahla, ktorá tvorí hranicu takzvaného Starého mesta. Naozaj tu cítiť závan histórie – mesto bolo postavené ešte pred nadvládou Ríma, slúžilo ako prístav Feničanom (Cap Afrique). Nájazdy Arabov spolu s útokmi barbarských kmeňov a Španielov, ktorí ho celé vypálili, znamenali jeho skazu. Postupne sa jeho pamiatky obnovovali. Oficiálne bola Mahdia založená v roku 916 nášho letopočtu dynastiou Fátimovcov. Istý čas slúžila dokonca ako hlavné mesto a centrum vlády. Od 13. storočia túto funkciu prevzal Tunis. Dodnes však slúži ako jeden z najdôležitejších prístavov celej krajiny.
Dostávame sa na hlavnú ulicu, na ktorej je obchodov od výmyslu sveta – kožené bundy /najgýčovitejšie aké som doposiaľ videla/, miestna keramika, koreniny, ručne vyšívané odevy a tkané koberce, gýčovité pohľadnice, mešity, minarety … a k tomu miestne tváre posedávajúce v tieni stromov, či predávajúce tovar.
Prichádzame k miestnemu mysu, na špičke ktorého je postavená turecká pevnosť zo 16. storočia zvaná Borj Mahdia. Pevnosť stojí na polostrove a Staré mesto na trojuholníku zeme, ktorá k polostrovu vedie. Ďalšou pevnosťou je Borj El Kebir a z nej je výhľad na biely cintorín, mahdijský maják a starý prístav.
Dostávame sa späť do Starého mesta, ibaže z opačnej strany. Uličky sú plné fotogenických detailov, preto ma Majka musí dosť často čakať, za čo jej patrí moja vďaka.
Naším posledným cieľom výletu je prístav. Vychádzame za mestské opevnenie, križujeme rušnú ulicu a vstupujeme do miestnej prístavnej predajne rýb. Máme smolu, už je po obchodoch, ale „rybársku“ atmosféru cítime napriek tomu. Prechádzame sa medzi loďami, sledujeme rybárov a staviteľov lodí a nakoniec smerujeme k mešite, kde opäť sadáme do taxíka a vraciame sa do hotela.
A tu sa končí naša dovolenka, je čas rozmýšľať nad ďalším miestom.
Pridaj komentár
