Po takomto zrube som túžil odjakživa. Malý, útulný, nenápadný, v lese pri potoku. Zrub sa tu nazýva „cabin", a tak my tomu svojmu dávame meno „kabínka". Naša kabínka sa nachádza neďaleko mesta Healy asi 20km od vstupu do Národného parku Denali. V nestálom aljašskom počasí sme veľmi ocenili možnosť mať stabilné útočisko na spanie, ale aj sušenie vecí a varenie.
Neďaleký potok má zdanlivo nezmyselný názov - Dry Creek, čiže Suchý potok. V čase nášho príchodu je jeho koryto plné mútnej vody. Až ráno pochopíme skutočný zmysel tohto pomenovania. Koryto je úplne suché a bez kvapky vody. Snehové polia vysoko v horách, ktoré napájajú Dry Creek, sa v noci vplyvom chladu netopia. Čiže ak neprší, koryto potoka je ráno suché. Cez deň, ako Slnko zohrieva vzduch, sa snehové polia začínajú rýchlo topiť a menia dovtedy prázdne koryto na dravú rieku.
„Kabínka" zvonku.
Interiér.
Dry Creek - vľavo ráno, vpravo večer.
Po našom príchode do Healy začína byť počasie veľmi premenlivé. Jasnú oblohu často striedajú ťažké mraky alebo šedá nízka oblačnosť a prší aj niekoľkokrát denne. Využívame komfort kabínky a v suchu s mapami v rukách spriadame plány. Prvé dni sa doslova motáme po najbližšom okolí a na miestnych wi-fi spotoch zisťujeme aktuálnu predpoveď počasia. Situácia nie je dobrá, vyzerá to na príchod studeného frontu. Zvažujeme, či sa nepoberieme ďalej na sever, keďže predpoveď pre Fairbanks je priaznivejšia. Nie celkom priaznivé počasie využívame aspoň na geocaching. Je z čoho vyberať - na Aljaške sa nachádza cez 3000 kešiek.
Ďalšie ráno vyzerá veľmi optimisticky - jasná modrá obloha a bezvetrie. Rýchlo sa balíme. Optimizmus nám však nevydrží dlho, obloha sa znova zaťahuje. Ale aspoň že zatiaľ neprší. Tento deň využívame na výlet k Horseshoe Lake a naplánovanie treku v národnom parku Denali.
Vstup do Denali National Park and Preserve.
Horseshoe Lake, pokojné jazero v tvare podkovy.
Práca miestnych bobrov.
Snowshoe Hare (králik snežnicový).
Malý bobor.
Trek v Denali je výlet, ktorého sa za žiadnu cenu nechceme vzdať. V centre pre návštevníkov absolvujeme povinnú jazdu - sledovanie videa s inštrukciami a pravidlami pri pohybe v parku, o odporúčaných postupoch pri strete so zverou, metódach brodenia riek a pod. Potom vypisujeme formulár s údajmi ako výška, vek, hmotnosť, oblečenie, skúsenosti s turistikou, kempovaním atď. To pre prípad, že by nás bolo treba hľadať (alebo identifikovať?). Stanovanie v Denali podlieha pomerne prísnym pravidlám. Nesmie sa tu stanovať blízko pri ceste a zároveň stan nesmie byť z cesty viditeľný. Celé územie parku je navyše rozdelené na jednotky (units), pričom povolenie na prenocovanie v jednej jednotke môže naraz dostať maximálne 6 ľudí. Na veľkej topografickej mape si vyberáme Unit 39, severne od Park Road, jedinej cesty, ktorá vedie cez park. Nakoniec dostávame známy BRFC-ák (Bear resistant food container), čiže kontajner na jedlo odolný medveďom. Takto nabalení sa poberáme späť do kabínky. Ďalší deň ešte využívame na fotenie okolia (George Parks Highway, Savage River, Otto Lake), avšak už sa nám nechce viac čakať a padá rozhodnutie zajtra ísť do parku bez ohľadu na počasie.
Vlak Alaska Railroad a Nenana River.
Nákladný vlak smeruje do Fairbanks.
Nenana River z Windy Pass.
Na sútoku vôd rôzneho pôvodu.
Autobus Savage River Shuttle.
Pohľad na rannú oblohu je dosť bezútešný. Tmavé mračná visia tesne nad našimi hlavami a zakrývajú celú oblohu. Rozhodnutie ale padlo. Auto nechávame na parkovisku a na poslednú chvíľu naskakujeme do autobusu - smer Eielson Visitor Center. Počasie sa s nami škaredo zahráva, nízka oblačnosť zakrýva okolité hory. Cesta je prvých pár míľ vyasfaltovaná, avšak len po most cez Savage River, kde sme boli včera. Odtiaľto je Park Road iba spevnená cesta uzavretá pre verejnú dopravu. A za dažďa aj riadne blatistá, takže hoci okná umývame na každej zastávke, čisté ostávajú len pár minút. Autobus striedavo stúpa do sediel a klesá do údolí riek. Za sebou nechávame Sanctuary River, Teklanika River, Polychrome Pass, Toklat River, Highway Pass aj Stony Overlook. Pomaly prichádzame k miestu, kde by sme mali vystupovať. Znova sa ale rozpršalo, takže pokračujeme až na konečnú - Eielson Visitor Center. Po krátkom váhaní nastupujeme na autobus, ktorý nás odvezie kúsok späť a my sa konečne ocitáme „In the middle of nowhere", uprostred národného parku Denali.
Zvedavý svišť pri Savage River.
Dall ship.
Ospalá skupina ovečiek v sedle Polychrome Pass.
Uprostred ničoho na Park Road.
Stále prší, takže si obliekame veci do dažďa a vydávame sa na sever, do údolia nenápadného potoka Little Stony Creek. Asi po 20 minútach sa počasie náhle mení - dážď ustáva a krátko na to začína cez oblaky presvitať slnko. Prvú prestávku teda využívame na prezlečenie sa a spájame ju s varením. Jedným okom stále poškuľujeme po okolí, majúc na pamäti inštruktážne video. Práve počas prípravy jedla je človek v divočine najzraniteľnejší. Jedlo je von z BRFC-áku, rozvoniava na široko-ďaleko a batohy sú väčšinou čiastočne vybalené (ešus, príbor, varič, kartuša...). Ak by nás teraz prekvapil zblúdilý maco, bola by to riadna sranda. Preto vo varení pokračujeme dvaja a Soňa intenzívne pozoruje okolie. Aljašská obdoba Vifonu je raz-dva v nás, takže rýchlo balíme a pokračujeme ďalej.
Národný park Denali je pravá divočina. Nie sú tu žiadne chodníky, žiadne infotabule, žiadne značky, žiadne mosty ani lávky. Výber trasy je čisto na nás. Najprv ideme v koryte potoka, striedavo ho prekračujeme / preskakujeme z jedného brehu na druhý. Po chvíli sa ale dostávame ku kaňonu, kde sa koryto zužuje a prúd silnie, takže stúpame strmým brehom vyššie do schodnejšieho terénu. Tu sa nám otvárajú krásne výhľady na sever. Opäť klesáme dolu k potoku, ktorý každým krokom naberá na intenzite. Preskakovanie je stále zložitejšie. Onedlho prichádzame do hustého lesa. Opäť majúc na pamäti ono video, striedavo pokrikujeme „Maacoooo, maacooo", aby sme nejakému chlpáčovi náhodou nestúpili na chvost. Cesta rýchlo ubieha, opúšťame Little Stony Creek a krátko na to sa dostávame ku korytu ďalšieho, tento krát však väčšieho potoka Stony Creek. Chvíľu hľadáme vhodné miesto na jeho preskočenie, ale neúspešne. Neostáva nám nič len sa vyzuť a prebrodiť ho. Voda je ľadová, avšak brodenie je našťastie rýchle. S topomapou v rukách určujeme poslednú časť trasy do Unit 39.
Korytom potoka Little Stony Creek.
Pokračujeme ďalej.
Staré vybielené parožie.
Hustý a ťažko prechodný les.
Brodíme Stony Creek.
Terén sa mení, pevný podklad riečneho koryta strieda rozmočená pôda aljašskej tundry, zarastená nízkymi krovinami. Postup je komplikovaný, pôda sa nám prepadá pod nohami. Postupujeme striedavo akýmsi prerasteným čučoriedím a brezovými lesíkmi. „ Maacoooo maacooo" ozýva sa dolinou. Je už večer, keď po asi šiestich hodinách pochodu konečne prichádzame na miesto, ktoré prehlasujeme za „Kemp Denali". Pohľad späť vyráža dych - mraky sa takmer úplne rozplynuli a nám sa otvára výhľad na Mt. McKinley a fotogenický Mt. Mather. Ako Slnko klesá k obzoru, rapídne sa ochladzuje. Takže rýchlo rozkladáme stan a utvárame pomyselný kempovací trojuholník - stan, miesto na varenie a odložený BRFC-ák by mali tvoriť rovnoramenný trojuholník s dĺžkou strany aspoň 100m. Vtedy si spomínam na naše stanovačky v slovenských horách, kedy sme varili rovno pred stanom a spali sme s jedlom pri nohách. Večer je čarovný, ale únava robí svoje a rýchlo zaspávame. Ranný budíček je krutý, ale vyplatilo sa vstať. Toto ráno je luxusnééé :)
„Kemp Denali" s parádnym výhľadom na Mt. McKinley (vpravo) a Mt. Mather (vľavo).
Panoráma Mt. McKinley.
Panoráma Mt. Mather.
Detail vrcholu Mt. McKinley, najvyššej hory Severnej Ameriky (6194 m).
Aljašské ranné tiene.
Mt. McKinley nesie meno po americkom prezidentovi Williamovi McKinleym. Všeobecne je známy aj pod názvom „Denali", čo v jazyku miestnych indiánov Athabaskov znamená „The High One", čiže „Vysoký". So svojimi 6194 metrami nepatrí medzi najvyššie hory sveta, ale hmotou a strmosťou svojich stien predčí aj samotný Mt. Everest. Vrchol Mt. Everestu síce dosahuje výšku 8848 m, no hora samotná leží na tibetskej náhornej plošine s nadmorskou výškou cca. 5200 m.n.m. Naproti tomu úpätie Mt. McKinley leží v nadmorskej výške približne 600m.n.m. a prevýšenie k vrcholu činí takmer 5600 m, čo je výrazne viac než 3600 m v prípade Mt. Everestu. Takisto klimatické podmienky v týchto zemepisných šírkach sú oveľa tvrdšie - množstvo kyslíku je výrazne nižšie, dochádza tu k prudkým zmenám počasia, časté sú dlhotrvajúce víchrice a teplota na vrchole nezriedka klesá pod -60°C. Toto všetko robí výstup na Mt. McKinley veľmi náročným a úspešná je len asi polovica výprav.
Nabažení krásnym výhľadom pomaly balíme stan a vydávame sa späť. Obloha sa opäť zaťahuje, ale zatiaľ neprší. Ešte chvíľu váhame, ktorou cestou pôjdeme, ale prichádzajúce mračná postupne zahaľujú okolité hory, a tak sa vraciame tou istou cestou, akou sme prišli. Keď konečne prichádzame na Park Road, obloha výrazne tmavne a začína kropiť. Dlho čakáme na Camper Bus, žiadny však nechodí. Dážď naberá na intenzite a stáť pri ceste nemá zmysel, takže vyrážame po vlastných k Eielson Visitor Center. Pár minút na to prichádza vytúžený autobus, ktorý cestou zbiera čakajúcich turistov. Štvorhodinová jazda ubieha pomaly, často zastavujeme a fotíme medvede grizly a soby. Sme celkom radi, že sedíme v autobuse, lebo skrížiť cestu medvedici s mláďaťom by bol slušný adrenalínový zážitok. Je zhruba 10 večer, keď sa vraciame do našej kabínky.
Dramatická obloha počas čakania na Camper Bus na Park Road.
Mackovia grizly.
Aljašské soby (Caribou).
Opäť grizly.
Oddychujúce stádo sobov.
Tento trek v NP Denali meral necelých 20 km. Bolo to však poctivých 12 hodín šliapania pravou aljašskou tundrou, kde nie je kilometer ako kilometer. Rýchly pohľad na GPS-ko prezrádza, že priemerná rýchlosť nášho postupu bola 1,6 km/h. A to sme v maximálne možnej miere využívali korytá riek, ktoré sú oddávna hojne využívané ako najjednoduchší spôsob presúvania sa divočinou. V prípade chôdze tundrou je treba rátať s ešte pomalším tempom. Nezriedka je nutné obchádzať rozsiahle podmáčané plochy alebo neprechodné húštiny, čo môže postup ešte výraznejšie spomaliť. Na Aljaške je to skrátka tak - divočina sa začína 2 m od cesty.
Pridaj komentár
