Je sobota ráno a sú to presne 3 týždne, čo brázdime Aljašku krížom-krážom. Takto o týždeň už určite budeme späť v Anchorage, odkiaľ v nedeľu odlietame domov. Dnes ale nie je čas bilancovať. Plán je jasný - chceme si obzrieť ľadovec Matanuska Glacier, prejsť cez Anchorage, vydať sa na juh a na zvyšok času zakotviť na známom polostrove Kenai. Balenie je po toľkých dňoch expresné, a tak netrvá dlho, kým nasadáme do auta a vydávame sa na cestu. V meste Wasilla sa nakrátko zastavujeme kvôli nákupu potravín a raňajkám, ale rýchlo pokračujeme ďalej. Prechádzame cez mesto Palmer. Cesta začína kľukatiť, ale stále sa drží koryta rieky Matanuska River. Po 80 míľach jazdy po Glenn Highway sa konečne ocitáme pri mohutnom ľadovci Matanuska Glacier. Počasie je už tradične nanič, takže fotenie je krátke.
Otáčame sa a vraciame sa tou istou cestou, ako sme prišli. Na chvíľu sa zastavujeme pri zaujímavom sútoku, kde sa klasická rieka vlieva do ľadovcovej rieky. Je to oku lahodiaci námet, ale odfotiť ho tak, aby sa aspoň trochu približoval skutočnosti, je veľmi ťažké. Pokračujeme ďalej cez Palmer a krátko na to sme späť v Anchorage. Ale nezastavujeme sa tu. Stále prší, takže fotogenickým zálivom Turnagain Arm prechádzame rýchlo a bez zastavenia. S odstupom času sme veľmi radi, že sme si to tu pofotili hneď na začiatku nášho putovania Aljaškou. Je už dosť neskoro, keď prichádzame do mesta Seward, ležiaceho na malebnom pobreží zálivu Resurection Bay. Vyberáme si kemp, ktorý leží priamo na brehu zálivu. Všadeprítomné značky „Tsunami Evacuation Route" nás nechávajú absolútne chladnými, na rozdiel od boľavých zubov, na ktoré zaberá jedine Jelínkova hruška. Ešte zopár večerných fotiek a ide sa spať.
Panoráma ľadovca Matanuska Glacier.
Sútok čistej Chickaloon River a ľadovcovej Matanuska River.
Večer v Sewarde.
Nočný Resurection Bay (23:20).
Chladné ráno.
Ráno je krásne, a tak padá rozhodnutie ísť si pozrieť neďaleký Exit Glacier. Tento ľadovec je veľmi pekný, avšak celé jeho okolie je značne prehustené masami turistov. Takýmto miestam sme sa snažili vyhýbať a robíme tak aj teraz. Chvíľu ešte koketujeme s myšlienkou vybrať sa nad ľadovec až hore k Harding Icefield, obrovskému ľadovcovému poľu s rozlohou vyše 1700 km2. Keďže ale nie sme vybavení na dlhší trek, vraciame sa späť do Sewardu. Toto rozhodnutie bude hlavne v Soni rezonovať ešte veľmi dlho... Po rýchlom obede, kedy kvôli „gurmánskej lahôdke" - pikantnému Vifonu a vlastnej blbosti definitívne umiera môj spoľahlivý plynový varič, si robíme výlet na juh - na Tonsina Point.
Ľadovec Exit Glacier.
Pri Exit Glacier.
Zaujímavé ľadovcové útvary :)
Aljašská scenéria v Resurection Bay.
Život na vyplavenom dreve.
Chodník striedavo stúpa a klesá, ale v podstate sa drží pobrežia. Trochu nás znervózňujú infotabule o obmedzenej prístupnosti chodníkov počas prílivu, ale veľmi nerozumieme, o čo presne ide, takže smelo pokračujeme ďalej. Naše plány po asi dvoch hodinách kazí strhnutý most ponad širokú rieku. Schádzame teda na neďalekú pláž a pozorujeme príliv, ktorý v týchto končinách prichádza neuveriteľne rýchlo. Stúpajúca voda nás vyháňa a my sa po chvíli otáčame späť. Pri večernom fotení v kempe a na pobreží nám robia spoločnosť hrajúce sa morské vydry. Keď balím foťák, vydry už spia, pokojne sa hojdajúc na vlnách.
Veterný večer.
Pokojné zákutie zálivu.
Luxusný „tsunami" kemp v Sewarde.
Spiace vydry (Sea Otter).
 |
 |
| Prístav v Sewarde. | Večerným Slnkom zaliate svahy Harding Icefield. |
Druhé ráno v Sewarde sa nesie v znamení výraznej zmeny - už druhé ráno po sebe je pekne! Modrá obloha, krásne mraky, čistý vzduch. Dlho nerozmýšľame, balíme stan a po krátkom zastavení v banke sa vydávame na opačnú stranu zálivu, aby sme si pozreli a nafotili Seward aj z iného pohľadu. Hneď na to sa vydávame späť na sever po Seward Highway. Pri krásne sfarbenom jazere Kenai Lake si robíme druhú fotopauzu. Po niekoľkých míľach sa znovu zastavujeme, tentoraz pri Tern Lake, kde opúšťame Seward Highway a pokračujeme na západ po Sterling Highway, smer Homer.
Mesto Seward z opačného brehu zálivu Resurection Bay.
 |
 |
| Línie. | Erupcia mrakov. |
 |
| Leknami pokryté jazierko (Lilly Pond). |
 |
| Kenai Lake. |
 |
| Tern Lake. |
Je krásny večer a pomedzi stromy sa nám začínajú ukazovať vulkány známeho „Pacific Ring of Fire", teda pacifického ohnivého kruhu. Je to pomenovanie pre 40000 km dlhú oblasť v tvare podkovy, ktorá lemuje pobrežie Tichého oceánu. V tejto oblasti sa nachádza 452 vulkánov a odohrá sa tu až 90% zo všetkých zemetrasení na svete. Aljaška je so svojimi viac než 50 aktívnymi sopkami súčasťou ohnivého kruhu. Na pláži v meste Kenai sa nám otvára široký výhľad na zasnežený horský hrebeň, ktorá sa smerom za západ postupne ponára pod morskú hladinu a tak vytvára jedinečnú reťaz Aleutských ostrovov. Okrem iných vidíme aj stratovulkán Mount Redoubt, ktorý naposledy vybuchol len pred rokom - 22. mája 2009. Prechádzame na cestu s paradoxným názvom Kalifornsky Beach Rd. Pokračujeme ešte 50 míľ a nakoniec zastavujeme v maličkom meste Ninilchik. Rýchlo rozkladáme stan a z vysokého útesu fotíme krásne večerné scenérie. More, sopky, zapadajúce Slnko... No gýč ako vyšitý!
Ťažobná veža v zálive Cook Inlet.
Na pláži v Kenai.
Mt. Redoubt, 3108 metrov vysoký aktívny stratovulkán.
3053 metrov vysoká sopka Mt. Iliamna si navečer vytvára vlastné počasie.
Farebný západ Slnka (23:13).
Ráno nás okrem Slnka budí aj všadeprítomný škrekot orliakov bielohlavých (Bald Eagle). Počasie stále praje, neuveriteľné! Oblohu pretínajú veľmi fotogenické mraky. Vyberáme sa ku kostolu Ninilchik Orthodox Church, ktorý stojí na nádhernom vyvýšenom mieste nad zálivom Cook Inlet. Pri kostole je malý cintorín, ktorý ešte viac dotvára celkovú atmosféru miesta. Po pár záberoch zvonku vchádzam dovnútra, kde stretávam miestneho farára s nezameniteľným ruským lookom. V mojej otázke „Môžem si urobiť 1-2 fotky interiéru kostola?" okamžite identifikuje európsky akcent a nastáva len ťažko uveriteľná debata:
- Môžeš si urobiť fotiek koľko chceš. Inak - odkiaľ si?
- Zo Slovenska.
- Priamo z Bratislavy?
- ...?
Počas ďalšej debaty vysvitne, že pochádza z Ruska, neskôr študoval na striedačku v Prahe a Budapešti, takže často prechádzal cez Bratislavu. Potom sa presťahoval na aljašský ostrov Kodiak a teraz ho na pár letných mesiacov poslali aj s rodinou (má ženu a dve deti) na výpomoc do Ninilchiku. Bolo to veľmi príjemné a zaujímavé stretnutie. Poberáme sa ešte dolu do samotného mesta (ak sa dá toto 160-ročné mestečko s 800 obyvateľmi takto vôbec nazvať). Oblasť súčasného Ninilchiku bola oddávna využívaná miestnymi Athabaskami ako miesto na prespávanie počas lovu a rybolovu. Ešte pred predajom Aljašky ju trvale osídlili ruskí vysťahovalci z ostrova Kodiak. V tejto časti Aljašky je doteraz cítiť ruský vplyv, ktorý tu zanechal silnú stopu nielen v miestnom názvosloví.
V reštaurácii Boardwalk Cafe na pláži si dávame kávu a stávame sa svedkami zaujímavého javu. Je jasno a viditeľnosť prakticky neobmedzená, no už z diaľky pozorujeme akúsi nízku oblačnosť, ktorá sa približuje od oceánu. Neprejde snáď ani 10 minút, keď sa hmla rýchlo priblíži aj k nám a v priebehu niekoľkých sekúnd kompletne zahaľuje celé okolie. Viditeľnosť zrazu klesá na zopár desiatok metrov. Nechcel by som byť v koži dávnych moreplavcov, keď ich takéto niečo zastihlo. Ninilchik nechávame za sebou a vydávame sa ďalej, do významného prístavného mesta Homer na západe polostrova Kenai. Pred nami je posledných 6 dní na Aljaške.
Kostol a cintorín v meste Ninilchik.
Fotogenický kostol, fotogenická obloha.
V kostole.
Boardwalk Cafe a náhla nízka hmla.
Pridaj komentár
