Neustále spory, či je lepší film alebo digitál asi nikto nerozsúdi. Môj osobný názor je, že ide o dva rozdielne spôsoby zaznamenania obrazu. Každý z nich má svoju špecifickú výpovednú hodnotu a vyjadrovacie možnosti. Je to ako porovnavať akvarel s olejomaľbou.
Nebudem tu však porovnávať obidve formy záznamu. Tento článok je určený pre tých, ktorí zlatú éru filmu nezažili, ale chceli by si to vyskúšať, alebo sa tomu aj naplno venovať.
Témou sa budeme podrobnejšie zaoberať v seriáli o praktickej čiernobielej fotografii, ktorý pre vás pripravuje Julo Kotus. V tomto úvodnom článku sa zorientujeme na domácom trhu a preberieme si možnosti bežného užívateľa.
Formáty filmov
Najrozšírenejší je kinofilm, so šírkou
Kinofilm je uchovávaný v praktickej kazetke, pri fotografovaní sa z nej film postupne vyťahuje a po dofotení celého filmu sa film previnie naspäť do kazetky, tak je chránený pred nežiadúcim osvetlením ale aj pred mechanickým poškodením a znečistením.
Kinofilm sa predáva aj v metráži (ČB negatív, cca
Vľavo kinofilm, vpravo jeho neúspešný nástupca APS.
Druhý najrozšírenejší je film pre stredoformátové prístroje, známy pod menom zvitkový, nesie označenie 120. U nás je dostupný len v jednej dĺžke, počet záberov sa neudáva, pretože to záleží od fotoaparátu, aký formát poskytuje (6x6, 6x4,5, 6x7, 6x9 cm). Film je namotaný na cievke a chránený je papierovým prebalom, pri fotografovaní sa namotáva na druhú cievku. Pri manipulácii treba dávať väčší pozor, aby nedošlo k osvieteniu filmu. Okrem filmu 120 sa vyrába aj jeho dlhšia varianta 220, tá sa ale u nás nepredáva.
Zvitkový film.
Filmy pre veľkoformátové prístoje sú označované aj ako "planfilmy", či ploché filmy. Predávajú sa v rôznych veľkostiach a distribuované sú v krabiciach. Manipulácia s nimi je obtiažna a vyžadujú veľkú pozornosť. Ich spracovanie je prakticky možné už len v domácich podmienkach a preto sa sústreďuje hlavne na ČB fotografiu.
Filmových formátov je viac, ale niektoré sa dnes už nevyrábajú. Napr. kazetový film 110, či APS. Je vám označenie APS povedomé? Od neho je odvodené označenie digitálnych zrkadloviek APS-C. Jedná sa o labutiu pieseň filmu. APS film bol menší než kinofilm a tým pádom aj fotoaparáty boli kompaktnejšie. Naviac umožňoval prepínanie medzi tromi formátmi (C, H, P), mal magnetický pásik pre zápis informácií pre minilab a bol tzv. “blbuvzdorný” na manipuláciu. Prišiel však už neskoro a v našich končinách sa neujal. Technológie pre neho vyvinuté sa ale neskôr použili práve v digitálnych zrkadlovkách. Prvé objektívy, ale aj závierky a systémy sklápania zrkadla, boli prevzaté a upravené z filmových APS zrkadloviek.
Fotoaparáty snímajúce na APS, Pocket film, či
Kedysi, na “západe” populárny film Pocket film 110.
Čiernobiele filmy zachytávajú obraz v odtieňoch šedej. Väčšina ČB filmov je založená na báze oxidov striebra. Vyvolávajú sa špeciálnou chémiou, ktorú v minilaboch bežne nepouživajú. Takéto filmy je najlepšie spracovávať doma. Ak si na to netrúfate, vyvolajú vám ich veľkospracovateľské laboratóriá (napr. CEWE). Čiernobiele filmy sa vyrábajú v rôznych citlivostiach. Na našom trhu sú dostupné filmy s citlivosťou 50 až 3200 ASA. Filmy sú ponúkané amatérske a profesionálne. Väčšina profesionálnych filmov je vyrobená technológiou T-kryštáľov, ktoré zabezbečujú vyššiu ostrosť a rozlíšenie.
Klasický čiernobiely film dokáže v domácich podmienkach vyvolať aj začiatočík.
Stačí vyvolávací tank, chémia, teplomer a stopky.
Existujú ale aj filmy, ktoré dokážu spracovať v bežných minilaboch. Sú označované ako monochromatické, pretože sa jedná vlastne o farebný film, ktorý podáva monochromatický obraz. Tieto filmy sa vyrábajú len v citlivosti 400 ASA. Je to z toho dôvodu, že sa skladajú z troch citlivých vrstiev, každá z nich má citlivosť 125 ASA. Ak si chcete prvýkrát vyskúšať čiernobielu fotografiu, je monochromatický film najlepšou voľbou. Naviac majú tieto filmy malé zrno a bohaté poltóny. V minilabe vám, môžu vyvolať fotografie aj tónované, napr. do obľúbenej sépie.
Farebné negatívne filmy
Najrozšírenejšie sú negatívne farebné filmy. Obraz je po vyvolaní negatívny a film naviac obsahuje oranžovú masku. Práve tieto filmy vytlačuje digitál a kreatívni fotografi skôr siahajú po čiernobielych alebo farebných pozitívnych filmoch. Spracovanie farebných negatívnych filmov v domácich podmienkach je veľmi obtiažne. Vyžaduje presné dodržiavanie teploty vyvolávacích kvapalín a ťažké je aj filtrovanie primárnych farieb. Spracovanie negatívnych farebých filmov je lepšie zveriť minilabom, veľkolaboratóriám alebo špecialistom.
V ponuke nájdeme amatérske aj profesionálne filmy. Väčšina z nich je určená pre fotografovanie pri dennom svetle a pri inom type osvetlenia vyžadujú použitie korekčných filtrov. Dnes už pomerne ťažko sa zháňajú filmy určené pre fotografovanie pri žiarovkovom osvetlení.
Farebné pozitívne filmy
Farebné pozitívne filmy, inak označované aj ako inverzné alebo Dia, či Chrome. Obraz je pozitívny a považuje sa za najkvalitnejší. Preto býva používaný pri profesionálnych zákazkách. Pri snímaní na diapozitív je potrebné veľmi presne exponovať. V minulosti bolo veľmi populárne premietanie diapozitívov. Ak chcete fotografovať na “diáky” kvôli premietaniu, voľte kinofilmový formát. Zohnať funkčnú premietečku na stredný formát je veľmi náročné.
Diaprojektor dnes kúpite doslova za babku.
V ponuke však nájdeme aj čiernobiele diapozitívne filmy, napr. od Fomy. Spracovanie filmov je pomerne náročné, použitý proces je iný ako u negatívnych filmov a je pomerne ťažké zohnať lab, ktorý diáky dokáže vyvolať.
Z diapozitívov sa dá špeciálnym procesom vyvolať aj papierová fotografia, u nás bol najrozšírenejší Ilfochrom. Tento proces vyniká kvalitou, ale je veľmi drahý. Bohužiaľ sa mi nepodarilo zistiť, či sa u nás dá takýmto spôsobom fotografia z diafilmu vyvolať.
U mnohých vznikne myšlienka fotografovať na film, keď objavia starý rodinný fotoaparát alebo nejaký dostanú do daru. Niekedy k nemu viaže citové puto. Mnoho z týchto prístrojov je ale zastaralých, či nefunkčných a neoplatí sa s nimi ani fotografovať a ani ich nechať opraviť. Najlepšie je ponechať si ich ako pamiatku.
Ak je prístroj funkčný a dostanee do neho film, môžete si fotografovanie vyskúšať. Najčastejším problémom býva absencia expozimetra, ak máte modernú zrkadlovku, môžete svetlo merať ňou a namerané hodnoty nastaviť na filmovom prístroji. Inak vám nezostáva len si zohnať expozimeter, alebo určovať expozíciu odhadom (na niektorých krabičkách od filmu býva jednoduchá expozičná schéma).
Nie každý fotoaparát na film je dnes vhodné používať. Skôr ako vložíte do fotoaparátu film,
je potrebné prekontrolovať jeho funkčnosť. A aj keď je prístroj 100% funkčný,
svojou konštrukciou už nemusí spĺňať požiadavky súčasnej fotografie. Nemyslím tým automatické
funkcie a pod., ale napríklad absenciu expozimetra (alebo starý nepresný typ),
mechanické ovládanie clony pred expozíciou...
Nové fotoaparáty na film sa už takmer nevyrábajú, ale v bazároch ich nájdete plno. Nie je problém nájsť skutočné skvosty za zlomok ich nákupnej ceny. Je teda z čoho si vyberať. Poďme sa teda pozrieť na ponuku.
Nikon F6 je asi posledným mohykánom medzi filmovými zrkadlovkami.
Hľadáčikové fotoaparáty
Rozdeliť ich môžme na dva typy. S pevným alebo výmenným objektívom. Tie s pevným objektívom sú vlastne predchodcovia súčasných kompaktov. Zaostrovanie a prevíjanie fimu je väčšinou ručné. Nastavovanie expozície je poloautomatické alebo manuálne. Neočakávajte žiadne špeciality, sú to jednoduché prístroje ale s pomerne dobrou optikou. V súčasnosti najobľúbenejší je určite Lomo LC-A, ktorý dal meno celému smeru fotografie - Lomography. Prečo tomu tak je nech vysvetlia iní, tento prístroj sa vôbec neodlišuje od sebe podobných prístrojov.
Možnosti tohto typu aparátov sú obmedzené a ich prednosti vyniknú dnes už len pri fotografovaní v štýle Lomography.
Ruský kompaktný fotoaparát Lomo LC-A spôsobil malú revolúciu, aj keď sa nejedná o nijako
výnimočný prístroj.
Chuťovka v podobe Nikonu 28Ti, AF kompakt so špičkovým objektívom a unikátnym
analógovým ukazovateľom.
Môj tip: Minolta Hi-Matic F, Olympus XA, Canon Canonet 28, Yahica Electro G, Olympus 35 SP/RD/RC pre tých náročnejších Minox 35/GT, alebo Rollei 35. Špičku tvoria modely, akými sú Leica Minilux/Minilux Zoom, Minolta TC-1, Ricoh GR-1/GR-21, Nikon 28Ti/35Ti, či Contax T. Kompaktovou klasikou je Olympus Mju II.
Druhým typom hľadáčikových prístrojov sú fotoaparáty s výmennými objektívmi, najznámejším zástupcom je určite Leica so svojou triedou M. Dnes sa koncepciu snažia aplikovať na digitál firmy Olympus (rada PEN) a Panasonic (model G1). Prístroje tejto kategórie nie sú ani dnes lacné a odporúčam ich len skúseným užívateľom, ktorí dobre poznajú ich prednosti a nedostatky.
Hasselblad X-Pan má výmenné objektívy a umožňuje snímať v klasickom aj panoramatickom formáte.
Tento prístroj dnes nájdete pod značkou Fujifilm, ktorá ho pre Hasselblad vyrábala.
Contax G2 sa dá zohnať za slušné peniaze so špičkovými Carl Zeiss objektívmi.
Predával sa aj v zaujímavých setoch.
Môj tip: Pre tých čo majú radi komfort odporúčam Contax G1/G2 alebo Konica Hexar. Panoramtický formát je zaujímavý u Hasselbladu X-Pan. No a klasikou je Leica M5/M6/M6TTL.
Manuálne zrkadlovky
To je klasika, ručné zaostrovanie, ručné prevíjanie filmu a častokrát aj manuálne nastavenie expozičných hodnôt. Manuálne zrkadlovky sú výbornou školou pre pochopenie princípov fotografie, ale sú náročné na obsluhu a exponometriu. Niektoré modely sú plne mechanické a fungujú aj bez batérií, iné vyžadujú pre chod závierky napájanie. V našich končinách boli najrozšírenejšie fotoaparáty značiek Praktica, či Zenit. Ich spracovanie je ale “socialistické” a odporúčam preto radšej kvalitnejšie modely “západných” značiek.
Nikon FM3a je jednou z najlepších mechanických kinofilmových zrkadloviek.
Môj tip: Nikon FA/FM2/FM3a/F3/FM10, Canon F-1/AE-1 Program alebo technicky vybavený T90, Olympus OM-3Ti/4Ti, Pentax MX/ME Super, Contax 139Q/RTS II/RTS III, Minolta X-700/X-7/XD/XG. Pekné zrkadlovky vyrábali aj Leica, Fujica, Konica, Rollei a iní, ťažšie sa ale pre ne zháňajú objektívy a príslušenstvo.
Autofokusové zrkadlovky
Ak máte prehľad o digitálnych zrkadlovkách, automaticky viete niečo aj o autofokusových kinofilmových zrkadlovkách. Podobný dizajn, podobné funkcie. Rozdelenie na amatérske, poloprofesionálne a profesionálne modely. Mnoho objektívov a príslušenstva je použiteľného aj na digitálnych zrkadlovkách.
Ak si kúpite takýto typ prístroja, budete využívať všetko pohodlie automatického zaostrovania, prevíjania filmu, presného merania a všetkých ostatných moderných vymožeností. Odporúčam vyberať z prístrojov strednej a profesionálnej triedy u ktorých je výborná ergonómia a nechýba im žiadna dôležitá funkcia. Väčšina prístrojov je napájaná jednorázovými lítiovými batériami, ktoré sú drahé a čoraz ťažšie sa zháňajú. Preto odporúčam modely s prídavnym gripom, v ktorom sa používajú bežné tužkové monočlánky (aj nabíjateľné).
Minolta Dynax 7 je asi najvybavenejšou a najergonomickejšou kinofilmovou zrkadlovkou.
Môj tip: Canon EOS 50/30/33/3, Nikon F75/80/90/100/4/5/6, Minolta Dynax 600si/700si/9xi/7/9, Pentax MZ-5/MZ-S/MZ-6/MZ-7. Všetky tieto zrkadlovky sú dobre vybavené a nechýba im žiadna podstatná funkcia dôležitá pre kreatívnu fotografiu.
Dvojoké zrkadlovky sú prvou kategóriou stredoformátových prístrojov. Ak poznáte Flexaret, tak viete ako vyzerajú aj tie ostatné. Až na výnimky nemajú možnosť výmeny objektívov, pre zmenu ohniska sa používajú predsádky. Sú to najdostupnejšie ale najmenej praktické stredoformátové prístoje. Ak chcete vedieť, či vás stredný formát chytí, je to lacná a dobrá voľba. Možno sa vám nejaký Flexaret dokonca povaľuje v skrini.
Yashica Mat-124G je azda najobľúbenejšia dvojoká zrkadlovka.
Môj tip: Yashica Mat-124G, Minolta Autocord, Flexaret VI/VII, Rolleiflex. Špičkou sú Mamiye C220/C300 ale sú aj podstatne drahšie.
Modulárne zrkadlovky sú to, čo strednému formátu robí meno. Značky ako Hasselblad, Mamyia, Pentax, či Rollei sú synonymom stredného formátu. Typický prístroj tejto kategórie sa skladá z tela, výmennej kazety, objektívu a vymeniteľnej šachty alebo hranola.
Zvitkový film je pomerne krátky, preto je vhodné používať systém výmenných kaziet.
Naviac to umožňuje hocikedy zmeniť film, bez nutnosti jeho dofotenia alebo previnutia.
Ak chcete niečo kompaktnejšie, zvoľte model formátu 6x4,5. Štvorcový formát 6x6 je atraktívny pomerom strán 1:1 a spopularizovali ho hlavne firmy Hasselblad a Rollei. V kategórii 6x7 kráľuje Mamyia a Pentax 67. “Socialistická” konkurencia je u nás najčastejšie zastúpena Pentaconom Six a Kyjevami, ktoré sú kópiou Hasselbladu, pre ich známu kazivosť na ne radšej nemyslite. Škoda, objektívy sú celkom dobré, preto ich cez redukciu používajú aj majitelia iných značiek.
Mamiya 645TL je jednou z najobľúbenejších strednoformátových zrkadloviek formátu 6x4,5.
Pentax 67 (na obrázku s prídavnou rukoväťou) sa podobá na kinofilmové zrkadlovky.
U nás bol pomerne rozšírený.
Môj tip: Najdostupnejšie sú Mamiye 645 (odporúčam model s výmennými kazetami) a Pentaxy 645. Formátu 6x6 kraľuje Hasselblad, napr. rada 500/501. Pre formát 6x7 sú najlepšie Mamiye RB67/RZ67 a kinofilmovo pôsobiaci Pentax 67/67 II.
Hľadáčikové prístroje
Ak hľadáte kompaktnejší stredoformát v štýle Helga, ale v profesionálnej kvalite s obrazom najvyššej kvality možno nájdete vhodného kandidáta práve v tejto kategórii. Hľadáčikových stredoformátových fotoaparátov nie je veľa, ale sú o to zaujímavejšie.
Aj strednoformátové prístroje môžu mať pomerne kompaktné rozmery.
Fuji GW690 III sníma dokonca na formát 6x9 cm.
Môj tip: Kompaktná Mamiya 6/6MF alebo modulárna Mamiya Press a Fuji GW690.
Veľkoformátové prístroje
Za veľkoformátové fotoaparáty môžeme považovať všetky, ktoré snímajú na ploché filmy, či sklenené dosky vo formáte min. 6x9 cm. Konštrukcií je niekoľko, drvené krabice, mechové prístoje, optické lavice. Rozmery, hmotnosť a spôsob ovládania si vynucujú použitie statívu. Potrebný je aj expozimeter.
Linhof Technika bol u nás pomerne rozšírený fotoaparát. Pomocou výmenných kaziet umožňoval
fotografovať na plochý alebo svitkový film.
Veľký kardanový prístroj nájde svoje uplatnenie prevažne v ateliéri.
Môj tip: Z kompaktnejších modelov sú u nás dostupné hlavne Linhofy Technica, mechové Mosky 1 až 6 na plan filmy 6,5x9 a ich vzor Zeiss Ikonta. Formát 13x18 u nás hojne zastupovala Magnola z dielne Meopty. Zo zrušených komunálov sú dostupné aj štúdiové veľkoformátové fotoaparáty a kardanové lavice Sinar a Linhof.
ČIernobiela fotografia
Vlastná fotokomora je pre dobré výsledky nevyhnutná. Nemusí to byť až taká veľká cenová záťaž. Aj pomerne slušné zväčšováky dnes hádžu ľudia do kontajnerov, takže možno nájdete niekoho kto vám daruje alebo za symbolickú sumu predá kompletnú výbavu alebo aspoň zväčšovák. Najčastejšie to bude Opemus alebo Axomat, odporúčam niektorý z posledných modelov. Tak ako aj u fotoaparátu na film je aj pri zväčšovaní najdôležitejší objektív. Pozor objektív je potrebné vyberať podľa formátu filmu a rozmeru zväčšeniny. Za slušné peniaze dnes kúpite aj profesionálne zväčšováky, napr. Kaiser.
Viac tu vybavenie komory nebudem rozoberať, je to téma na celý samostatný článok.
Farebný negatív
99,99% užívateľov nechá spracovanie farebných negatívov na profesionálov. Tu platí to, čo v prípade digitálnej fotografie, snažte sa nájsť toho najlepšieho.
Farebný pozitív
Ako som už spomínal, vyvolanie diapozitívu na papier, chemickou cestou, bez skenovania je u nás asi nedostupné. Aj s vyvolaním filmu začínajú byť problémy, väčšine drobných spracovateľov sa to nevypláca a túto službu rušia. Napokon asi zostanú len veľkospracovatelia, ktorí majú zberne po celom Slovensku a majú tak dostatok zákaziek.
Globalizácia trhu ovplyvňuje aj segment spracovania fotografie. Zo zahraničia je možné objednať aj sady pre vyvolávanie farebných negatívnych a pozitívnych filmov.
Znalosť fotografovania na film a jeho spracovania je vyžadovaná na mnohých školách umeleckého charakteru a vyžaduje sa aj na prijímacích, či talentových skúškach.
Každý profesionálny umelecký fotograf by mam mať základy spracovania filmu. Jeho vyjadrovacie možnosti sú iné a aj takýmto spôsobom môže osloviť zákazníkov a divákov.
Fotografovanie na film môže byť aj veľkým sklamaním, ak z neho neviete vytiahnuť to, čím sa odlišuje od digitálnej fotografie. Kúpiť si fotoaparát na film a nechať ho spracovať v minilabe nie je ta správna cesta.
Čiernobiela fotografia
Práve čiernobiela fotografia je technika, ktorá sa najťažšie napodobňuje digitálne. Fotografia vyvolaná na papieri za použitia oxidov striebra má svojský charakter. “Takú čiernu atramentami nedosiahnete!”, vám povie každý zástanca klasického procesu.
Aby ste využili kvalitnú optiku fotoaparátu a filmu, musíte dodržať vysoký štandard aj pri vyvolávaní filmu a fotografií. Krása ČB fotografie závisí aj na kvalite objektívu zväčšovacieho prístroja, použitého papiera a chémie. Ak si nehodláte urobiť doma vlastnú ČB komoru, zvážte, či sa do filmovej fotografie pustíte. Existuje cesta film - sken - tlač, ktorá má tiež svoj charakter, ale je len jedna klasická fotografia a to mokrým procesom. Ak ste sa pre domáce spracovanie rozhodli, pripravte sa na kopu experimentovania, na mnoho vyhodených nepodarkov. V komore nenájdete funkciu Undo, ak niečo pokazíte, musíte to urobiť znova. Nezariaďujte si komoru, ak napokon nafotíte štyri filmy za rok. Okrem toho, že ste vyhodili peniaze, bude vám zariadenie komory zavadzať.
Farebná fotografia
Či už budete fotografovať na negatívny alebo pozitívny film, digitalizácii sa asi nevyhnete, pokiaľ vám nepostačuje len premietanie diapozitívov. Nájsť dnes spracovateľa, ktorý vám vyvolá fotografie z filmu bez digitalizácie je problém. Skenery, ktoré sú súčasťou minilabov akotak postačujú na skenovanie negatívov, s dynamickým rozsahom diapozitívov majú ale problém.
Ak sa chcete od digitálu výraznejšie kvalitatívne odlíšiť, dokážete to jedine strednoformátovým fotoaparátom v spojení s profesionálnym skenerom.
Kvalitný skener ale niečo stojí a aj skenovaniu sa treba naučiť. Ak chcete naplno využiť potenciál filmu (preto ste na neho začali predsa fotiť), potrebujete špecializovaný skener pre skenovanie filmu, či už kinofilmový alebo stredoformatový. Plošné skenery s možnosťou skenovania priehľadných predlôh sú dostačujúce len pre amatérske použitie. Treba si uvedomiť aj časovú náročnosť skenovania. Sken jedného políčka môže trvať aj niekoľko desiatok minút!
Môj tip: Ak chcete dostať z filmu pri digitalizácii maximum, nepoužívajte plochý skener. Pre kinoformát odporúčam Nikon Coolscan 5000ED (alebo jeho predchodcu), KonicaMinolta Dimage Scan Elite 5400/5400 II a pre stredný formát Nicon Coolscan 9000ED a KonicaMinolta Scan Multi Pro. Pozor, postupne bude problém s ovládačmi pre najnovšie operačné systémy, hlavne u modelov od KonicaMinolta.
Ak chcete prekonať kvalitu najlepších digitálnych zrkadloviek, voľte stredný formát, ktorého políčko je niekoľkonásobné väčšie. Či už budete filmy skenovať, alebo ručne robiť ČB zväčšeniny, nadpriemerné rozlíšenie filmu sa na nich prejaví v lepšej prekreslenosti detailov o nenapodobniteľnom pocite ani nehovoriac. Táto cesta je ale náročná a dlhodobá, digitál je proti tomu rýchly, menej nákladný a ľahšie spracovateľný.
Ak sa vám zdajú stredoformátové prístroje objemné a ťažké, poobzerajte sa po tých kompaktnejších, napr. pre formát 6x4,5 cm alebo hľadáčikových, či dvojokých zrkadlovkách.
Kinofilmový formát nedosahuje kvalitu stredného formátu, ale je cenovo dostupnejší a menej náročný na vybavenie pre zväčšovanie, či skenovanie. Kinofilmový formát sa čoraz viac využíva na fotografiu v štýle Lomography a pre “náročnejšie” žánre prenecháva miesto strednému formátu.
Asi najmenej filmochtivých fotografov sa bude chcieť zaoberať snímaním veľkoformátovými prístrojmi, aj keď poskytujú najvyššiu obrazovú kvalitu. Ich malá flexibilita, ťažkopádna manipulácia s nimi, či problematické spracovanie odrádzajú.
Nespomenul som tu ani možnosť výroby vlastných negatívnych a pozitívnych materiálov v domácich podmienkach, tak ako to robí napr. Rasťo Čambál. Tento spôsob využíva len veľmi malá skupinka fotografov a vyžaduje dobré znalosti nielen v spracovaní, ale aj využití tejto technológie.
Filmová fotografia sa nachádza v polohe, v ktorej sú gramofónové platne. Napriek tomu, že má oproti digitálnemu záznamu obrazu mnoho kvalitatívnych predností, pomaly ale iste sa stáva doménou hŕstky nadšencov. Celkový trend digitálizacie obrazu a zvuku analógovým formám nepraje. Čoraz problematickejšie je zháňanie donedávna bežne dostupných komponentov, akými sú niektoré modely fotoaparátov, objektívov, príslušenstva, ale aj vybavenia pre čiernobielu komoru. U predajcov ubúda filmov, chémie, papierov. Niektoré veci sa prestali úplne vyrábať. Prudko sa stenčuje ponuka služieb pre spracovanie filmov. Z bazárov pomaly vymizli kedysi tak rozšírené prístroje, akými sú napr. Flexarety, Loma, Minolty Himatic a pod. Istý čas vypomôže internet so svojími burzami, či možnosťou objednania tovaru z obchodov, kde ho ešte ponúkajú, nech je aj na opačnej strane Zeme. Situácia sa nevyvíja ružovo a zlepšenie sa dá očakávať len ťažko. Ak si chcete analógovú fotografiu vyskúšať, urobte tak v dohľadnom čase, kým je ešte dostupná. Počítajte s tým, že so znižujúcou sa dostupnosťou budú ceny rásť. Ak máte záujem o fotografovanie na film, nepremeškajte čas, kedy to ide ešte bez väčších problémov.
Pri výbere fotoaparátu vám určite pomôžu stránky www.camerapedia.org , ktoré boli mojim dobrým pomocníkom pri písaní tohto článku.