Nájsť správnu mieru je niekedy jednoduché, inokedy takmer nemožné. Niektoré úpravy sú podložené technickými obmedzeniami danými technológiou snímania a okolnosťami pri fotografovaní a voči ich použitiu nebývajú námietky. Iné úpravy si už vyžadujú zdôvodnenie a ich miera býva daná použitím fotografie alebo vkusom upravovateľa. Práve o tejto manipulácii sa vedú viac, či menej plodné diskusie. Jediný správny názor neexistuje. Treba odfiltrovať tie nekonštruktívne, ktorých autormi sú zaslepenci a vypočuť si tie ostatné. Možno s nimi súhlasiť alebo nesúhlasiť. Možno im oponovať alebo ich zvážiť a vyvodiť z toho konštruktívne závery. Ak nezoberieme do úvahy osobný vkus každého autora, špecifické zameranie použitia fotografie a mantinely dané spoločnosťou, dobou, morálkou, má zmysel zaoberať sa hlavne technickými a estetickými atribútmi fotografie.

Za mnohými vyčítanými alebo dokonca neakceptovateľnými úpravami fotografie stojí neskúsenosť užívateľa, ktorej sa chcem venovať vo väčšej miere. Ide o technickú, ale aj umeleckú neskúsenosť. Autor môže naviac podľahnúť módnym štýlom. Kto má však právo povedať, že tento štýl je zlý? Najlepším hodnotiteľom kvality fotografie je čas. Ak fotografia obstojí v čase, tak sú akékoľvek manipulácie akceptovateľné a vlastne už aj akceptované. Vkus publika sa vyvíja a mení. Čo je zatracované dnes, môže byť zajtra žiadané a naopak. Ale to už opäť odbáčam.

Digitálna doba priniesla so sebou veľký rozmach fotografie, nové spôsoby prezentácie a komunikácie. Vďaka digitálnemu spracovaniu sú hranice úprav takmer nekonečné. Manipulovať sa dá s každou, aj najmenšou obrazovou informáciou, pixelom.

Veľa užívateľov sa nechá zviesť týmito možnosťami, bez toho aby premýšľali o tom, prečo sa s obrazom manipuluje. Okrem teoretických znalostí je potrebná aj autorská vyzretosť. Zatiaľ čo teória sa dá naučiť, na vyzretie treba čas.

Manipulácia č. 1 - Retušovanie nečistôt

Tu nemáte čo pokaziť z hľadiska akceptovateľnosti tejto manipulácie. Odstránenie nečistôt z fotografie vám nebude nikto vytýkať. Jediné, čo môžete pokaziť, je to, že neovládate softvér natoľko, aby ste to urobili technicky dobre a nebolo vidno stopy po klonovaní a inom retušovaní.

Nikon D3x, takmer dokonalý fotoaparát, ale chlpu na snímači sa nezbavil. Bez retušovania je fotografia znehodnotená.

Detail fotografie. Pri retušovaní ma čaká kopec práce.

Manipulácia č. 2 - Základné úpravy

Len extrémni zanietenci "nemanipulácie" vám budú vytýkať bežné úpravy, akými sú práca s krivkami, jemná úprava farebnosti, doostrenie, záchrana prepalov a pod. Tieto úpravy boli bežné aj pri fotografovaní na film (okrem inverzného). Oproti počítačovému spracovaniu nebolo toľko možnosti, ale pri vyvolávaní fotografií v minilabe alebo fotokomore boli tieto úpravy bežné.

Pokiaľ dobre ovládate prácu s editorom a úpravy nepreženiete, nebude sa nimi nikto zaoberať. Akceptované je aj odstránenie červených očí, či korekcia skreslenia objektívu. Najlepšie je fotografovať tak, aby ste už nemuseli strácať čas za počítačom.

Vyrovnanie horizontu, malá úprava vyváženia bielej, úprava gradačnej krivky pre lepšie prekreslenie tieňov a pridanie saturácie odstránili niektoré nedostatky na fotografii majáku.

Manipulácia č. 3 - Orez, otočenie, prevrátenie

Možno sa zdá, že orezom, otočením, či stranovým prevrátením fotku príliš nepozmeníte, opak je však pravdou. Bežný je orez na iný pomer strán, napr. panoramatický, či štvorcový formát. Fotograf ani nemá inú možnosť, ako zmeniť formát tak, aby vyhovoval jeho zamýšľanej kompozícii. Výraznejší orez môže zmeniť celkovú kompozíciu, otočenie a prevrátenie zase zmení napätie, či vyváženie. Ak na fotografii nie je takáto úprava zrejmá, nebude ten, kto nevidel originál, nič riešiť. Ak ale originál pozná, môže dôjsť k tomu (hlavne pri oreze), že výraznú úpravu môže považovať za maskovanie autorovej neschopnosti správne komponovať.

Formát snímača nemusí vyhovovať každému motívu.

Orezom do panoramatického formátu sa odstránili zbytočné plochy a zvýraznil sa rad stromov spolu so svetlom prenikajúcim cez mraky.

Takýto výrez z fotografie úplne mení jej obsah z hľadiska kompozície ale aj svetelnej atmosféry. Ak chcel autor (v tomto prípade ja) takýto záber, mal použiť výkonnejší objektív alebo svoje nohy.

Manipulácia č. 4 - RAW

RAW formát dal fotografom nové možnosti, ktoré žiaden iný formát neumožňuje. Niektoré možnosti sú takmer identické s úpravou "hotových" fotografií. Okrem základných úprav a možností manipulovať s nastaveniami, takmer ako vo fotoaparáte pred snímaním, umožňuje aj výraznú prácu s dynamickým rozsahom. Práve tu spočíva jedno z úskalí úprav, kde môžete ľahko prekročiť všeobecne akceptovanú hranicu. Využitím nástrojov pre záchranu prepalov a zlepšenia prekreslenia tieňov sa dá dostať až na hranicu fotografie s veľkým dynamickým rozsahom (HDR). Viac v nasledujúcom bode.

RAW umožňuje aj výrazné farebné manipulácie. Kombinácia viacerých funkcií môže viesť k totálnej zmene farebnosti
a jej možnosti môžu stiahnuť fotografiu do bahna gýčovitosti.

V prípade snímania do RAWu sa ale úpravám v počítači nevyhnete, nastavenia fotoaparátu sa na fotografiu neprenesú
a musíte ich nastaviť pri vyvolávaní.

Fotografia snímaná do RAWu, vysoký rozdiel v jasoch a snaha zabrániť prepalom viedla k celkovej podexpozícii záberu.

V RAW editore je náprava zlej expozície rýchla a účinná.

Táto necitlivá úprava trvala asi minútu. Na prvý pohľad ľúbivý gýč nemá ale so skutočnou atmosférou miesta nič spoločné.

Manipulácia č. 5 - HDR

Hlavnou úlohou techniky HDR je prekonať nedostatočný dynamický rozsah snímačov, zabrániť vzniku prepalov a pomôcť prekresliť tmavé tóny. Po prekročení určitej hranice je vzhľad neprirodzený. Neprirodzený, ale zaujímavý. Špecifický výzor fotografií so silnejšou HDR manipuláciou je u mnohých fotografov a tých, čo si fotografie pozerajú, žiadaný.

Nedá sa povedať, kde leží hranica medzi tým, čo je ešte akceptovateľné a čo už nie. HDR má mnoho priaznivcov
i odporcov. V rozumnej miere nie je na fotografii takmer badať a pôsobí prirodzene. Využitie HDR ako umeleckého prostriedku vyžaduje veľké estetické cítenie a cit na výber motívu, pre ktorý sa hodí takáto úprava. Aj napriek najvyššej snahe autora sa vždy nájde niekto, pre koho je akékoľvek viditeľné použitie HDR neakceptovateľné.

Vnútro kostola je pre fotoaparát tvrdým expozičným orieškom.	Vďaka HDR vieme zvýšiť dynamický rozsah a priblížiť tak vnímanie svetelnej atmosféry tomu, ako ju vidí ľudské oko v skutočnosti.	Prehnaná úprava nielenže nemá s realitou nič spoločné, ale potlačila priestorovosť a svetelnú atmosféru.

Ak používate HDR ako expozičnú pomôcku, neprežeňte to. Namiesto vylepšenia dôjde k zhoršeniu fotografie. Stane sa plochou, presaturovanou, vytratí sa priestorový vnem a svetelná atmosféra. Neurobte to, aby sa HDR stalo všeliekom pre vašu neochotu vysporiadať sa s expozíciou inak, napr. použitím prechodových filtrov, blesku, vyčkaním na lepšie svetlo, či zmenou stanovišťa.

Využitie HDR techniky na ozvláštnenie fotografie. Bežný záber dostal akoby "kovový" charakter. Na rozdiel od tradičného použitia HDR na prekonanie nedostatkov snímača je takáto úprava vecou vkusu autora a nemusí sa stretnúť s kladným hodnotením diváka.

Manipulácia č. 6 - Prevod do ČB

Prevod do škály odtieňov šedej prekáža málokomu. Je to prirodzená forma fotografie, aj keď je svet v skutočnosti farebný. Prevod do ČB by však nemal zakrývať výraznejšie nedostatky fotografie. Niektorým motívom prevod do ČB ani nesluší. Okrem výberu vhodného motívu s dobrým nasvietením musí digitálny fotograf poznať spôsob prevodu farieb do šedej škály a to, ako ho ovplyvniť. Dobrí filmoví fotografi vedeli používať farebné fotografické filtre, digitálni pracujú podobne, ale s filtrovaním jednotlivých farebných kanálov. Dokonca majú omnoho viac možností ovplyvniť výsledok.
A práve tu sa ukáže, kto to vie a kto nie. Kto produkuje fádne nevýrazné zábery a kto s prevodom pracuje kreatívne.

K prevodu do ČB môžme pridať aj kolorovanie fotografií do jedného odtieňa, napr. obľúbenej sépie. Okrem znalosti filtrácie farieb treba vedieť, kedy sa kolorovanie hodí a kedy nie. Dôležitá je aj miera saturácie a výber správneho odtieňa. Tu pomôže znalosť starých analógových techník. Kolorovanie musí fotografiu dotvárať a nie ju prebíjať.

Prevod do ČB nie je len desaturácia fotografie. Je to riadený proces prevodu rôznych farieb do škály sivej, ktorý má mať fotograf plne pod kontrolou.

Manipulácia č. 7 - Retušovanie  a nahradzovanie objektov vo fotografii

Pri snímaní krajiny a architektúry (ale aj iných žánrov) sa stretávame s objektami, ktoré na fotografii pôsobia rušivo
a nepomôže ani zmena stanovišťa, či výber iného objektívu. Niektoré sú odstrániteľné, napr. keď vám zavadzia človek, auto, steblo trávy. S inými nepohnete. Čo s káblami naťahanými medzi domami, reklamnou výveskou na historickej budove, hodinkách na ruke folklórneho tanečníka v kroji? Vyretušovať!

Inokedy treba ,,pomôcť" počasiu. Časté je to ,,dorobenie" oblohy. Samostatnou kapitolou je korekcia stavieb, vyrovnanie padajúcich línií. Niekedy je táto úprava doslova vyžadovaná, inokedy je zvolená bezmyšlienkovite a namiesto opravy stavbu deformuje. Retušovanie v architektúre býva nástrojom pre prezentovanie stavby, ako by mohla vyzerať po rekonštrukcii, dostavbe, alebo ako vyzerala v minulosti. Ale aj tu hrozí riziko zneužitia, napr. pri predaji nehnuteľností, kedy sa skutočný stav objektu vylepší retušovaním.

Účastníci workshopu Zimná krajina pozdravujú z base campu pod Mount Everestom. Ako ,,sranda" je to v poriadku, ale tvrdiť to navonok je už podvádzanie. Pri montáži som použil záber z tohto zdroja: http://desktops.org.ua/wallpaper/sport/everest-base-camp-tibet-979.html

Objektom vo fotografii bývajú aj ľudia. Ak sú tým, čo chcete odfotiť, nie je čo riešiť. Ale niekedy vám ľudia na fotografii zavadzajú alebo naopak chýbajú. A opäť sú tu rôzne názory na takéto úpravy. Za socializmu sa upravovali fotografie
v knihách, kde sa z fotografií retušovali ľudia, ktorí sa stali pre režim nepohodlní. Bol to nástroj pre manipuláciu so skutočnosťou, ktorá menila históriu. Takáto manipulácia je odsúdeniahodná. Nie každé pridanie alebo ubratie osôb sa ale takto posudzuje. Sám som bol ako fotograf nútený do fotografie pridať jednu postavu. Každý rok fotografujem futbalové mužstvá jednej futbalovej akadémie a asi dvakrát som na spoločnú fotografiu musel pridať trénera alebo manažéra, ktorí sa na fotenie dostavili neskoro.

Manipulácia č. 8 - Retušovanie ľudí

Asi najkontroverznejšie sú úpravy týkajúce sa ľudí. Pri klasických portrétoch, modelingovej fotografii, či aktoch sa väčšinou fotograf snaží vykresliť fotografovanú osobu v "priaznivom svetle". Či už je to z dôvodu krajšieho podania, alebo zámer spojením krásy a napr. oblečenia predať konkrétny produkt alebo myšlienku. Fotograf má niekoľko nástrojov na ovplyvnenie výslednej fotografie, častokrát nákladných: portrétne objektívy, svetelný park, vizážisti, soft filtre. Bežný fotograf má z takýchto možností v lepšom prípade aspoň portrétny objektív. Ani tieto nástroje niekedy nestačia na dotvorenie želaného výsledku. V tom momente nastupujú počítačové úpravy. Úpravy portrétov sú asi najstaršou manipuláciou s fotografiou, s ktorou sa stretávame takmer od jej vzniku. Už pionieri portrétnej fotografie retušovali svoje zábery použitím rôznych prostriedkov, napr. americkou retušou.

Digitálne spracovanie obrazu prinieslo takmer neobmedzené možnosti úprav. Ak na portréte vyretušujeme jazvičky na tvári, materské znamienko, červené žilky v očiach a podobné nedokonalosti, väčšinou sa nestretneme s negatívnym názorom. Inak je tomu pri úprave štruktúry pokožky, výraznejšej úprave očí, pier a zubov.

Od malej nenápadnej ,,pomoci" môže byť len krôčik k nerealistickému porcelánovému vzhľadu. Nájsť deliacu líniu, kedy sú úpravy prehnané, je nemožné. Iné požiadavky sú kladené napríklad na prirodzený portrét a iné na reklamu pre kozmetickú firmu.

Táto slečna z jedného fotoworkshopu je krásna sama o sebe, ale pre použitie v reklame je jej prirodzená krása "málo dokonalá". Fotografiu posunieme grafickému oddeleniu...

...po pár desiatkach minút máme hotový podklad pre reklamu na šperky. T akéto a ešte výraznejšie úpravy sú v reklamnej fotografii bežné a mnohí si ich vôbec neuvedomujú.

Z časopisov sme denne bombardovaní dokonalými ľuďmi, ktorí sú v skutočnosti normálne nedokonalí. Snaha manipulovať je niekedy taká veľká, že sa nielenže upravujú proporcie, predlžujú nohy, zväčšujú prsia, ale dokonca sa kombinujú časti tela rôznych ľudí. To niekedy vedie až ku komickému deformovaniu ľudského tela. Nepozorní grafici nadelili svojim objektom dve ľavé ruky, alebo im "zlomili" končatiny do neprirodzených uhlov. Sú internetové stránky, ktoré zbierajú takéto nepodarky.

Aj výrazné úpravy ľudského tela a tváre sú dnes vo všeobecnosti akceptované. Veď niekedy ani nezistíte, čo je pravda
a čo výtvor grafika. Kým bude konzumný spôsob života hnacou silou pokroku, inak tomu ani nebude. O to viac si "praví" vyznávači kvalitnej fotografie budú vážiť prirodzenosť.

Manipulácia č. 9 - Koláž a pokročilá retuš

Rozsiahle manipulovanie s fotografiou nie je len nástrojom umeleckých fotografov (bod č. 10). Aj ,,keš" som spomínal pokročilejšie úpravy v predchádzajúcich bodoch, tieto je možné navzájom kombinovať a manipulovať tak s každým objektom, každým pixelom fotografie ľubovoľného žánru a obsahu.

Koláž z troch fotografií s pokročilými úpravami jasu a farebnosti. Mnohí by uverili, že sa niečo takéto dá odfotiť. Keby sa to prezentovalo ako "pravdivá skutočnosť", je to klamstvo. Ak sa ale takáto koláž použije do reklamy alebo ako ilustrácia fantasy poviedky, asi nikto nebude nič namietať.

Tu je manipulácia s realitou badateľná na prvý pohľad a fotografiu zaradí každý medzi koláže.  K omylu, že sa jedná o realitu, dôjsť nemôže.

Manipulácia č. 10 - Fine art

Fotografia môže byť súčasťou špeciálnych výtvarných techník. Kombinovaná s maliarskymi technikami či americkou retušou môže byť zmenená na nepoznanie. V tomto prípade sa už "nebazíruje" na tom, či upravovať alebo nie, ale aký je výsledok. Nemá ani zmysel riešiť, či je to ešte fotografia alebo koľko percent diela tvorí. Na samotnej fotografii niekedy nezostane kameň na kameni.

Toto je len malá ukážka toho, s čím sa môže fotograf pri úpravách stretnúť. Ak som na nejakú dôležitú zabudol, tak mi prepáčte, alebo ešte lepšie, pridajte komentár pod tento článok.

V bežnej fotografii, ktorú robí väčšina amatérskych fotografií, sa skôr zaznamenáva skutočnosť, než by sa ňou výrazne manipulovalo a pretváralo, aj keď je v nej prítomný aj výrazný autorský vklad. Málokto prekročí tú hranicu, ktorá delí fotografiu, aj výborne nafotenú, od skutočného umenia. To ale ani nie je nutné. Čo by sme na našej malej planéte robili s miliónmi umeleckých fotografov. Veď čaro fotografie je aj v tom, že sa nemusí hrať na umenie a aj tak poskytne divákovi určitý emocionálny vnem.

Chybou je násilné pretváranie bežnej fotografie na umeleckú. Túto snahu vidno často. Väčšinou býva ospravedlňovaná snahou odlíšiť sa od miliónov ostatných fotografií. Je ale autor tak schopný, aby našiel tú správnu mieru?

Nemal by fotograf skôr využívať výrazové prostriedky dané snímacou technikou, technickým príslušenstvom a vlastným videním, hľadaním správneho miesta a času? Koľko fotografov strávi hodiny za počítačom miesto toho, aby ich strávili
s okom na hľadáčiku fotoaparátu.

Možno až keď sa presýtime dokonalých fotografií, budeme vyhľadávať tie prirodzené. Tie, ktoré budú obsahovať aj chyby, ktoré ich zbavia sterility. Tie, ktoré budú mať silný emocionálny náboj a  vyrozprávajú zaujímavý príbeh, zoznámia nás so zaujímavými ľuďmi a exotickými krajinami bez toho, aby bola skutočnosť výrazne pozmeňovaná, či prikrášľovaná.

Prv, než sa teda pustíte do úprav, zamyslite sa, prečo ich idete robiť, čo tým chcete dosiahnuť. Je to len odstránenie nedostatkov alebo prvoplánová snaha zapáčiť sa? Pozrite sa s odstupom na svoje dielo, preskúmajte ho, porovnajte
s pôvodnou fotografiou. Prospeli jej úpravy, neprehnali ste to?

Viac či menej upravovaná je takmer každá fotografia. Niekedy môže prejsť fotografia obsiahlymi úpravami a niet jediného diváka, ktorý by úpravy skritizoval. Inokedy stačí drobná úprava a tá vyvolá veľký nesúhlas. Ak si dorobíte svaly á la Schwarzeneger, vložíte sa do fotky s americkým prezidentom a rozpošlete ju svojim kamarátom, bude to sranda.
Ak by ste ju ale zverejnili ako skutočnosť, je to nemorálne a protizákonné. Jedna a tá istá upravená fotografia, jej úpravy však môžu mať úplne rozdielny dopad.

Prajem vám, aby vaše fotografie nútili zamyslieť sa nad ich obsahom a nie nad tým, čo ste na nich upravili alebo ste upraviť mali. Optimálnu hranicu úprav nenájdete, ale nič nepokazíte prirodzenosťou, zmysluplnosťou a dodržiavaním morálnych zásad.

Zároveň buďte tolerantní, rešpektujte snahu ostatných o zlepšenie ich tvorby, zamýšľajte sa nad kontextom fotografie vo vzťahu k autorovi a k jej použitiu.