Rozdiely vo vnímaní fotografie medzi jednotlivými ľuďmi sú však celkom prirodzené a v konečnom dôsledku aj prospešné. To, ako na nás fotografia zapôsobí, či nás zaujme, čo v nás vyvolá, je výslednicou príliš komplexnej spleti rôznorodých faktorov a má spravidla veľmi hlboké korene.

Pôsobenie farieb, tvarov, skladby obrazu a ďalších vizuálnych prejavov cez obrazové vnímanie konkrétneho jedinca môže byť výrazne individuálne. A to je „iba" tá výtvarná stránka. Vnímanie obsahovej stránky fotografie súvisí už aj so spôsobom rozmýšľania, inteligenciou, všeobecným rozhľadom, kultúrnymi zvyklosťami a podobnými, omnoho širšími súvislosťami. K tomu ešte treba zobrať do úvahy svetonázor, osobné životné skúsenosti z minulosti, povahu a dokonca aj okamžitú náladu človeka - a už je to v podstate neprehľadná a neriešiteľná „sústava rovníc". Všetky tieto vplyvy pôsobia silno aj cez podvedomie, ktoré má pomerne veľkú moc nad človekom a ovládať ho dokážu iba špeciálne vycvičení agenti v amerických akčných filmoch.

Čo sa páči, prečo sa páči - na to nie je vždy jednoduchá odpoveď. Je to otázka zapeklitá a zložitá, tak ako je zložitý vnútorný svet človeka a spletitý labyrint emócií. Musíme akceptovať, že to nie je vôbec exaktná veda.

Našťastie!

Pretože, keby bola, asi by sa stratilo to, čím je tvorba ako taká zaujímavá a pri  súčasnom stave vyspelých technológií by asi dokázali vyrobiť fotoaparáty  vybavené umelou inteligenciou so sofistikovaným algoritmom vyhotovenia „dobrých" fotografií na základe matematicko-syntetických metód... brrrr, až mi behá mráz po chrbte pri pomyslení na takýto svet...

My, fotografi máme snahu samozrejme uspieť a robiť čo najlepšie obrázky. K tomu potrebujeme, aby sme mali okrem zvládnutia remeselnej stránky fotografie aj tvorivý potenciál na patričnej úrovni. Určite treba na to aj isté „zhora dané" predpoklady, teda aspoň nejaký zárodok talentu, ale ten je možné a aj ho treba rozvíjať. Preto väčšina z nás musí na sebe neustále usilovne pracovať. V literatúre a na workshopoch sa bežne odporúča svoje „fotografické oko" a kreativitu rozvíjať  študovaním uznávaných diel, počnúc od klasikov maliarstva až po dnešných úspešných fotografov. Aj keď nie každý dokáže rovnakým tempom a do rovnakej hĺbky tieto vplyvy vstrebávať, naozaj to pomáha a posúva nás to ďalej.

Z veľkej rozmanitosti vplyvov na naše vnímanie a vnútorný svet vyplýva, že by sme sa nemali obmedzovať iba na obrazy a fotografie. Môžu nám pomôcť aj iné podnety a vnemy. Prečítať si dobrú knihu, pozrieť si kvalitný film, počúvať hodnotnú hudbu, nechať sa uniesť napríklad poéziou, alebo baletným predstavením, pofilozofovať si s niekým o hlbších súvislostiach tohto sveta, ako aj ďalšie a ďalšie podobné aktivity obohacujú naše myslenie, cítenie a celý náš vnútorný svet. A toto všetko sa môže nejakým spôsobom odraziť aj v našej tvorbe. Niekedy sa vynorí nápad, alebo sa objaví silná inšpirácia v najnečakanejších chvíľach - to je moment, keď všetka tá zmes empiricko - racionálno
- emocinálneho charakteru cez vedomie a podvedomie zrazu vytryskne jednu svoju „dávku", ktorú sme schopný pretaviť do zaujímavej fotografie. Ťažko sa to dá vyvolať na povel, niekedy však máme dojem, že to prichádza samo. Ale aby  to mohlo fungovať, tento mechanizmus potrebuje suroviny, z ktorej môže niečo produkovať. Je na nás, aby sme ho podporili patričným zásobovaním. Myšlienky a emócie, či už radostné alebo aj bolestné, tvoria „niečo", čo je vždy lepšie ako „nič", pretože najhoršia je prázdnota.

Buďme preto vnímaví, otvorme sa okolitému svetu doširoka a pustime k sebe inšpiráciu cez všetky naše zmysly! Takmer všetko, čo zažijeme, nech je to pozitívne, alebo negatívne, nás môže v priamo, či nepriamo ovplyvniť
a v konečnom dôsledku prispieť k postúpeniu na ďalší schodík na pomyslenom rebríčku fotografickej kvality.


Súvisiace články:  Od amatéra k profesionálovi 

                             Status Quo Fotografie