Na každom kroku sme zaplavení obrazovými informáciami, sú všade okolo nás. Zrak je najvýznamnejším zmyslom človeka. Obraz nás ovplyvňuje prostredníctvom podvedomia podstatne viac, než sa nám to zdá.

Začnime od základnej školy. Je známe, že školstvo a školský systém bojuje s množstvom svojich problémov (buďme dobromyseľní a povedzme, že bojuje...). Asi nemá kapacity riešiť niektoré „detaily". Ale uvážme jednu vec. Základná škola má dať mládeži základné vzdelanie. To znamená základný rozhľad, ktorý by mal slúžiť na „vstup do života". V učebných osnovách je zaradený aj všeobecno-vzdelávací predmet výtvarná výchova (našťastie!). To je dobré. Učia sa tam kresliť, maľovať a podobne. Nie každý má na to predpoklady, nie každému „to ide". To však nevadí, skúšajú to, a všetci na vlastnej koži zistia, že to nie je až také jednoduché. Začnú si vytvárať vzťah k veciam výtvarným a budú si možno viac vážiť skutočné umenie. Je to každopádne veľmi užitočné, aj keď sa tomu väčšina z nich v dospelosti už nebude aktívne venovať.

A teraz si položme dve otázky. Koľko z nich sa bude v skutočnosti venovať výtvarnej tvorbe po skončení základnej školy? Pol percenta, dve percentá, alebo päť? Nie je teraz podstatné konkrétne číslo, proste je to zlomok zo všetkých. A teraz tá druhá, kľúčovejšia otázka. Koľko z nich bude v živote (aspoň občas) fotiť? Snáď v každej rodine je fotoaparát a takmer každý si ho vezme aspoň občas do ruky - minimálne na dovolenke, pri rodinných oslavách a podobne. Možno to znie naivne, ale potom sa pýtam: prečo dnes nie je fotografia súčasťou predmetu výtvarnej výchovy na základnej škole? Aspoň parciálne, ako jedna z techník výtvarného vyjadrovania. Súčasné digitálne technológie (ich kvalita a dostupnosť) robia z fotografie každodennú samozrejmosť pre široké masy. Vedia však tieto masy, ako s tým naložiť?

Potom sa nemôžeme príliš čudovať, keď denne vznikajú obrovské množstvá fotografií, ktoré sú len balastom. Akoby bolo prirodzené, že netreba mať žiadne nároky na kvalitu. Len si niečo cvaknúť a hotovo, kvalita výsledku je nepodstatná. Tiež sa veľmi nečudujme, keď tzv. laická verejnosť nechápe, akú má fotografia hodnotu. Môj spolužiak z fotografickej školy ukazoval v kaviarni kamarátovi svoju záverečnú prácu (veľkoformátové fotografie nalepené na tvrdom podklade). Prihovorila sa im pani od susedného stola. Povedala, že sa jej fotky páčia a spýtala sa, koľko stálo vyvolanie a adjustácia jednej takej fotky. Keď sa pani dozvedela, aká bola cena výroby, vyhlásila, že toľko by za tú fotku aj dala a vyvesila by si to doma na stenu. Vytvorenie fotografie, to je zrejme nič, však to bolo "iba" stlačenie jedného gombíka... Pre nás je to absurdné, ale žiaľ, takéto a podobný prístup nie je ojedinelý, ale naopak, v radoch „laickej" verejnosti veľmi rozšírený. Je to ďalší prejav súčasného nelichotivého stavu. Nejde však len o finančné, ale najmä o morálne ohodnotenie fotografie ako takej. Keď je niečo v spoločnosti morálne vysoko cenené a verejnosť všeobecne uznáva jeho hodnotu, tak je vysoký predpoklad, že je aj finančne lepšie ocenený.

Problém však nie je len v radoch širokej verejnosti. Problém je aj v mediálnej sfére. Koľko tlačovín využíva kvalifikovanú pracovnú silu na pozícii „obrazový redaktor". Na mnohých miestach to považujú za zbytočnosť (najmä z ekonomického pohľadu). Pritom kvalitný vizuál, čoho pilierom je, alebo môže byť kvalitná fotografia, pôsobí neuveriteľne rýchlo a najmä extrémne účinne, pretože „útočí" na podvedomie, ktoré je významným určujúcim faktorom pri každodennom rozhodovaní  (napr. aj o kúpe tlačoviny, o objednávke reklamného priestoru a podobne - keď už spomíname ekonomiku). Skutočne profesionálny prístup na vysokej úrovni však zrejme nie je to, s čím by sme sa mohli stretávať na každom kroku v našej každodennej realite (a zrejme to neplatí len v tomto odbore)...

Fotografia je súčasť výtvarného umenia. Umenie je súčasť kultúry. Kultúra je súčasťou nášho života. Mala by byť, pretože ona vyzdvihuje človeka na špecifickú úroveň, na ktorej sa medzi živými tvormi nachádza (aspoň to takto sám deklaruje). Kultúra ovplyvňuje naše prostredie, správanie, myslenie a kvalitu nášho každodenného života. Bez nej by človek nebol v skutočnosti človekom. Nie je to však automatická samozrejmosť. Mali by sme ju zveľaďovať, rozvíjať a starať sa o ňu. Inak to s nami pôjde dole vodou...

Post scriptum:

Celé to možno vyznieva tak trochu depresívne, o to však nejde. Zámer bol poskytnúť impulz na zamyslenie a motiváciu na šírenie pozitívnej osvety prostredníctvom kultúrne založených jedincov (čiže aj prostredníctvom vás), ktorí chápu, o čo ide.