Geografia vzniku fjordov siaha do dlhej histórie cca. 1,8 miliardy rokov do obdobia tzv. Baltského štítu. V priebehu niekoľkých dôb ľadových došlo k poklesu vyvýšených náhorných plošín a ľadová vrstva sa pohla vplyvom gravitácie smerom k moru. Po skončení poslednej doby ľadovej a roztopení väčšiny ľadu zostali v krajine vyryté typické ľadovcové údolia, zaplnené morskou vodou - fjordy.

Lysefjord

Lysefjord, v preklade znamenajúci „fjord svetla", dostal svoje meno podľa žulového masívu, ktorý lemuje obe strany fjordu strmou stenou. Monolitické žulové platne odrážajú nádherné éterické svetlo, zahaľujúce fjord do úžasného svetelného oparu, ktorý vytvára neopakovateľnú atmosféru.

Okolité bralá vyžarujú „neskutočné" svetlo aj keď je zatiahnuté a aj vďaka tomuto oparu dostal Lysefjord svoje meno a patrí k turisticky často navštevovaným fjordom. Snáď v každom bedekri, alebo  reklamnom prospekte o Nórsku nájdete zábery z Preikestolenu alias Kazateľnice. Preikestolen vyzerá ako kamenný stôl vystupujúci z masívu a týčiaci sa 604 m priamo nad Lysefjord .

Cesta na vyhliadku trvá cca. 2 hodiny pešo dobre značeným chodníkom od Preikestolhytta, no vyhliadka z tohto miesta stojí naozaj za to. Odporúčam však vyraziť skoro ráno, lebo okolo obeda už pôjdete v zástupe turistov a hore nebudete mať kde „statív postaviť".

Jas Lysefjordu

Preikestolen - kamenná kazateľnica týčiaca sa nad fjordom

Nærøyfjord

Len 17 km dlhý, uzučký fjord je výbežkom Storfjordu. Leží západne od Flamu a ponúka návštevníkovi kus starého Nórska. Tmavomodrý fjord, v najužšom mieste len 250 m široký, okolo ktorého sa týčia útesy do výšky 1 200 m, ponúka osamelé farmy a rybárske osady, v ktorých akoby zastal čas. Z jeho strmých brál sa do fjordu rúti množstvo vodopádov. Jeden z desiatich najväčších  vodopádov na svete Kjesfossen padá z južnej steny fjordu nad dedinkou Gudvangen. Podľa mňa je to jeden z najkrajších fjordov, aké som mal možnosť vidieť.

Pre zdatnejších turistov odporúčam cca. 8 hodinovú túru na  vrch Bakkanosi 1 200 m.n.m., odkiaľ je nádherný výhľad na strmé steny fjordu a na dedinku Bakka, rozprestierajúcu sa priamo pod vami so svojimi drevenými domčekmi a bielym kostolom. Od roku 2005 bol Nærøyfjord zaradený do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Strmé brehy Nærøyfjordu

Nærøyfjord  výšky 1 200 m lemovaný rybárskou osadou Bakka

Úzka línia Nærøyfjordu smerujúca k moru

Aurlandsfjord

Široký  a malebný Aurlandsfjord je výbežkom Sognefjordu. V oblasti okolo fjordu dominuje poľnohospodárstvo a v posledných rokoch aj cestovný ruch. Centrom je mestečko Aurland z ktorého vedie najdlhší tunel na svete Lærdalstunnel (24,5 km ). Tunel spája Aurland s Lærdalenom. Ísť však týmto tunelom by bol hriech. Mestá totiž spája len v lete zjazdná veľmi krivoľaká Snovegen (Snežná cesta, 45 km), ktorá sa po úpätí fjordu šplhá až do výšky 1 309 m.n.m. Stúpanie je naozaj krkolomné po uzučkej cestičke. Adrenalín je hlavne keď stretnete v protismere karavan : )

Cestou vás však núti neustále zastavovať a fotiť nádherný výhľad (našťastie je každých pár sto metrov cesta rozšírená na odstavné parkovisko). Ideálnym miestom je však parkovisko s vyhliadkou a s visutým mostom nad mestečkom Aursland.

Azúrová hladina Aurlandsfjordu

Úrodné brehy Aurlandsfjordu sa využívajú na poľnohospodárstvo

Geirangerfjord

Keď som sa s priateľmi rozhodol pre cestu do Nórska a začal som si pred cestou čítať informácie o tejto krajine, meno tohto fjordu bolo určite najčastejšie opakujúce sa heslo, ktorým ma zásoboval Mr. Google.

Najkrajší, najnavštevovanejší, úžasný.... 15 km dlhý výbežok Storfjordu ma však troška sklamal. Možno to bolo všadeprítomným kvantom turistov, ktorých chrlili obrovské výletné lode, alebo komerciou, ktorá všade propagovala "best of Norway". Alebo to bola len moja márnomyseľnosť z toho, že v ten večer bolo veľmi zlé svetlo : ). V každom prípade je Geirangerfjord ďalším z Nórskych fjordov, ktorý bol zaradený do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Určite sa oplatí absolvovať vyhliadkovú plavbu a pokochať sa pohľadom na vodopády De Syv Soster (Sedem sestier), Friaren (Prosebník), Brudesloret (Svadobný závoj). V prípade pekného počasia určite navštívte vyhliadku Dalsnibba, odkiaľ je nádherný výhľad na údolie Geirangeru (vyhliadka je platená, no oplatí sa).

Geirangerfjord

Hory obklopujúce Geirangerfjord z výhliadky Dalsnibba

Bremsnesfjord

Nie každý Nórsky fjord znamená azúrovomodrú hladinu a strmé bralá.  Aj preto som zaradil do tohto článku Bremsnesfjord, ktorý rozdeľuje pevninu medzi mestami Bremsnes a Kristiansund. Široký fjord priamo ústiaci do Atlantického oceánu je rajom pre rybárov a potápačov.

V roku 2005 premostili tento fjord 8,3 km dlhým komplexom 6-tich mostov, ktoré spájajú malé ostrovčeky a klenú sa priamo nad Atlantikom. Úžasné dielo staviteľov dostalo meno Atlanterhavsveien (Atlantická cesta) a je ukážkou toho, ako sa dá príroda spojiť s potrebami človeka.

Ak vám bude priať počasie, tak toto miesto určite ocení každý fotograf. Okolie ponúka od rozbúrených vĺn Atlantiku, trieštiacich sa o mosty cez pokojné zátoky s charakteristickými "rorbue", alebo mosty vynárajúce a vnárajúce sa do hmly Atlantiku. Poprípade môžete sledovať rybárov, ako nahadzujú návnady do prúdu a vyťahujú bohaté úlovky.

Pred ústím Bremsnesfjordu do Atlantiku

Vstup na Atlantickú cestu

Súmostie Atlantickej cesty

Vestfjorden

Vestfjorden so svojimi  255 km je najdlhším fjordom  oddeľujúcim súostrovie Lofoten a severozápadného pobrežia Nórska. Miesto stretania sa Severného oceánu a teplého Golfského prúdu s  pozadím masívu Lofoten vytvára rozprávkovú atmosféru. Človek má pocit, že sa pozerá na namaľované kulisy z nejakého filmu.

Krištáľovo čistý vzduch za severným polárnym kruhom a zvláštne arktické svetlo umožňuje sledovať vzdialené obzory, ktoré sú síce ďaleko, ale vy máte pocit, že sú na dosah. Dobrá správa pre fotografov, zlatá hodinka tu v období od 28.5. do 14.7. (Svolvær)  trvá fakt dlho. V tomto období tu zažijete „polnočné slnko", ktoré počas celého dňa nezapadne. Veď uznajte, polnočný záber s krásnym červenkastým svetlom.... to musí stáť za to.    

Vestfjorden - najdlhší fjord

Vestfjorden a Lofoty

Na záver ešte pár zaujímavostí.

Viete, že:

• povrchová vrstva fjordov je zo sladkej vody ? Ochutnal som len Nærøyfjord a voda bola fakt sladká : )
• niektoré fjordy sú v najhlbších miestach až 1200 m hlboké ? ( Sognefjord 1 241 m).
• najdlhším fjordom je Vestfjorden so svojimi 255 km.
• ľadovce, ktoré vyryli fjordy boli miestami až 2000 m hrubé.

Nórske fjordy vo mne zanechali hlboký dojem. Každý z nich je jedinečný a neopakovateľný. Ponúkajú prekrásne scenérie a možnosti, ktoré privíta každý fotograf. A ak by náhodou pršalo ? Nevadí, z mojich skúseností zvyčajne dážď netrval dlho a nakoniec sa vždy objavilo slniečko. 

Martin Mastelák