Mr. Fotoolympia

Mr. Olympia je absolútny vrchol, ktorý môže adept kulturistiky dosiahnúť. Po svete cvičia milióny, aby sa tomuto cieľu priblížili. Podarí sa to len pár jedincom. Mnohým stačí, že cvičia, pracujú na svojom tele a zdraví. Tí, ktorí to chcú niekam dotiahnúť si kupujú odborné časopisy, kde majú možnosť sa dočítať, ako sa stravujú a ako cvičia tí najlepší.

Zaručené recepty na rozšírenie hrudníka, kompletný cvičebný program Arnolda Schwarzeneggera pred ziskom 7. titulu, ako na brutálny biceps Doriana Yatesa. Mladý cvičenec pozná všetky techniky. Stehná morí sériou aspoň šiestich rôznych techník a bezpočtom opakovaní. Výsledky sa však dostavujú len veľmi pomaly. Ako to, že to nefunguje? Veď navštevuje ten najlepší Gym, cvičí podľa Muscle and Fitness, má to najlepšie oblečenie a naviac pije proteínové nápoje.

Nie, nezadali ste zlú adresu. Ste na fotoportáli ePhoto.sk. Len načrieme pre inšpiráciu do sveta železa a veľkých svalov, z ktorého sa môžeme voľne inšpirovať.

Majte svoje vzory, ale vyberte sa vlastnou cestou

Rovnako je to aj so začínajúcimi fotografmi. Ich vzormi sú špičkoví fotografi. Sú im vďační za každú informáciu o tom, ako fotografujú. Hltajú informácie o použitej technike a expozičné parametre. Veria, že pravda je ukrytá v EXIFE a najdrahšej výbave. Že stačí fotografovať niečo podobné a aplikovať na to rovnaké snímacie parametre. Myslia si naviac, že bez špičkovej techniky sa snáď ani nedá urobiť dobrá fotografia. Vieme ako to dopadne. Recept nefunguje. Výdavky sa zväčšujú. Svaly nerastú, fotografie sa zlepšujú len veľmi pomaly.

Autorom fotografie je svetoznámy krajinkár Ansel Adams. Je vzorom pre mnohých súčasných fotografov 
vrátane mňa. Nežijem ale v Amerike v prvej polovici minulého storočia, nefotografujem veľkoformátovým 
filmový prístrojom, fotky nevyvolávam a ani nemám jeho talent. Jeho postupy musím prispôsobiť 
digitálnemu spracovaniu fotografie, mojim možnostiam a schopnostiam.

Cesta k úspechu je dlhá a dá sa prejsť len krok za krokom. Nedá sa preskočiť kúpou najlepšej techniky a naštudovaním "zaručených" postupov. Tí najlepší si tú cestu museli poctivo odšľapať. Trvalo to roky. V “domácej posilňovni”, s lacným fotoaparátom. Ak si prečítate ich životopis, dozviete sa, že týchto úspešných ľudí spája cieľavedomé úsilie, drina a praktické myslenie. Nesnažte sa bezmyšlienkovo aplikovať na seba postupy skúsenejších. Je dobré, ak sa nimi inšpirujete, ale prispôsobte ich svojim schopnostiam a technike.

Základné techniky

Začiatočník je ohromený množstvom fotografických techník a žánrov. Myslí si, že v čo najkratšom čase musí všetko “ponasávať” a na každú fotografiu aplikovať aspoň päť fotografických techník. Nevie čo má fotografovať skôr. Ešte ani nevie, čo je čas a clona a už sa hrnie do HDR alebo wildlife. Nevidí, že robí základné chyby.

Do dobrej formy sa dostanete základnými cvikmi. Cvičenie kompozície nech je pre vás ako drepy s veľkou činkou, hľadanie dobrého svetla zhybmi na hrazde a trénovanie fotografického videnia tlakmi veľkej činky na rovnej lavičke. Až sa raz dostanete do formy a budete využívať pestrejšie techniky, môžete cizelovať najjemnejšie detaily. K osvedčeným technikám pridáte vlastné, k remeslu pridáte fantáziu, emócie. Miesto návodu budete používať intuíciu. Ale to všetko na pevných základoch.

Ako amatér nevyužijete všetky fotografické a postprodukčné techniky použité pri vzniku tejto fotografie. Rozpočet na vznik takejto fotografie sa môže pohybovať rádovo v tisícoch EUR. Foto: Von Wong.

Základná technika: tretinová kompozícia, rámovanie, práca s hĺbkou ostrosti. Tieto a ďalšie základné 
techniky vás budú sprevádzať pri každom fotení, či už pôjde o zábery z dovolenky, alebo fotografovanie 
pre reklamnú kampaň veľkej firmy.

Sparingpartner

Je mnoho ciest ako napredovať. Niektoré sú priamejšie, iné kľukatejšie. Môžete ísť pohodlne po rovinke, alebo si vyberiete prudký strmák. Vždy sa vám pôjde ľahšie s dobrým sparingpartnerom. S niekým, kto vás prinúti prekročiť hranice vlastnej lenivosti. Naloží vám viac na činku, prinúti vás urobiť viac opakovaní, motivuje vlastnými výsledkami. Nájsť si fotografického sparingpartnera(ov) je zaručená cesta k rýchlejšiemu napredovaniu. Videl som takmer beznádejné prípady, ktorým nepomohla tona literatúry ani workshopy. Pridali sa k skupine ľudí s rovnakými záujmami a hľa, po pár mesiacoch výrazne narástla kvalita ich fotografií. Práve ePhoto dokáže takto spájať ľudí. Keď som pred rokmi prišiel na portál ako užívateľ vytiahli ma “starší” ephoťáci von fotiť. Myslím, že nikto neľutuje. Každý do skupiny priniesol niečo, čo ostatných obohatilo a posunulo. Všetci sú dnes podstatne ďalej, ako keby išli na vlastnú päsť.

Stanovte si ciele

Iste každý z vás prelistoval aspoň jedným časopisom, v ktorom bol návod ako nasnímať nejakú zaujímavú fotografiu. Ja som ich čítal desiatky ak nie stovky. Tiež ste si pri prezeraní krásnych fotografií hovorili, že to niekedy vyskúšate až raz budete vedieť lepšie fotiť a budete mať lepšiu výbavu? Týmto odsúvate váš tréning na neurčito. Poznám jedného z nás, kto po prečítaní zaujímavého tutoriálu zoberie foťák do ruky a ide na to. Nie vždy to dopadne tak, ako ukazujú v časopise. Vždy sa ale niečo nové naučí. Vďaka drine postupuje rýchlejšie ako ostatní. Zameria sa na konkrétny cieľ a snaží sa ho dosiahnuť. Po niekoľkých rokoch intenzívneho štúdia už sám vymýšľa zaujímavé projekty.

Kto by nechcel mať vo svojom porfóliu takúto fotografiu? Recept na ňu je zložitý a špinavý.  
Pustili by ste sa do toho aj po prečítaní Izzinovho príbehu fotografie?

Nenechávajte všetko na náhodu. Neberte veci tak ako prídu, stanovte si jasné ciele. Nemusia byť veľké a ťažké. Viac malých projektov vás tiež privedie k vyšším métam.
Projekt 1: Naučiť sa správne držať fotoaparát.
Projekt 2: Fotografovať do RAW.
Projekt 3: Kúpiť si odrazku a v parku nafotiť rodinných príslušníkov.
Projekt 4: Nafotiť sériu jarných kvetov.
Projekt 5: Vyskúšať maľovanie svetlom.
Dúfam, že netreba pokračovať a že si vlastné projekty vymyslíte sami.

Tak ako si kulturisti zapisujú svoje plány a výsledky, môžete tak robiť aj vy. Ja mám v tablete aplikáciu 2Do, kde si zaznamenávam nápady, stanovujem si ciele, vymýšľam projekty. Niektoré projekty robím opakovane a snažím sa zlepšovať predchádzajúce výsledky.

Svoj “bojový” plán mám v tablete. Nie všetko sa mi podarí splniť, to ale nevadí, napredovať je 
dôležitejšie než zvíťaziť. Základom je fotografovať, zlepšovať sa a mať z toho radosť.

Zvýšte intenzitu

Teória nadrvená, máte dobré nádobičko, na stene miesto Švarciho reprodukcia krajinky z IKEA a výsledky stále nikde? Je čas pridať na intenzite. Nie aby ste urobili 5x viac fotografií ako minulý mesiac. Vašou úlohou nie je čo najrýchlejšie zaplniť pevný disk vášho počítača. Vy chcete lepšie fotiť.

Neraz sa v galérii objavila fotografia dieťaťa fotená doma a stretla sa s tvrdou kritikou. Škaredé dieťa? Nie, fotograf vložil do fotenia málo intenzity. Bezmyšlienkový “cvak”. Mysliac, že stačí mať zrkadlovku a vhodný objekt vedie k dobrej fotografii je ako stáť vedľa stroja na drepovania a myslieť si, že mi narastú stehná. Intenzita nie je len väčší počet opakovaní, je to o prístupe. O poctivosti k sebe samému. Aj najbanálnejší objekt môžete nafotiť s vysokou intenzitou/energiou, ktorá sa vám vráti v podobe lepšej fotografie.

Viem, že vhodne obliecť dieťa, pripraviť rekvizity, scénu, pracovať s jeho psychikou, počkať na lepšie svetlo alebo si ho pripraviť a naštudovať si niečo o fotografovaní portrétov chce svoj čas a vynaložiť väčšiu námahu. Ale výsledok bude stáť za to.

Chcete odfotografovať most Apollo? Môžete tak urobiť z prvého miesta, kde ho zbadáte. Alebo sa do toho pustíte intenzívnejšie. Budete hľadať miesta s najlepším uhlom záberu, zaujímavou kompozíciou, počkáte si na vhodné svetlo a počasie (možno aj mesiace), či použijete zaujímavú fotografickú techniku? To je intenzívne fotografovanie. Energia vložená do fotografického procesu sa prenesie do samotnej fotografie. Snažte sa urobiť aspoň jeden krok naviac. Môže to byť maličkosť, štipka energie. Ale aj tá môže rozhodnúť o tom, že práve vy budete mať lepšie fotografie ako ostatní.

Bežný záber mostu Apollo, ktorých urobím za rok niekoľko, v rámci testovania fototechniky. 
Intenzita, ktorú do záberu vložím zodpovedá určeniu fotografie - preveriť kvalitu fotoaparátu alebo
objektívu.

Fotografia do súkromného portfólia. Energia vložená do tohto záberu je omnoho väčšia. Výber času a ročného obdobia pre zaujímavejšie svetlo a farby, použitie statívu, prechodový filter, zámerne použitie dlhého expozičného času, to sú vklady naviac. Preto je táto fotografia atraktívnejšia ako tá fotená počas dňa. Fotograf a technika nezmenená.

Desiatky fotografov sa zúčastňujú Devínskych hradných hier. Fotografujú tých istých ľudí. Ako sa odlíšiť? Zvýšenou intenzitou, ktorú do fotografovania vložíte. Komunikácia + nápad + pomocník. 
Komunikácia = nebáť sa osloviť fotografovaného. Nápad = ozvláštniť záber zaujímavým svetlom.  
Pomocník = sparingpartner, ktorý podrží diaľkovo odpalovaný blesk.

Tréner

Sparingpartner je dobrým každodenným súpútnikom, ale občas sa treba obrátiť na niekoho, kto skutočne vie. Dobrý tréner v našom prípade lektor dokáže v krátkom čase predať veľké množstvo informácií. Na fóre sa občas diskutuje o užitočnosti workshopov. Nikdy neboli informácie tak dostupné ako dnes. Knihy, časopisy, internetové portály, videa.  Mnoho informačných zdrojov je zadarmo. Má zmysel si platiť workshopy? Ja hovorím, že má. Jedine živý lektor sa vám môže venovať osobne. Dokáže odhaliť vaše nedostatky, na ktoré by ste možno neprišli ani za niekoľko rokov. Niekedy je to len pár dobrých rád a trikov, ktoré na workshope dostanete. Tie vás ale môžu posunuť rýchlo vpred. Peniaze, ktoré do workshopu investujete sa vám môžu vrátiť už deň po jeho absolvovaní. Viete, čo sú vyhodené peniaze? Keď si zaplatíte skvelú dovolenku a prinesiete z nej mizerné fotografie. Keď si kúpite niečo, čo sa ukáže po čase ako zbytočná investícia. Keď investujete čas aj peniaze na výlety, energiu do fotografických projektov a dobrých výsledkov niet. Hodnota peňazí a premárneného času môžu niekoľkonásobne prečísliť cenu workshopu.

Workshopy si vyberajte podľa referencií. Workshopov je pomaly viac ako fotografov a nie všetky sú kvalitné.

Laco Struhár na jedom z našich workshopov. Workshop to nemusí byť len o učení sa toho, čo je v popise workshopu. Môže to byť krásny výlet, stretnutie s ľudmi naladených na rovnakú vlnu. Ľudí, s ktorými budete chodiť fotografovať aj po skončení workshopu. Osobnosť a osobný prístup lektora v žiadnom tutoriáli na internete ani v žiadnej knihe nenájdete.

Pomôžu stereoidy?

O vplyve techniky na rast fotografa sa vedú rozsiahle polemiky. Amatér vidí v technike zázračný prostriedok, ktorý mu má rýchlo a účinne zlepšiť úroveň fotografii. Pokročilý fotograf vie, že technika je pracovný nástroj a je na ňom, ako ho dokáže využiť a že vedomosti sú viac ako najdrahší objektív. Tak čo, technika alebo vedomosti? Amatér by mal väčšinu úsilia venovať vzdelávaniu a praktickému fotografovaniu. Do techniky investovať keď je to nutné pre jeho ďalšie napredovanie, či fotografický žáner, ktorý si vybral. Tu sú dobre nápomocní “sparingpartneri” a “tréner”. Pokročilý fotograf by mal mať techniku, ktorá ho neobmedzuje a nie je príčinou nižšej kvality jeho práce. Schopnosti techniky a znalosti fotografa by mali byť vyvážené. Je škoda, ak fotograf nedokáže techniku využiť a rovnako je škoda, ak technika zväzuje fotografovi ruky. Sú žánre, ktoré sa dajú fotografovať aj lacnou technikou (napr. lomography) a sú žánre, ktoré vyžadujú drahú techniku (wildlife, šport v interiéri). Práve od žánrov sa odvíja akú techniku a v akej cenovej relácii potrebujete. Prosím nekategorizovať, každý fotograf kráča vlastným chodníčkom.

Cesta k dobrej fotografii nie je ľahká, ani krátka a už vôbec nie lacná. Na pomyselnom vrchole Olympu stanie len hŕstka vyvolených. Všetci sa ale môžeme tešiť z dostatočne dobrých fotografií a užívať si fotografovanie. Pri fotografovaní premýšľajte, zo základných techník odvodzujte tie vyspelejšie a hlavne sa nebojte experimentovať. V digitálnej ére je to jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. Fotoaparát vám neukusne hlavu ak na ňom niečo prestavíte, ani sa nepokazí.

Z fotografickej posilňovne sa s vami lúčim kulturistickou múdrosťou “No pain, no gain.”