Na nedávnom festivale Pohoda som mal tú česť konečne sa osobne stretnúť so šikovnou fotografkou, ktorej fotografie pravidelne vídate na našom portáli a takmer vždy ide minimálne o fotku dňa. Keď ma teda Aria Baró pozvala na svoje najbližšie fotenie, tešil som sa ako malý. Majkine fotografie sú u nás na portáli, ako aj vo svete už pomerne známe a tak som rozhodne nemal nad čím premýšľať - takéto príležitosti sa predsa nenaskytnú len tak. Mimochodom, pozrieť si Majkine fotky a prečítať si niečo o jej tvorbe budete môcť už onedlho na dovolenke v Taliansku, konkrétne v magazíne JC &A Elite.
Undulation - Mária Švarbová (Aria Baró)
Keď mi Majka zavolala s presnejšími inštrukciami a spomenula, že sa fotí v Senci a začína sa už o piatej hodine rannej, skoro ma prešla chuť. Pre mňa totiž deň začína tak pred jedenástou po tom ako do seba kopnem aspoň tri kávy. Fakt, že na fotenie má prísť profesionálna vizážistka, traja chlapskí modeli, dve modelky a špeciálne pre toto fotenie vytvorila oblečenie šikovná návrhárka Janka Jurčenko ma presvedčili. Ešte si k tomu pripočítajme vysokozdvižnú plošinu, ktorú mala Majka zajednanú a už mi bolo jasné, že to nebude malá produkcia typu “zoberiem jedno svetlo a s modelkou vybehnem niekde na lúku.”
Keď som sa ešte na Pohode pýtal, čo sa bude fotiť, Majka hrala tajnostkárku a nechcela nič prezradiť. Povedala mi iba, že sa to bude určite páčiť. Nemal som dôvod jej neveriť, pri pohľade na všetky jej “Foto dňa” určite nie. Keď nastal deň D a hodina H, pekne pokope sme vyrazili z bratislavskej autobusovej stanice smer Senec k Janke Jurčenko domov aby sme tam zložili veci, pripravili modelov, dokončili úpravy na oblečení a na moje milé prekvapenie sa aj občerstvili. Je veľmi fajn, keď fotograf myslí na všetkých a pri dlhšom a náročnejšom fotení niečo zaobstará - ako písal v jednom zo svojich blogov Ben Von Wong - trochu sladkého pečiva a teplé kafe robí pri fotení divy.
Zatiaľ čo vizážistka Zuzka pracovala čo jej ruky a štetčeky stačili, Janka došívala posledné detaily a na Majke sa začínala prejavovať trochu nervozita, modeli a modelky sa dobre bavili a na rozdiel odo mňa na nich nebola badať únava. Bolo načase spraviť pár backstage fotografií, za čo ma samozrejme nikto nemal rád, ale dokumentácia musí byť. Hlavne ma zaujal efekt šúpajúcej sa kože, ktorý postupne vznikal na tvári modelky Mariky. Pre modelov boli pripravené iba ľahké látky zakrývajúce to najpodstatnejšie, strieborné masky a kopa telovej farby. Nie, toto fotenie nemohlo dopadnúť zle už len podľa príprav.
Keď bolo všetko pripravené, nasledoval presun na senecké jazerá, kde bola vybavená pláž ako aj zázemie pre dokončenie príprav v replike pirátskej lode. Kým sa Majka zoznamovala s plošinou, ktorá ju neskôr vyzdvihla do výšky až 16-ich metrov, modeli trpeli. Môže sa zdať, že naniesť telovú farbu je sranda, ale nie je to tak. A hoci je vodou zmývateľná, po zaschnutí z kože aj tak nechce ísť dole. Ale veď čo by si nevytrpeli pre vynikajúce fotky?
Majka mala podľa svojich slov pripravené tri lokácie - na prvej išlo o jednoduché fotografie ležiacich modelov v piesku a vytvorenie 2D efektu, druhá mala byť o niečo zelenšia a zlatšia, bohužiaľ prístup na vyhliadnuté miesto bol príliš krkolomný a tak ostávala už iba napoly rozpadnutá židovská synagóga v centre.
Exules - Mária Švarbová (Aria Baró)
Ak malo fotenie svojich niekoľko divákov na pláži v podobe zamestnancov reštaurácie a raňajkujúcich hostí, v centre to bola iná zábava. Ľudia sa pristavovali, neveriacky sledovali a pobavene komentovali. Ak som doteraz sledoval to, s akou ľahkosťou a suverénnosťou Majka fotí a pracuje s modelmi a ako svoje nápady pretavuje do fotografií, pred synagógou sa jej profesionalita a “komandérske” schopnosti prejavili naplno.
Dav ľudí ju ani trochu nevyviedol z miery, rovnako ani páni policajti, ktorí prechádzali okolo a neveriacky krútili hlavami, že toto ešte nevideli, tak ani jeden dotieravý divák, ktorý si silou mocou chcel všetko nafotiť na mobil. Stačila jedna rázna veta a aj jeho telefón bol razom vo vačku. Človek by sa možno až bál s Majkou fotiť :-) Nie, neberte ma smrteľne vážne.. je radosť sledovať pri práci nadanú fotografku, ktorá presne vie čo chce a pritom nestráca úsmev z tváre a na rozdiel od väčšiny fotografov, ktorí po najlepšom zábere z fotenia iba pozrú na displej, pokývkajú hlavou a zamrmlú niečo v zmysle “ok, máme to”, ju vidieť celú rozjašenú skákať meter do výšky akoby bola opäť malou školáčkou základnej školy.
A takto to dopadne, keď model obťažuje návrhárku. :-)
Čo ma osobne prekvapilo najviac je to, že Majka stále fotí s už staručkou Sony Alpha 550, na ktorej má nasadenú Sigmu 50mm F1.4. Nič viac, nič menej - ešte aj odrazová doska ostala zahanbená v ruksaku. Takže milí ePhoťáci, ak máte stále pocit, že musíte kupovať nové foťáky a objektívy aby boli vaše fotografie o to lepšie - inšpirujte sa Majkinými fotkami - ide to aj bez toho. Stačí mať premyslený nápad, vedieť čo chcete, trochu času a pár ochotných spolupracovníkov. Tak šup, bežte niečo dobré nafotiť, osobne sa už teším na ďalšie hotové fotografie z tohto fotenia a v kútiku duše dúfam, že ma Majka ešte na nejaké fotenie pozve. V mene redakcie ePhoto.sk ďakujem a prajem len to najlepšie svetlo.