Pamätám si, keď kamarát Stano fotografoval Hasselbladom s dig. stenou. Fotoaparát bol na film, ale vďaka výmennej zadnej kazete sa dal adaptovať na digitál. Fotografovať sa dalo prakticky len z mohutného statívu, dig. stena musela mať aktívne vetranie a príprava každého záberu trvala večnosť. Nehovoriac o cene, za ktorú by ste si kúpili slušné auto strednej triedy. Stano sa po čase fotoaparátu zbavil, silno pri tom zakrvácala jeho peňaženka, a prešiel na niečo praktickejšie a univerzálnejšie.
Je neuveriteľné, kám technika za pár rokov pokročila. Na statíve mám stredoformátový fotoaparát Fujifilm GFX100RF za zlomok ceny, čo za svoj Haselblad dal Stano. Na stredoformát je malý a ľahký, takže mi stačí bežný ľahký statív (Sirui Travel 7C). Naviac je vybavený a funguje ako akýkoľvek fotoaparát s menším snímačom. A keby som nechcel fotiť nočné zábery, tak fotím z ruky a užívam si všetky moderné vymoženosti, vrátane automatického zaostrovania, živého náhľadu so simuláciou expozície a spracovania farieb.
Kľúčové vlastnosti:
- Najmenší, najľahší GFX so vstavaným objektívom.
- Snímač BSI CMOS II s rozlíšením 102 MP a rozmermi 43,8 x 32,9 mm.
- Objektív FUJINON GF 35 mm f/4 (ekvivalent 28 mm).
- Otočný volič pomeru strán, digitálny telekonvertor.
- Vnútorný 4-stupňový ND filter + listová uzávierka.
- 5,76-miliónový OLED EVF.
- 3,2" 2,1-miliónový 3-smerový naklápací dotykový displej.
- DCI 4K30p + externé nahrávanie ProRes.
- 20 režimov simulácie filmu a Q menu.
- Súčasťou balenia je slnečná clona a adaptér filtra.
https://www.fujifilm-x.com/de-de/products/cameras/gfx100rf/
Fotografovanie
Tentokrát som fotografoval len do formátu RAW. Veď aj u neho môžem uplatniť obrazové simulácie Fujifilm, ale spracovanie mám pod plnou kontrolou. Fotografoval som v programe predvoľby clony A. Na fotoaparáte ho nenájdete na voliči programov. Ekvivalent dosiahnete tak, že clonu nastavíte ručne a volič časov dáte na automatiku. Citlivosť som samozrejme nastavil na základnú hodnotu, kedy snímač poskytuje najväčší dynamický rozsah a najnižšiu úroveň šumu.
Práve dynamický rozsah je veľkou prednosťou stredoformátových fotoaparátov. Nielenže je väčši, ako u FF, ale so zvyšujúcou sa citlivosťou ISO klesá menej, ako u plného formátu, nehovoriac o APS-C a MFT.
Začal som fotografovať počas modrej hodinky.
Modrá hodinka
Modrá hodinka (blue hour) — krátke obdobie tesne pred svitaním a hneď po západe slnka, keď je obloha sýto modrá, až indigová a priame slnečné svetlo chýba. Trvá zvyčajne 20 - 40 minút (závisí od zemepisnej šírky a ročného obdobia).
- Farby: Hlboké modré tóny dodávajú scénam atmosféru, náladu a kontrast k teplému umelému svetlu.
- Mäkké svetlo: difúzne, nízky kontrast — menej tvrdých tieňov, hladké prechody tónov, ľahšia expozícia.
- Vyváženie tepla a chladu: kombinácia modrej oblohy a teplého umelého svetla vytvára vizuálne príťažlivý kontrast (komplementárne farby).
- Dlhé expozície: nízke okolité svetlo umožňuje použiť dlhšie časy, čo pridáva pohybové efekty (hladká voda, svetelné stopy áut) a zvyšuje estetiku.
- Jednoduchšie dosiahnutie rovnomernej expozície: obloha nie je prepálená, takže je menšie riziko preexponovaných miest než počas denného svetla.
- Osvetlené prvky v scéne vyniknú: reflektory, osvetlené budovy, pouličné lampy a okná získajú silnejší vizuálny význam voči tmavšiemu pozadiu.

Kontrast teplých a studených farieb.

Využitie pohybového efektu svetelných stôp električky.

Ľahšie zachytiteľný dynamický rozsah svetiel.
Keď príde tma
Modrá hodinka trvá len krátko. Keď skončí, vytratí sa farebný kontrast medzi teplými a studenými farbami. Ťažšie sa zachytáva dynamický rozsah, rozdiel medzi osvetlenými a neosvetlenými plochami je extrémne veľký. Aj keď je modrá hodinka na fotografovanie nočných záberov najvhodnejšia, aj počas úplnej tmy, kedy sú jedinými zdrojmi svetla umelé zdroje, sa dá fotografovať. Je vhodné sústrediť sa na detaily, miesto celkových záberov. Vybrať si dobre osvetlenú scénu/objekt. Aj keď má GFX100RF veľký dynamický rozsah, nemusí postačovať. Osvedčenou technikou na snímanie svetelne náročných scén je HDR.
HDR je technika, pri ktorej sa z viacnásobne exponovaných snímok (zvyčajne 3 až 7 záberov pri rôznych časoch alebo ISO) zloží jeden obraz s rozšíreným dynamickým rozsahom — zachytí detaily v tmavých aj svetlých častiach scény, ktoré by pri jednej expozícii boli stratené.
- Zachovanie detailov v svetlách: nočné scény často obsahujú veľmi jasné zdroje (lampy, reklamy, osvetlené budovy) vedľa tmavých oblastí. HDR zabráni prepalom svetiel a zároveň odkryje detaily v tieňoch.
- Nižší šum v tieňoch: použitím viacerých expozičných úrovní môžeme zachovať detaily v tmavých partiách bez nutnosti zvyšovať ISO, čo redukuje šum.
- Lepšia farebná gradácia: správne spracovaný HDR zachováva tonálne prechody a farby, ktoré by pri jednej expozícii mohli byť stratené.
- Kreatívny výraz: tonemapping môže byť použitý na dosiahnutie konkrétnej atmosféry — od prirodzeného po dramatický/filmársky vzhľad.
Ak chcete dosiahnuť najvyššiu technickú kvalitu, používajte rôzne časy, citlivosť nechajte na základnej hodnote.
Väčšina fotoaparátov má funkciu expozičného bracketingu, pri ktorej sa automatický nasníma séria fotografií. Ak ju ten váš nemá, použite korekciu expozície +/-. Nezabudnite všetky zábery nasnímať s rovnakou clonou, aby sa nemenila hĺbka ostrosti a aj zaostrených na rovnakú vzdialenosť.

HDR techniku nemusíte na fotografii zbadať, ak je použitá citlivo. Skúsenejšie oko si všimne detaily vo svetlách a tieňoch, ktoré inak nezískate.


Pri štandardnom fotení by ste v lampách určite nevideli žiarovky.
Postprocesing
Fotografie som upravoval v programe Lightroom. Je tam možnosť vybrať z rovnakých obrazových profilov, aké sú vo fotoaparáte. Pravoverný Fujisti ich milujú. Ja mám tiež niektoré obľúbené. Každú chvíľu však fotografujem iným fotoaparátom a kvôli konzistentnosti farebnosti naprieč mojim portfóliom, používam vlastné nastavenie farieb. Inak samozrejme pracujem so štandardnými nástrojmi. Pri nočnej fotografii je to expozícia, prekreslenie svetiel a tieňov a samozrejme vyváženie bielej. Tieto základné techniky nemusím predstavovať Takto som upravoval fotografie nasnímane počas modrej hodinky.
Na neskôr zaznamenané fotografie som použil techniku HDR. Zlúčiť sériu fotografií do HDR je v Lightroome veľmi jednoduché.

Modul pre spájanie fotiek do HDR je veľmi jednoduchý.
Výsledkom použitia techniky HDR je fotografia vo formáte DNG, čo je vlastne univerzálny RAW. Takže môžete vykonávať všetky úpravy, ktoré Lightroom poskytuje. HDR fotografia má viac informácií vo svetlách a tieňoch, ako štandardná fotografia. Lightroom a iné RAW konvertory majú silné nástroje na prácu s expozíciou a aj zo štandardného záberu vedia získať informácie zo svetiel a tieňov. Pri tom sa však v tieňoch objavuje nežiadúci šum, či dokonca banding (pásikovanie). Vo svetlách je výrazne menej informácií, ako u HDR a práve svetlá sú pre nočnú fotografiu kritické.

DNG súbor sa upravuje rovnako ako štandardná fotografia, ale obsahuje viac informácií vo svetlách a tieňoch.

100% priblíženie. 100 Mpx snímač poskytuje ohromné množstvo detailov, hoci na tomto printscreene to nie je až tak vidieť. Rozlíšenie môjho 32“ monitora je 23 Mpx.
Odporúčané články:
Limitovaný obrazový profil FRGMT B&W pre štandardný Fujifilm GF100RF
2x500 s Fujinon XF 500mm F5,6 R LM OIS WR
Dlhé expozičné časy s Fujifilm X-T50




