Mám rád módnu fotografiu a to hneď z viacerých dôvodov. Po prvé, som veľkým nadšencom fotografie samotnej, takže žiadna oblasť v tejto záľube mi nie je cudzia. Po druhé som jednoducho chlap a kde nájdete toľko krásnych dievčat ak nie v módnej brandži? Samozrejme tento druhý dôvod má len také minoritné zastúpenie. ;)
To čo ma najviac fascinuje v tomto žánri je úžasná nápaditosť niektorých fotografií. Výrazná myšlienka ktorej je podriadené úplne všetko. Nemusíme byť svetoví znalci, aby sme vedeli povedať, čo predchádza tejto myšlienke. Jednoznačne ukázať určitý módny doplnok v čo najlepšom svetle. A tento krát nemám na mysli kvalitu svetla ako takú, ale myslím na celkovú skladbu fotografie, kde spomínaný módny doplnok tvorí dominantu celkového významu s dôrazom na tvrdý dopad pre zmysly diváka a následný ešte tvrdší dopad na jeho peňaženku. :)
Chcel by som týmto blogovým príspevkom predstaviť niekoľko zaujímavých fotografií, ktoré vznikli v módných kolekciách svetových módných gigantoch pre obdobie jar/leto 2012. Ešte stále sa pre toto obdobie sporadicky objavujú novinky, ale ja považujem túto časť sezóny za ukončenú a to aj z dôvodu, že ku koncu februára doma v Miláne predstavila Donatella Versace novú kolekciu pre jeseň/zima 2012!
Brilantný nápad, skvelé spracovanie
Pre mňa jednoznačne číslom jedna sa stala fotografia od fotografa Nathaniela Goldberga pre pre francúzsky Hermès. Modelka skoro cudne zakrývajúca si tvár je Holanďanka Betty Franke. Fotografia valcuje nápadom a prevedením.
Asi prvé čo nás upúta je tvar kašmírovej štóle vejúcej za hlavou modelky. Tento tvar slúži ako vonkajší vyjadrovací prostriedok pre identifikáciu vecí. Ak tento tvar spojíme so živými farbami, čo iné si môžeme vybaviť ak nie motýľa. Čo iné môže byť jemnejšie, nadýchanejšie a fascinujúcejšie ako krídla motýľa? Fotograf nám podvedome podsúva kvalitu zobrazeného produktu. Spája ho s niečím, s čím máme skúsenosť a tá skúsenosť môže byť len a len príjemná. Je to umné manipulovanie s psychológiou vnímania človeka.
Celkové estetické vnímanie fotografie je tak výsledkom cielene modulovanou kompozíciou v kombinácii s perceptívnosťou tvarov a farieb. Naozaj klobúk dole, táto fotografia ma úplne dostala.
Dotyky, dotyky, ach tie dotyky...
Pre časopis Bon Magazine fotograf Benny Horne s modelkou Marique Schimmel prichystali retro ladený editoriál s názvom Sweet surrender. Celkovo na ňom nevidím veľa zvláštneho, no upútala z neho jedna fotografia. V nej B. Horne geniálne využíva psychologického pôsobenia dotykov a „skorodotykov“ na naše vnímanie.
Keďže ľudský mozog ma tendenciu predmety oddeľovať pre ich identifikáciu, dotyky dvoch predmetov pôsobia na nás dosť znepokojujúcim dojmom. Vytvárajú v nás pocit nepokoja, dráždivosti na tieto podnety. Ak sa to skombinujeme vo fotografii s takými ladnými krivkami pozadia modelky, tak tu mame zaujímavý kokteil protichodných pocitov z fotografie. Nehovoriac o tom, ak sa do toho zamiešajú farby, svetlo, symbolika.
Ak sa zameriame opäť na tvary nájdeme úchvatný kontrast oblej krivky pozadia vs. špicatého tvaru reklamného pútača. Zdá sa že fotograf nedovolí divákovi len tak si v pohode vychutnávať fotografiu ako to bolo v predchádzajúcom prípade. V konečnom dôsledku však víťazí usmernenie pozornosti diváka na sukňu.
Fotografia námetom tak trochu pripomína video editoriál značky Prada, tak isto pre aktuálnu sezónu. Tiež čerpacia stanica, tiež retro. Prada je však bez nápadu. Iba krásne slečny a príjemná hudba.
Nič nové u Versaceho
Keď som spomínal na začiatku značku Versace, zastavím sa ešte pri fotografiách, ktoré táto značka pripravila pre sezónu jar/leto 2012. Fotenie zverili dvojici fotografov Mert Alas a Marcus Piggott. Jeden z Turecka, druhý Angličan no zdá sa že si rozumejú. Ich tvorba je vysoko pozerateľná. Zrejme to však neplatí, ak sa zastavia na skok u sestry zosnulého Gianniho Versaceho. Tá ma čudnú predstavu o svojich fotografiách, na ktorých sa predvádzajú jej produkty. Tak aspoň súdim podľa posledných editoriáloch.
Dvojica fotografov mala k dispozícií prekrásnu Gisele Bundchen. Vľavo jediná fotografia z celej série, ktorá má v sebe aspoň niečo, aspoň nejakú symboliku. Trošku sexuálnu, ale má. Mám však silný pocit, že tento motív som už niekde videl. Nemám nič proti akémukoľvek experimentu, no teraz budem trošku uštipačný. Zdá sa že Versace vo fotografii presadzuje politiku – odfoť kde chceš, hlavne to potom celé netradične (rozumej neprirodzene) zafarbi.
Najvyváženejší editoriál
Veľmi milé prekvapenie som zažil pri fotografiách, ktoré mali predstaviť produkty značky Longchamp. Fotografom je Američan Dane Shitagi, ktorý sa drží beauty linky. Vo svojej tvorbe nemá také excentrické úlety ako jeho kolegovia z brandže. Pózovala mu dvojica modeliek Coco Rocha a Liisa Winkler.
Každá fotografia síce nehýri super originálnym nápadom, no tieto fotografie majú v sebe úžasný pocit radosti zo života. Vždy zachycujú určitý dynamický moment z ulice a nikdy sa pritom nezabudne na ukázanie novej módnej kolekcie módnej značky. Dokonca niektoré fotky mi vyvolali aj úsmev na tvári. Tak sú nabité pozitivizmom v každom pixely fotografie. Niektoré pózy majú zrejme korene v esteticky kultivovaných tanečným gestách. Všetky tieto úklony a predklony vyjadrujú emocionálne vnútro foteného objektu a spolu s mimikou v nás dokážu synchronizovať a naladiť tú správnu frekvenciu.
Neviem či je to zásluhou umu fotografa, ale ja naozaj mám chuť si tie azúrovo-tyrkysové šatôčky pri ďalekohľade kúpiť .:)
Na záver 68 optimistických sekúnd z kampane.
http://www.youtube.com/watch?v=P1YoggMwEZ4