Leica, kto by to meno nepoznal. Symbol luxusu, tradície a kvality. Nie sú to však fotoaparáty pre každého a tým teraz nemyslím vysokú cenu. Fotoaparáty Leica, ak vylúčim rebrendované kompakty Panasonic, sú iné ako tie ostatných značiek. Ich priaznivci vyznávajú inú filozofiu fotografovania. Mal som možnosť krátko si vyskúšať, aké je to s fotoaparátmi Leica pracovať. Nejaké skúsenosti už mám, pred pár rokmi som mal možnosť niektoré recenzovať.
http://www.ephoto.sk/fototechnika/recenzie/fotoaparaty/leica-x1/
http://www.ephoto.sk/fototechnika/recenzie/fotoaparaty/leica-x2/
Pozvanie vyskúšať si fotoaparáty Leica sa neodmieta, taká príležitosť sa len tak nevyskytne. Prijal som preto pozvanie na workshop medzinárodne uznávanej Leica Academy, ktorý viedol fotograf Oliver Vogler. S dvomi novými modelmi som strávil približne dve hodiny v historickom centre Bratislavy. Netrúfam si podrobnejšie hodnotiť oba prístroje, preto len pár postrehov a niekoľko fotografií v galériách.
Leica Monochrom
Leica sa trafila do priazne ČB fotografie svojím modelom Monochrom. Je to fotoaparát klasickej M-kovej konštrukcie, akurát sníma len čiernobielo. Snímač využíva len jasovú zložku svetla. Z toho dôvodu je pre filtráciu nutné používať farebné fotografické filtre.
Leica len váhavo implementuje nové technológie do svojich modelov. Myslím, že na škodu užívateľského komfortu. Situácia sa všaj zlepšuje. U nových modeloch je konečne kvalitný displej, možnosť nahrávania videa, ale hlavne funkčný živý náhľad s peaking levelom a lupou. Vďaka tomu je manuálne zaostrovanie presnejšie. Aj keď v tom nie je Leica na špici, je to výrazný pokrok oproti minulosti. Ovládanie trochu dopláca na desaťročia starý dizajn, ktorý je ale tak cenený, že konštruktéri od neho len tak rýchlo neustúpia.
Len nedávno som sa manuálne vyhral s objektívom Helios na Sony A7II, takže som mal možnosť porovnávať. S modernejšie koncipovaným Sony to išlo ľahšie, plusom tu je aj stabilizácia obrazu.
Čo je teda plusom Leicy? Určite monochromatický snímač a najmä paleta výnimočných objektívov. Áno, objektívy sú najväčšou silou Leicy. A že sme ich mali na výber. Ja som napokon využil len kratšie teleobjektívy 75 mm F2 a 135 mm F3,5.
- 35 mm full-frame monochromatický 24 Mpx snímač
- 2 GB buffer memory
- ISO 25000
- 3" monitor 921,600
- 1080p full-HD
- Focus Peaking
http://en.leica-camera.com/Photography/Leica-M/LEICA-M-MONOCHROM2
Jedným z účastníkov Leica Academy bol aj známy slovenský fotograf Ivan Čaniga.
Leica Q
Druhým fotoaparátom, ktorý som vyskúšal, bol plnoformátový kompakt Leica Q. Po Sony RX1 je to zatiaľ len druhý kompakt na trhu so snímačom veľkosti kinofilmového políčka. Obával som sa, že Leica tu bude opäť šetriť na moderných technológiách. Nestalo sa tak. Podľa môjho názoru je to prvá Leica, ktorá si zachováva plne ducha značky a pritom je to moderný digitálny fotoaparát bez nezmyselných kompromisov. A tak tu máme nielen kvalitný dotykový displej, ale aj velikánsky EVF hľadáčik so špičkovým rozlíšením, živý náhľad i video. A aj keď to je takmer M-kový model, nechýba tu ani automatické zaostrovanie. Priaznivci starých poctivých manuálnych modelov tiež nebudú sklamaní. Clona sa nastavuje na objektíve a ak im AF nešmakuje, môžu zaostrovať manuálne prstencom na objektíve.
Fotenie s Leica Q sa nelíši od práce s akýmkoľvek moderným digitálnym fotoaparátom. Dúfam, že nové modely Leica M prevezmú z tohto fotoaparátu niektoré prvky.
- Summilux 28mm f/1.7 ASPH
- 35 mm full-frame CMOS 24 Mpx
- Maestro II procesor
- 10 obr./s.
- dotykový displej
- max. ISO 50,000
- 3.68 Mpx EVF hľadáčik
- WiFi
- Full HD video
http://en.leica-camera.com/Photography/Leica-Q/LEICA-Q
Vďaka AF je snímanie takýchto street momentiek oveľa jednoduchšie ako s inými fotoaparátmi Leica.
Z pracovných dôvodov som neabsolvoval celý workshop Leica Academy, ale len jeho druhú časť. Škoda. Absolvoval som len voľnejšie fotenie v uliciach Starého Mesta a ukážky spracovania fotografií účastníkov v programe Lightroom. Len letmo som spoznal vlastnosti fotoaparátov a objektívov legendárnej nemeckej značky. Netrúfam si preto vyriecť komplexnejší názor na ne. Potešil ma však technologický pokrok a zároveň som si uvedomil, ako nás iné fotoaparáty rozmaznávajú a vyplakávanie niektorých užívateľov nad schopnosťami AF ich zrkadlovky, mi pripadajú teraz ešte smiešnejšie. Doprial by som im tvrdú “makačku”, aby si viac vážili vymoženosti, ktoré majú k dispozícii a pochopili, že fotografia je o niečom inom. A o tom je Leica. Viac fotografie, menej techniky.