Blog editoriálového fotografa Zacka Ariasa nie je iba miestom, na ktorom môžete načerpať užitočné vedomosti a oddýchnuť si pri čítaní jeho príbehov či postrehov z fotenia. Raz za čas sa totiž medzi príspevkami objaví niečo odlišné. Tak ako nedávno.
Vyzerá to tak, že sa Zack Arias nielen vo fotografii, ale aj vo svojom živote rád hrá s myšlienkou minimalizmu, rád vezme veci a olúpe ich až do ich úplnej podstaty. Zároveň pritom odhadzuje všetok odpad, ktorý sa na človeka na jeho ceste nabaľuje, často jednoducho preto, že si do svojej mysle púšťa príliš veľa podnetov a necháva ich tam prerastať do veľkého množstva zbytočných obáv.
Takmer presne štyri roky dozadu uverejnil, ako hosť na blogu Scotta Kelbyho, netradičný príspevok, presnejšie video, ktoré zasiahlo veľkú časť fotografického sveta. Volalo sa Transform a ide o veľmi emotívny desaťminútový kúsok poukazujúci na to, že ponáhľať sa je zbytočné, že človek rastie pomaly a že by sa nemal trápiť porovnávaním sa s ostatnými.
A po dlhom čase, v polovici januára, to prišlo zase. Ďalšie video, ďalšia chvíľka zamyslenia a inšpirácie. Apel na odstránenie všetkého zbytočného. Na návrat k podstate, k tomu čo fotografia vlastne znamená, čo ju tvorí. Zack opäť trafil klinec po hlavičke.
Signál a šum. Jedno z nich pohlcuje našu pozornosť, rozptyľuje nás a izoluje od tvorivej aktivity. Druhé z nich tvorivú aktivitu podporuje, dodáva nám iba tie informácie, ktoré naozaj potrebujeme, pomáha nám sústrediť sa a inšpiruje k vytváraniu vlastných skúseností.
Čo je váš šum? Čo je váš signál? Ste rozhodnutí naladiť sa na správnu frekvenciu?