Neočakávané podmienky, nedostatok času a potreba rýchlej kreativity. A to všetko v dostatočne vysokej kvalite. Tým sa často vyznačuje práca fotografa tvoriaceho portrétne zábery, ktoré budú ilustrovať články v časopisoch. Práca fotografa editoriálov.
Pravdepodobne moja prvá editoriálová fotografia.
Čo je editoriálová fotografia?
Na začiatok by sme si mohli objasniť čo to vlastne editoriálová fotografia je. Keďže ani v mnohých vedeckých odboroch často nenachádzame jednu definíciu úplne základných pojmov, nemôžeme to očakávať pri umelecko-remeselnej oblasti akou je fotografia. Niektorým sa s editoriálovou fotografiou spájajú do dokonalosti dotiahnuté a občas až komicky abstraktné módne editoriály vo francúzskych magazínoch. Niekto si zas povie, že editoriálová fotografia bude asi ten portrétik šéfredaktora pri jeho úvodnom či záverečnom stĺpčeku. A možno že editoriálovou fotografiou portálu ePhoto.sk by mohla byť fotografia dňa, ilustrujúca náladu „dnešného vydania“.
Mne sa však najviac páči všeobecné vysvetlenie tohto žánru. To hovorí, že editoriálová fotografia je každá fotografia v publikácii (napríklad v časopise), ktorá nie je súčasťou inzercie. Väčšinou zároveň patrí k nejakému bloku textu (napríklad článku), ktorý môže ilustrovať. Niektorí ešte radi špecifikujú, že ide o tie snímky, ktoré nepatria k spravodajstvu ako čisto reportážne fotografie. Tento názov teda môže byť použitý ako označenie všemožných vecí, no v rámci tohto článku sa budem držať definície mne najsympatickejšej. A ešte konkrétnejšie, budeme sa rozprávať o lokačných portrétoch.
Úplne neplánovaný záber bol v článku tiež použitý. Flexibilita na pľaci dovoľuje vznik ďalších zaujímavých fotografií, ktoré ani neobsahujú hlavný, prvotný objekt.
Príprava
Skúsme sa pozrieť na proces tvorby editoriálovej portrétnej fotografie úplne od začiatku. Najzaujímavejšie na celej tejto oblasti je podľa mňa to, že spája istú mieru nepredvídateľnosti a chaosu reportážnej fotografie s potrebou a snahou kontrolovať výsledok v rámci podmienok, ktoré ako fotograf dostanete.
Po tom ako vám redaktor či nadriadený zavolá, že sa ide fotiť článok, snažíte sa zistiť pár základných informácií. Najprv by ste radi vedeli koho idete fotiť. Bude to muž, či žena? Čím sa zaoberá? Bude článok iba o ňom, alebo o nejakej širšej téme? Aká je téma článku? Čo je pre danú osobu charakteristické? Vie vám o nej redaktor napísať aspoň jeden odstavček? Po uspokojení týchto otázok sa hrnú ďalšie. Idete sám, či aj s redaktorom ? Kde a kedy sú dohodnutí? Ak sa môžete dohodnúť samostatne, má daná osoba nejakú charakteristickú lokáciu či predmet? Sídlo firmy, biofarmu s organickými ovcami, červený skúter?
Na prvý pohľad ide o veľké množstvo informácií, no aj po ich zozbieraní zistíte, že sa ešte stále musíte rozhodnúť ohľadom viacerých vecí. Ak som nezískal nejakú východiskovú, charakteristickú lokáciu, kde sa na fotení dohodnem? Budem si môcť rozložiť stojan so softboxom, alebo sa musím spoliehať na svetlo prostredia? Môžem si danú lokáciu prezrieť v predstihu, alebo budem musieť improvizovať?
Občas je potrebné fotografovanú osobu presvedčiť aj na mierne nepohodlné úkony. Fotené vonku v decembri, asi pri -5°C. Tričko však bolo dôležité.
Na mieste
Prichádzate na dohodnuté miesto. Tu vás môže čakať niekoľko situácií. Prvou možnosťou je, že bude ako prvý prebiehať rozhovor. Ak je potrebné nafotiť niečo zo samotného interview a neskôr vytvoriť ešte aranžované zábery, urobíte tak v prvých minútach a ostávajúci čas využijete na obšmietanie sa po priestore (odborne že vraj skauting). Tu si vytipujete pár zaujímavých miest, ktoré by sa vám mohli hodiť. Tieto zákutia sú všemožného charakteru. Môže ísť o bod zaujímavo postavený vo vonkajšom priestore či interiérovú stenu porastenú popínavými rastlinami, ktorú môžete využiť ako pozadie.
Ako prvé sa ale vždy snažím nájsť miesto, ktoré by mohlo byť charakteristické pre danú osobu (napríklad dielňa remeselníka alebo luxusné prostredie kancelárie riaditeľa nadnárodnej korporácie) a zároveň dostatočne fotogenické na zhotovenie zaujímavého záberu. Ak nemám po ruke miesto, ktoré by tieto podmienky spĺňalo, snažím sa nájsť takú lokáciu, ktorá aspoň dovolí vznik zaujímavej portrétnej fotografie. Pri fotení rozhovoru je možné usmerniť, kde redaktor a vyzvedaný sedia, kam sú otočení a ktorú časť daného prostredia majú na pozadí. Na pozadie a prostredie sa teda pozerám ako prvé. Všetko ďalej záleží od toho, koľko času je na fotenie dostupných. Často ide len o dvadsať minút až pol hodinu, spolu s prípravou a rozložením výbavy.
Pri niektorých ľuďoch je rozhodnutie o obsahu fotografie jednoduché. Najviac vystihujúci predmet nebolo treba dlho hľadať. Lokácia vyberaná v neznámom meste za pochodu.
Svietenie
O priestorovom svietení pomocou tridsiatich generátorových bleskov a dvojmetrových dáždnikov je možné dočítať sa veľa. Editoriálová fotografia si však v mnohých prípadoch vyžaduje mobilitu, prispôsobivosť, rýchlosť a jednoduchosť, ktorá použitie metód vzniku komerčných a reklamných snímok vylučuje. Z týchto a viacerých ďalších dôvodov, medzi ktoré patrí napríklad ekonomickosť, zvedavosť a snaha o maximálne využitie schopností dostupného materiálu som sa vydal cestou akéhosi strobistického minimalizmu.
O tom čo všetko znamená strobistický štýl fotografovania sa dočítate v jednom z našich článkov . Väčšina ľudí, ktorí tento štýl využívajú ho už sami o sebe aplikujú minimalisticky, keďže používajú jeden či dva diaľkovo odpaľované blesky. Mnoho pokročilých fotografov však začne svoju batériu bleskov rozširovať a zastaví sa na tvrdení, že desiatimi sa dá už čo-to nasvietiť. Ja sa držím jedného ruksaku s dvomi bleskami a dvoch stojanov, ktoré si nesiem v ruke. Som tak pripravený aj na prípadný útek pred hladným mäsožravým dinosaurom.
Veľkou inšpiráciou a pomocou mi v tejto oblasti boli dvaja fotografi. Prvým bol Zack Arias so svojou sériou videí a workshopov One Light. Druhým zas neoceniteľný a hádam každému strobistovi známy Strobist s nekonečným portfóliom článkov a návodov. Všeobecné zásady a techniky nájdete v spomínaných zdrojoch. Mojim zámerom v tomto článku je ilustrovať a opísať rôzne situácie, v ktorých som sa počas fotenia editoriálovej fotografie ocitol.
Príklad využitia svetla prostredia. Prvé pokusy o využitie blesku ako výplne zlyhali na jeho privysokej intenzite aj na najslabšom nastavení. Atmosferické ambientné svetlo však bolo nakoniec viac než vyhovujúce.
Tá zaujímavejšia časť článku
Ak ste článok dočítali až sem, vyzerá to, že vás editoriálová fotografia celkom zaujíma. Ak ste skončili rovno na túto kapitolu kvôli jej lákavému názvu, asi vás editoriálová fotografia tiež celkom zaujíma. Toto sa volá zbytočný odstavec.
V tejto časti článku si ukážeme niekoľko reálnych fotografií, za ktorými stoja rôzne kombinácie faktorov, o ktorých som písal v predchádzajúcich kapitolách. Napriek tomu, že tento žáner zdedil po svojich príbuzných istú (občas väčšiu, občas menšiu) mieru náhody, skúsime vytiahnuť z nasledujúcich príkladov aj nejaké to ponaučenie do budúcna týkajúce sa vecí, ktoré závisia na fotografovi samotnom.
Okrem toho tento článok obsahuje bonus v podobe veľkej súťaže! Cieľom je uhádnuť identitu najväčšieho počtu portrétovaných z fotografií v článku. Odmenou je hrejivá ilúzia vyššej osobnej hodnoty.
Pútavý pútač upravený pomocou čo najväčšieho počtu fotošopových efektov pre profesionálny vzhľad. Identifikujte čo najviac tvárí Slovenska na fotografiách v článku!
Príklad č.1
Jednou zo známych nevýhod využívania Strobist systému externých bleskov je ich nízky výkon. A na prebitie denného svetla za slnečného letného dňa je potrebné veľké množstvo svetla, ktoré práve po ruke nebolo. Využil som teda všetky dostupné prostriedky. Fotografovanú osobu som umiestnil do veľkej tienistej oblasti, fotoaparát nastavil na synchro čas (na D700 našťastie až 1/250), nasadil 85mm objektív, aby aj pri potrebnej clone f/5.6 vznikol dostatočný bokeh a ISO nastavil na jednu z rozšírených nízkych hodnôt. Softbox som umiestnil čo najbližšie k fotografovanej osobe, tesne mimo záberu a blesk nastavil na plný výkon. Mierne stmavenie pozadia (-0,3 EV) je ďalej dielom Lightroomu. Ďalším riešením by mohlo byť napríklad použitie dvoch bleskov súčasne a ND filtra pre stmavenie snímky bez zväčšenia hĺbky ostrosti.
Silné prirodzené svetlo predstavuje výzvu pre lokačné Strobist fotenie.
Príklad č.2
Občas sa stane, že technickú stránku fotografie preváži zaujímavá situácia, ktorá sa počas fotenia naskytne. Lokáciu sa síce podarilo vybrať tak, že ostré slnečné svetlo dopadalo na fotografovanú osobu zo strany, no určite nejde o učebnicový príklad. Po pár záberoch v póze opierania sa o zábradlie na mňa fotografovaný zakričal (bol som pod mostíkom nachádzajúcim sa asi 6 metrov nad zemou), či si naň nemôže sadnúť. Potešený jeho odvahou som súhlasil. Za pár sekúnd, ktoré sa dalo sediac v takej výške vydržať, sa podaril aj tento záber. Ideálna situácia pri fotení nastáva vtedy, keď sa vám podarí priviesť človeka do nálady, v ktorej sa mu chce využiť aj vlastné nápady. Vznikne tak omnoho autentickejší a originálnejší záber. Niektorí ľudia, ako napríklad v tomto prípade, sa našťastie v takejto nálade nachádzali už od začiatku.
Práca s kreatívnymi ľuďmi prináša často nečakané výsledky.
Príklad č.3
V tomto prípade by fotografii určite prospel kúsok výplňového svetla prehnaného cez softbox. V časovom strese som sa však rozhodol prvé fotografie zhotoviť bez použitia blesku. Celé fotenie aj tak trvalo dlhšie ako bolo plánované a blesky som tak či tak rozložil. Ak by som to bol urobil v predstihu, mohla byť aj táto publikovaná fotografia kvalitnejšia.
Techniku je vždy dobré pripraviť si dopredu.
Príklad č. 4
Tomuto záberu predchádzalo viacero fotografií vytvorených širokouhlým 35mm objektívom z mierne väčšej vzdialenosti. Ďalej som sa rozhodol pre zhotovenie väčšieho detailu, no širokouhlý objektív som ponechal nasadený, aj keď som mal za sebou kúsok miesta na odstúpenie a použitie 85mm objektívu. Neuvedomil som si, že hlava fotografovanej osoby umiestnená do blízkosti rohu snímky môže byť výraznejšie ovplyvnená skreslením a stratou detailov širokouhlého objektívu.
Je potrebné neustále vnímať obmedzenia svojej techniky.
Príklad č. 5
Priestor, v ktorom sa fotil tento obrázok bol byt. A aj jediná veľká stena, ktorá mohla slúžiť ako pozadie pre čo najčistejšiu fotografiu bola obsadená zásuvkou a vypínačom svetla, zatiaľ čo obmedzenie veľkosťou priestoru a ohniskom objektívu prinášalo do ľavej časti záberu skriňu. Pre vytvorenie konečnej podoby fotografie ju tak bolo potrebné orezať, ale i vyretušovať nežiaduce prvky. Pokiaľ by sme editoriálovú fotografiu neodlišovali od reportáže, mohol by ktokoľvek namietať, že ide o temné postupy. No tieto fotografie sú aranžovanými zábermi ilustrujúcimi text v publikácii. Nemajú za cieľ odrážať presnú realitu prostredia či diania. Avšak čo sa týka ľudí samotných, ide mi o zachovanie ich prirodzeného výzoru.
Striktné obmedzenia prostredia brániace vzniku plánovanej fotografie je v editoriálovej portrétnej fotografii možno obísť aj cez postprocess. Zásuvka a vypínač sú už našťastie preč.
Príklad č. 6
Nehostinná lokácia v podobe vysokoškolských internátov, kde sídlila táto firma našťastie poskytla príležitosť na tvorbu zaujímavého pozadia. Stena zo sklenených kachličiek bola z vnútornej strany dokonca natretá žltou farbou a tak nebolo ani potrebné použiť farebný filter blesku. Nasvietená bleskom zvnútra poskytla pozadie, ktoré už bolo vhodné pre zaujímavý portrét. Svietenie som mal čas pripraviť si už počas rozhovoru a tak samotné fotenie trvalo menej ako 10 minút.
Aj tá najnehostinnejšia lokácia nám často poskytne príležitosť vytvoriť si malým zásahom vhodné pozadie.
Záver
Ako môžeme vidieť, editoriálová fotografia je pomerne rozmanitá. Takmer zakaždým sa dostávate na úplne nové miesto, ktoré je potrebné za veľmi krátky čas preskúmať, vyhodnotiť jeho najvhodnejšie časti, vhodne ho nasvietiť a umiestniť doň fotografovanú osobu. Tá často tvrdí, že má iba 15 minút voľného času, čo k zníženiu úrovne stresu určite neprispieva. Našťastie nejde o jedinečný okamih akým je svadba a v prípade veľmi nepriaznivých podmienok je možné fotenie väčšinou zopakovať, čo som však ešte nebol nútený využiť. Tento žáner vám tiež prináša možnosť spoznať nových, zaujímavých ľudí a naučiť sa pracovať za meniacich sa podmienok. Pokiaľ sa počas takéhoto fotenia podarí vytvoriť skvelý záber, stojí za tým kombinácia mnohých faktorov ovplyvniteľných zo strany fotografa a vždy aj kúsok šťastia. A keďže ide o prácu v rýchlosti s ľuďmi, ktorí nie sú modelmi, je jednou z najdôležitejších schopností umenie komunikácie.
Pridaj komentár
zaujalo
Znamka 3/5
