Hore

Viac, či menej neúspešné digitály

Zaspomínali sme už na najzaujímavejšie modely z počiatkov digitalizácie. Za tých zhruba dvadsať rokov, ktoré sú tu s nami digitálne fotoaparáty, hľadali výrobcovia rôzne cesty pri ich návrhu. Digitálna technológia snímania, spracovania a ukladania obrazu, umožnili vymyslieť technológie, ktoré vo filmovej fotografii nemajú svoj ekvivalent.

Konštruktéri pracovali na čisto bielom papieri a vymýšľali konštrukcie a technológie, z ktorých sa niektoré neuchytili. Predstavíme si úplné nepodarky, ale aj prístroje, ktoré boli svojho času pomerne úspešné, ale ich koncepcia neprežila skúšku časom. 

Pamäťové média

Prvé digitály mali len pevne zabudovanú pamäť, keď ste ju zaplnili, museli ste fotoaparát pripojiť k počítaču a súbory prekopírovať. Takéto riešenie nebolo schodné. Zväčšenie kapacity by bolo príliš drahé a aj tak vždy obmedzujúce. Preto sa pristúpilo na vymeniteľné pamäťové média. Ihneď sa z toho stal výhodný biznis. Externé média sa stali spotrebným tovarom. Istý čas boli fotoaparáty vybavené súčasne vnútornou pamäťou s kapacitou na pár záberov a priestorom pre externé pamäťové médium. Neskôr sa od toho upustilo a výrobcovia miesto vstavanej pamäte radšej pribalili kartu s malou kapacitou.

Výrobcovia sa málokedy dohodnú na jedinom štandarde a tak je to aj s pamäťovými médiami. Každý dúfa, že sa uchytí ten jeho typ a dobre na tom zarobí. Až takmer do dnešných dní prežili karty typu Compact Flash. Na krátko bol záujem aj o Compact Flash II, najmä o známy Micro Drive. Ten stratil zmysel, keď klasické CF karty dostali vyššiu kapacitu a ich cena výrazne klesla. Dnes skúšajú výrobcovia nahradiť CF-ku modernejšou a bezpečnejšou kartou XQD. Najúspešnejším médiom je karta Secure Digital (SD), ktorá sa vyvinula z karty Multi Media Card (MMC). Tento článok je však o neúspechoch. Istý čas sa ako tak darilo kartám Smart Media (SM), neskôr nahradených kartami XD. Ani tie nemali dlhé trvanie. Olympusu s Fujifilmom sa v kartách nedarilo. Dnes už používajú zaužívané SD karty. Najhoršie dopadli diskety a CD-čka, ktoré ako cenovo dostupné médium skúsilo používať Sony. Bol to zlý nápad, nepraktické a neperspektívne médiádávať do búrlivo rozvíjajúceho sa typu zariadení, kde z roka na rok rástlo rozlíšenie a tým aj veľkosť súborov. Tieto veľké média boli náchylné na otrasy a naviac znemožňovali skonštruovať malé fotoaparáty.


Zvoliť ako pamäťové médium disketu alebo CD, bol od začiatku hlúpy nápad.
Foto: The Imaging Resource

Snímače

Aj v kategórii snímačov nájdeme nevydarené alebo neúspešné technológie. Dnes snímačom vládne technológia CMOS a všetci dobre poznáme jej prednosti. Spočiatku to boli snímače typu CCD, ktoré vládli digitálnym fotoaparátom. CMOS-y sa používali v lacných zariadeniach a vyzeralo, že v nich aj ostanú. Bol to Canon so svojimi prvými zrkadlovkami, ktorý ukázal, že vie vyrobiť CMOS snímač lepší ako CCD. S väčším dynamickým rozsahom a menším šumom. Na pár rokov tak predbehol ostatných výrobcov. Ešte dlhšie trvalo, kým sa CMOS dostal aj do kompaktov a ultrazoomov. CMOS naviac umožnil pridať do fotoaparátov funkciu videa. CCD snímač dnes vo fotoaparátoch prakticky nenájdete, dlho sa držal v stredoformátových fotoaparátoch, ale aj tam už dnes kraľuje CMOS. I Keď má CCD svoje prednosti, prednosti CMOS-u nad nimi prevládajú.

CCD svoje postavenie CMOS-u prepustil postupne a o neúspechu sa vlastne nedá až tak hovoriť. Najznámejším neúspešným typom snímača je Foveon od Sigmy. Pritom má veľký potenciál. Vďaka jedinečnej konštrukcii, nemusia byť zábery demozaikované, vďaka čomu je výstup ostrejší ako u CMOS a CCD. Veru, nevidel som ostrejšie zábery ako zo Sigmy Merrill. Prečo je potom Foveon neúspešný? Lebo ho Sigma nevie dotiahnuť do finále. Snímač je málo citlivý, už pri miernom zvýšení citlivosti sa rýchlo začne prejavovať výrazný šum. Fotoaparáty s týmto snímačom sú pomalé, majú obrovskú spotrebu energie a problematické je spracovanie obrazu. Sigma by sa mala s niekým silným spojiť a Foveon urobiť konečne naplo využiteľným. Takto si Sigma fotoaparáty dovolia vyskúšať len tí najodvážnejší.


Foveon X3 produkuje neskutočne ostré fotografie. Čo z toho, keď výrobca nedokáže dotiahnuť do finále aj jeho ostatné parametre.
Foto: Sigma

Fotoaparáty

To najzaujímavejšie nás čaká medzi fotoaparátmi. Predstavím vám nepodarky, ale aj pekné, no neúspešné modely.

Canon

Tento výrobca pochybil len výnimočne, neúspešné modely sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky drevorubača alkoholika. Možno ste ich ani nezaregistrovali. Priznám sa, ani som ich naživo nevidel. V roku 2007 bol predstavený vertikálny kompakt PowerShot TX-1, ktorý vyzeral skôr ako malá kamerka. Ak by v tom čase mal lepšie video, možno by sa aj uchytil. Neúspešným pokusom konkurovať smartfónom je PowerShot N z roku 2013. Ten len dokázal, že kto chce okamžite publikovať na internete, nechce prenášať fotky z jedného zariadenia na druhé.


Canon PowerShot TX-1 nebol ani zlý, ani škaredý. Dizajn miniatúrnej videokamery sa však neuchytil.
Foto: Canon


Ani koncepcia PowerShotu N sa neosvedčila.
Foto: Canon

Fujifilm

Firmu Fujifilm na počiatku digitalizácie držala koncepcia fotoaparátu stavaného na výšku, začalo to modelom FinePix 700. Bolo to v časoch, keď sa pokúšali byť výrobcovia kreatívni, miesto toho aby stavali na osvedčenom dizajne/ergonómii filmových fotoaparátov. Tieto vertikálne modely neboli úplne neúspešné, len dobre dokladujú kratšiu životnosť niektorých koncepcií. Prekvapujúce je, že práve na týchto modeloch boli postavené prvé digitálne Leicy. Z novodobejšej histórie značky, konkrétne z roku 2011, pochádza model X-S1. Na prvý pohľad, hlavne podľa obrázkov, vyzerá ako bežný pokročilý ultrazoom. Aj by ním mohol byť, keby to nebola 920g vážiaca obluda s malým 2/3” snímačom. Kto by chce drahý, priemerne fotiaci ultrazoom väčší ako pokročilá zrkadlovka? Ako sa to má robiť ukázalo Sony s modelmi RX10.


Prvé roky mali Fujifilmy vertikálny dizajn. V tých časoch sa veľa experimentovalo. Chvíľu trvalo, kým si výrobcovia uvedomili, že vymýšľajú už vymyslené.
Foto: Fujifilm


Z nedávnej minulosti tu máme Fujifilm X-S1, príliš veľký fotoaparát s malým kompaktovým snímačom.
Foto: Fujifilm

Sony

Keď už sme u Sony, tento kolos mal dostatok peňazí, aby vyprodukoval nadpriemerné množstvo neperspektívnych koncepcií. Na druhú stranu sa firma nebojí predviesť netradičné konštrukčné riešenia, vďaka čomu tu máme napr. SLT zrkadlovky, či FF CSC.

Vzorovým príkladom neúspechu sú všetky fotoaparáty Mavica, u ktorých Sony vsadilo na neperspektívne diskety a CD-čka. Zarážajúce je, že bol tento modelový rad vo výrobe ešte v roku 2003, teda v čase, kedy malo Sony za sebou už niekoľko veľmi vydarených fotoaparátov na pamäťové karty. Mavicy, to bola zlá voľba média, ale máme tu dvojicu fotoaparátov PowerShot DSC-M1 a M2, kde Sony neúspešne experimentovalo s dizajnom. Inšpirácia telefónmi Nokia tu je zrejmá. Fotoaparát ale nie je telefón. Zákazníci chceli modely s tradičným dizajnom.

Za zaujímavé, ale menej úspešné, môžeme považovať zrkadlovky s Quick AF Live View. Sony sa snažilo zrýchliť zaostrovanie v Live View a preniesť digitálny obraz do hľadáčika zrkadlovky. Podarilo sa to až u zrkadloviek s SLT technológiou polopriepustného zrkadla.


Ďalší neúspešný pokus zmeniť dizajn fotoaparátu, Sony DSC-M1.
Foto: Sony

Lytro

O revolúciu vo fotografii sa krátko snažila značka Lytro. Sľubovala fotoaparáty, u ktorých môžete dodatočne zmeniť, na akú vzdialenosť má byť zaostrené. Mal to byť splnený sen všetkých, ktorým sa často stáva, že zle zaostria. Fotoaparát vyzerajúci ako väčšia krabička od lentiliek zaujal skôr geekov, milovníkov futuristických technológií. Jednalo sa skôr o demonštráciu technológie, než o rozumne využiteľný prístroj. Ním sa nestalo ani Lytro Illum 40, ktoré už viac pripomína fotoaparát. Osobne si myslím, že technológia Plenoptic je zaujímavá skôr v zariadeniach pre sektor strážnych kamier. V dohľadnej dobe sa asi nedočkáme jej vylepšenej verzie skutočne použiteľnej vo fotografii.


Prvé Lytro bolo skôr hračkou pre geekov.
Foto: Lytro


Lytro Illum sa viac podobá na fotoaparát, výkonom a výstupom však nepresvedčilo:
Foto: Lytro

Nikon

Prvé dva modely Coolpix 100 a 300 veru nepoukazovali na budúci veľký úspech Nikonu v segmente digitálnych fotoaparátov. Pritom Coolpix 300 mal veľký displej, po ktorom sa mohlo kresliť s priloženým perom. Bola to však skôr hračka pre nadšencov počítačov. Krátko na to chvalabohu začal Nikon robiť “normálne” digitály. Niekoľko rokov slávila značka úspechy z kompaktmi, kde sa dal objektív otáčať po strane tela. Malo to svoju výhodu, oproti výklopnému displeju. Fotograf mal natočený nielen obraz, ale aj všetky ovládacie prvky. Tak trochu záhadou je, že tento koncept sa dnes už nepoužíva i keď ho niekoľko rokov používalo hneď niekoľko výrobcov. Nikon bol s týmto konceptom úspešný, až kým ho neskúsil na menších jednoduchších fotoaparátoch, napr. Coolpixe SQ.


Napriek zvláštnemu dizajnu sa Coolpix SQ predával pomerne dobre. Čísla asi neboli až tak presvedčivé, keď sa nástupcu nedočkal.
Foto: Nikon

Nikon mal ešte niekoľko experimentálnych modelov, ktoré sa snažili presadiť nejakú novú technológiu, či dizajn, pritom neúspešne. V roku 2009 to bol Coolpix S1000pj, na prvý pohľad pekný kompakt. Výrobca do neho zabudoval miniatúrny videoprojektor. Záujem o neho však nebol, naviac zbytočne komplikoval a predražoval konštrukciu. Aj tak sa dočkal ešte dvoch nástupcov. Bez pochyby krásny je miniatúrny kovový Coolpix S01, šperk medzi kompaktami. Zákazníkom ale krása nestačila. Nikonu pokus o vytvorenie novej triedy ultrakompaktov nevyšiel. Tieto modely boli z konštrukčného hľadiska vydarené, len neoslovili dostatočný počet zákazníkov, naviac prišli aj voči kompaktom nemilosrdné smartfóny. Práve ním sa Nikon snažil kontrovať modelmi Coolpix S800c/S810c. Tieto kompakty boli postavené na plnohodnotnom OS Android. Zdalo sa, že by to mohla byť správna cesta skombinovať otvorený OS telefónu so zoomom objektívu kompaktu. Bohužiaľ to nevyriešilo, že užívateľ chce len jedno zariadenie, primárne telefón, sekundárne fotoaparát. Nepodarilo sa to ani Samsungu, ktorý na to išiel dokonca lepšie. U Nikonu sa ukázalo, že zariadenie musí mať vysoký výkon a pravidelné aktualizácie. Táto cesta sa ukázala ako slepá. Aktuálne sa ju snaží oživiť Motorola (Lenovo) so systémom prídavných modulov, ten od Hasselbladu pridáva práve lepší fotoaparát so zoomom.


Nikon Coolpix S100pj bol bezpochyby pekný fotoaparát. Pokus do fotoaparátu pridať videoprojektor sa však neuchytil.
Foto: Nikon

Krásny Nikon Coolpix S01 sa napokon musel vypredávať za nízku cenu. Doplatil na rastúcu popularitu smartfónov.
Foto: Nikon

Ak sa nepodarí alebo neujme jeden fotoaparát, nič sa nedeje. Čo ak sa ukáže ako neperspektívny celý systém? Zdá sa, že Nikonu nevyšla stávka na 1” snímač v bezzrkadlovkách. Podľa nepotvrdených rumorov Nikon so systémom 1 definitívne končí.


Systém Nikon 1, bezzrkadlovky s 1” snímačom, pomaly ale iste umiera. Keby v Nikone vedeli vydolovať s 1” snímača, to čo u Sony, možno by to s Nikon 1 nebolo tak zlé. Na obrázku je model AW1, prvá bezzrkadlovka, ktorá nepotrebuje pod vodou špeciálne puzdro. Bohužiaľ sa ukázalo, že až príliš často dochádza k zatečeniu.
Foto: Nikon

Olympus

Neúspech Nikonu 1 kopíruje neúspech systému Olympus E, zrkadloviek s 4/3 snímačom. Olympusu sa však napokon podarilo na ňom predsa len vystavať systém úspešný. Dnešné PEN-y a OM-D-čka majú tiež 4/3 snímač, miesto zrkadloviek tu však máme CSC-čka.


Staviť u zrkadloviek na 4/3 snímač sa Olympusu napokon nevyplatilo. Tento snímač sa uchytil až v bezzrkadlovkách.
Foto: Olympus

Načrime ale do hlbšej minulosti. Konštrukčne zaujímavé, v niečom až revolučné modely C-2500L a E-100RS sa nedočkali väčšieho úspechu a ani pokračovateľov. Vznikli asi priskoro. C-2500L bol pokročilý fotoaparát s optickým hľadáčikom, E-100RS ohuroval sériovým snímaním 100 obr./s. vo VGA rozlíšení. Ako o niečo perspektívnejšia sa javila koncepcia takmer profesionálnych fotoaparátov typu All-in-One s optickým hľadáčikom (E-10/E-20/E-1). Tieto zrkadlovky s pevným objektívom zo začiatku zaujali, ale ako sa neskôr ukázalo, u profesionálne zameraného fotoaparátu možnosť výmeny objektívov byť musí. Kvalitné predsádky to nezachránia. Pochopil to aj Olympus, nasledovali zrkadlovky, ako dopadli to sme si už povedali. Olympus nevyrobil žiadnu zhovädilosť, skôr vsádzal na neperspektívne koncepty.

Pentax

Pentaxu sa prvý kix podaril až v roku 2004 s modelom Optio MX-4, tento neergonomický ultrazoom vyzeral ako futuristická kamera zo sci-fi filmu. Za pravý neúspech môžeme považovať snahu Pentaxu o bezzrkadlovky. Ešte horší ako u Nikon 1, bol výber snímača u systému Q. Postaviť systém len na 2/3” snímači bola hlúposť od začiatku. Rovnako aj stávka na “hračkársku” funkcionalitu. Lomografia je okrajový žáner a staviť naň celý systém… Viac bolí (mňa) neúspech perspektívnej bezzrkadlovky so snímačom APS-C, na ktorú môžete dať objektívy s K-bajonetom, bez adaptéru. Všetko to znie super, až kým sa na fotoaparát nepozriete. Na dizajne sa vyzúril Marck Neswon, inak špičkový dizajnér pracujúci pre mnohé svetové značky. Pentax K-01 sa mu ale nevydaril. K fototechnike zjavne nemá žiaden vzťah. Dobrou správou je, že kvôli K-01 nemusel byť vyvinutý nový systém objektívov. Pentax kedykoľvek môže predstaviť jeho, dúfam vydarenejšieho nástupcu.


Pentax Optio MX-4 je ako rekvizita zo sci-fi filmu. Futuristický, ale neergonomický dizajn sa neujal.
Foto: Pentax


Ukázali by ste sa s niečím takýmto na krku? Experimentálny dizajn zabil inak dobru konštrukčnú myšlienku bezzrkadlovky Pentax K-01.

Ricoh

Pentax patrí pod krídla Ricohu. Ten má pár vlastných modelov, ktoré môžeme do nášho zoznamu zaradiť.  V počiatkoch digitalizácie, relatívne úspešne, experimentoval Ricoh s plochým dizajnom. Fotoaparáty sa držali skôr ako ďalekohľad, displej musel byť výklopný. O neúspech sa tu nejedná, koncepcia sa ale do budúcna neosvedčila.

Už od začiatku sa mi ako nerozumná zdala koncepcia fotoaparátu GXR. Miesto toho, aby Ricoh urobil fotoaparát s výmennými objektívmi, rozhodol sa, že bude meniť objektív so snímačom v jednom module. Je to ekonomický nezmysel. Viete si predstaviť, že máte fotoaparát bez snímača a k nemu napr. 3 drahé moduly s objektívom a snímačom? Vrcholom bol model GXR Mount A12, kde dokonca objektívy oddelil od modulu so snímačom. Fotograf tak mohol meniť moduly so snímačom a na nich meniť objektívy. Posledným počinom Ricohu v tomto nezmyselnom koncepte je 16 Mpx GXR A16 24-85mm z roku 2012.


Na prvý pohľad nevyzerá Ricoh GXR zle. Klepať na čelo začnete, keď zistíte, že sa nevymieňa samotný objektív, ale modul objektívu aj so snímačom.
Foto: Ricoh

Samsung

Dnes už tento kolos nefiguruje v oblasti fototechniky. Zjavne nie je pre neho finančne zaujímavá. Istý čas Samsung spolupracoval s Pentaxom, čoho dôkazom sú digitálne zrkadlovky radu GX. Určite je niektorým aj dnes smutno za vydarenými kompaktami radu NV. Podobne ako Sony, si aj Samsung môže dovoliť experimentovať a predstavovať odvážne produkty. Z počiatku bol ale Samsung pomerne triezvy. Medzi prvé experimenty patrilo pridanie funkcie prehrávača MP3 do niektorých modelov (rad Digimax i). Iní výrobcovia na to nezareagovali. Väčší záujem bol o hudbu v telefónoch, zariadeniach, ktoré má každý neustále pri sebe. Inováciou, ktorá tiež nebola hlúpa, bol displej na prednej strane kompaktu, pre jednoduchšie fotenie selfíčok. Aj tu to ale bola funkcia, ktorá vyhrala u telefónov. V Samsungoch sa predný displej udržal pomerne dlho, až do definitívneho víťazstva fotomobilov nad obyčajnými kompaktami.


Samsung Galaxy Camera je dobrým krížencom travelzoomu s chytrým telefónom. Napriek dobre odvedenej práci a niekoľkým nasledovníkom, sa tento koncept neuchytil.
Foto: Samsung

Samsung je dnes popredným výrobcom smartfónov a tak sa niet čo čudovať, že svoje skúsenosti skúsil použiť aj vo fotoaparátoch, urobiť ich “smart”. Operačný systém Android najprv strčil do travelzoomu Galaxy Camera, ktorý sa dočkal niekoľkých nasledovníkov. Tieto chytré fotoaparáty boli prijaté pomerne dobre. Oproti telefónom ale boli kvôli objektívu o dosť hrubšie. Užívatelia dali napokon prednosť tenším mobilom. S Androidom vo fotoaparáte to Samsung skúšal aj u bezzrkadlovky Galaxy NX. Tá len dokázala, že niektoré funkcie chytrých telefónov by sme prijali aj vo fotoaparátoch, ale Android nie je na ovládanie fotoaparátu optimalizovaný.


Pokus strčiť Android do bezzrkadlovky skončil pri jedinom modely Galaxy NX.
Foto: Samsung

Nie dlho pred odchodom Samsungu z fotoscény bola predstavená mini bezzrkadlovka NX mini, postavená na 1” snímači, s novým systémom objektívov. Či by systém NX mini skončil rovnako ako systém Nikon 1, to sa už nedozvieme.

Posledným “nepodarkom” od Samsungu, ktorý stojí za to zmieniť, je ultrazoom WB220F. Objektív mal ekvivalent rozsahu 20-1200 mm! 1/2,3” snímač, ale neposkytoval dostatočnú obrazovú kvalitu, ale aj s tým by sa niektorí uspokojili. Prečo ale napadlo Samsungu urobiť prvý ultrazoom so zabudovaným vertikálnym gripom ako u Nikonu D5, alebo Canonu EOS 1DX?


Samsung WB220F, ultrazoom s gripom ako u profi zrkadlovky. Koho to bol nápad?
Foto: Samsung

Minolta/Konica Minolta

Minolta nenarobila veľa kixov, opustila nás pomerne skoro. Mnohí z vás si pamätajú na prvé a zároveň posledné zrkadlovky pod značkou Konica Minolta (5D a 7D). Minolta pred zlúčením s Konicou vyrobila dve digitálne zrkadlovky, v časoch keď ešte žiadna značka s nimi nemala väčší úspech. Boli to časy, kedy sa zobral filmový aparát a viac či menej elegantným spôsobom sa prerobil na digitál. Minolta vyrobila “hrču” (RD-175) postavenú na známej filmovej zrkadlovke Dynax 500si, ku ktorej pripojili 3CCD digitálny modul. Druhá zrkadlovka RD-3000 bola navrhnutá sofistikovanejšie, základom bola APS zrkadlovka Vectis s V-bajonetom. Kvôli zvýšeniu rozlíšenia boli použité dva spojené 1,5 Mpx snímače. Obidva modely som spomenul skôr ako zaujímavosť, ako ukážku neúspechu. Rovnakými experimentami si prešiel každý výrobca digitálnej fototechniky. Je ale pravdou, že už rok po RD-3000 prišiel na trh prelomový Canon EOS D30.


Minolta RD-3000 prišla len rok pred Canon EOS D30. Vieme, ktorý dizajn a koncept  napokon zvíťazil.
Foto: DIGICAMmuseum

Minolta mala neúspešný rad e-mini, ktorý som na našom trhu ani nezaznamenal (chvalabohu). Vrcholným modelom vertikálne stavaných kompaktov bol e-mini M so vstavaným hudobným prehrávačom. Čo z toho, keď mal rozlíšenie 640x480 bodov?

Konica Minolta slávila úspechy s ultrazoomami, stačí spomenúť legendárny model Dimage 7. V snahe o to ponúknuť čo najlacnejšie ultrazoomy sa však znížila aj k niečomu tak škaredému, ako bola Dimage Z10/Z20, ktorú akoby navrhol šéf dizajnér automobilky Ssangyong.


Minolta Dimage Z20 nebol technicky, ani ergonomicky zlý fotoaparát. Málokto sa ale ulakomil na fotoaparát s takýmto dizajnom.
Foto: Konica Minolta

Na záver

Ukázalo sa, že my fotografi sme pomerne konzervatívni. Máme radi dobre ovládateľné prístroje s osvedčenou ergonómiou. Máme radi nové technológie, ktoré zlepšujú funkcionalitu a ovládanie (dotykové ovládanie, WiFi, stabilizácia obrazu atď.), nemáme ale radi, ak nám z fotoaparátu robia nasilu videokameru, alebo ho menia pomaly na smartfón, či hudobný prehrávač. Miesto univerzálneho zariadenia, čo vie všetko, ale nič poriadne, chceme predovšetkým poctivý fotoaparát. Páči sa nám, ak sa inovatívne funkcie pridávajú starostlivo, ale keď sa osvedčia, tak aj rýchlo.

Tretí článok neoficiálnej série o minulosti digitálnej fototechniky je za nami. Predstavili sme si úspešné i neúspešné modely. Vynechal som schválne balast v podobe lacných modelov značiek HP, Kodak, Benq a pod., ktoré sa samozrejme tiež pričinili o úspešnú digitalizáciu fotografie. V pamäti nám zostanú len ako pripomienka, že niektorí si lepší fotoaparát nemohli dovoliť. Aby bola “séria” kompletná, dlžím vám ešte jeden článok. Bude o najlepších digitáloch (podľa mojej mienky), od roku 2005 do súčasnosti.

Komentáre

Pridaj komentár Pridaj komentár Zobraziť posledný príspevok
matpi
2017-08-21 11:27:57
Skoda Nikonu 1. Pred 5 rokmi som si chcel prvu generaciu kupit. S fotenim som zacinal, mal pokrocile funkcie a vyzeral vyborne, co bolo vtedy pre mna dost dolezite . Z toho, co som si o fotakoch nastudoval ma odradil maly snimac a tiez, ze dostupne boli myslim asi iba dva objektivy. Odvtedy som vystriedal niekolko fotoaparatov, ale nikon 1 ako dovolenkovy fotak stale povazujem za dobru volbu.
 
marcus_labeo
2017-08-21 13:14:26
príspevok od: matpi
Skoda Nikonu 1. Pred 5 rokmi som si chcel prvu generaciu kupit. S fotenim som zacinal, mal pokrocile funkcie a vyzeral vyborne, co bolo vtedy pre mna dost dolezite . Z toho, co som si o fotakoch nastudoval ma odradil maly snimac a tiez, ze dostupne boli myslim asi iba dva objektivy. Odvtedy som vystriedal niekolko fotoaparatov, ale nikon 1 ako dovolenkovy fotak stale povazujem za dobru volbu.
Jj, Nikon 1 sa z pomedzi týchto flopov vymyká tým, že to bol pomerne premyslený koncept. Základná myšlienka maličkého systémového foťáku bola dobrá, dizajn OK, najmä model V1 s EVF ma celkom oslovil. Podľa mňa rad 1 "zabilo" Sony so svojím modelom RX, ktorý ukázal, že 1" senzor sa dá napchať do oveľa menšieho tela, ako bol Nikon 1 a tiež ktorého senzor bol o triedu lepší. Možno prísť rad 1 o niečo skôr, resp. mať nižšiu cenu (cena V1 bola vtedy prestrelená, 900 eur so seťákom bolo mimo reality) a hlavne mať viac objektívov, rozšíril by sa výraznejšie. Len Nikon s tým trochu váhal, prestrelil ceny, namiesto vývoja skiel čakal na reakciu trhu a potom už bolo neskoro.
 
marcus_labeo
2017-08-21 13:56:36
P.S. Ešte pochvala Karolovi za zaujímavý článok, mnohé foťáky boli pre mňa úplnou novinkou.
 
Marcel Rebro
2017-08-23 14:36:52
príspevok od: matpi
Skoda Nikonu 1. Pred 5 rokmi som si chcel prvu generaciu kupit. S fotenim som zacinal, mal pokrocile funkcie a vyzeral vyborne, co bolo vtedy pre mna dost dolezite . Z toho, co som si o fotakoch nastudoval ma odradil maly snimac a tiez, ze dostupne boli myslim asi iba dva objektivy. Odvtedy som vystriedal niekolko fotoaparatov, ale nikon 1 ako dovolenkovy fotak stale povazujem za dobru volbu.
Dovolenkový foťák je (pre mňa) Sony RX100. Teda ak sa bavíme o dovolenke za účelom dovolenkovania a nie o fototripe.
 
matpi
2017-08-23 20:22:14
príspevok od: Marcel Rebro
Dovolenkový foťák je (pre mňa) Sony RX100. Teda ak sa bavíme o dovolenke za účelom dovolenkovania a nie o fototripe.
Kvalitu fotiek a videa sony fotakov uznavam, mne ale nesedia ovladanim. Mal som nex 5n, ktory som si kupil prave namiesto nikon 1, chvilu aj nex 7, ktory bol v tom case spicka, drzal som aj a7 a nedavno som mal na par dni rx100 IV....ale naozaj tomu dizajnu a ergonomii neviem prist na chut. Dnes by som dal prednost nikonu.
 

Ďalší článok z kategórie

Inzercia

ČLÁNKY - aktuálne diskutované