Čerstvý majiteľ makroobjektívu sa nevie dočkať praktického vyskúšania, ale po prvých záberoch býva často sklamaný. Fotografie sú neostré, alebo je zaostrené inde, než bol autorov zámer.
Príčin môže byť niekoľko. Jednou z hlavných je spoľahnutie sa na automatické zaostrovanie. To je však presné len pre nečlenité predmety, napr. fotografovanie textúry dreva, kameňa, hrdzavého železa a pod. Pri drobný a členitých predmetoch, napr. kvety, šperky, hmyz, je hĺbka ostrosti malá a fotoaparát má problém správne vyhodnotiť rovinu ostrenia.
Preto je lepšie ak rovinu ostrenia určí fotograf manuálne. Makroobjektívy majú široký prstenec ostrenia práve pre pohodlné a precízne zaostrovanie.
Obr. Stačí milimeter a z potenciálne dobrej fotografie je nepodarok hodný len tlačidla „delete". Pri malej hĺbke ostrosti je problematické udržať fotoaparát tak, aby sa rovina zaostrenia neposunula.
Druhým najčastejším dôvodom je spoľahnutie na fakt: „mám dosť svetla, udržím to v ruke". Problém však nespočíva v tom, že by neostrosť spôsobil pohyb prístroja rovnobežne s rovinou zaostrenia (chvenie rúk), ale pohyb dopredu -dozadu. Aj nepatrný pohyb pozdĺž osi objektívu, je pri hĺbke ostrosti, niekedy menšej ako milimeter, dôvodom zlého zaostrenia. Pre precíznu makrofotografiu je preto kvalitný statív takmer nevyhnutný.
Ak chce fotograf zachovať určitú konkrétnu mierku zväčšenia (výrez zo scény), je najlepšie ak si manuálne nastaví zaostrenie na potrebné zväčšenie (to je vyznačené na objektíve) a zaostruje potom pohybom fotoaparátu v smere dopredu a dozadu. Pri použití statívu je takéto ostrenie problematické a preto sa pri makrofotografii používajú zaostrovacie sánky. Tie umožňuju plynulý pohyb fotoaparátu dopredu a dozadu, prípadne aj do strán. Pohyb sa riadi pomocou precízneho skrutkového mechanizmu.
Obr. makrosánky Velbon Super Mag Slider
Pridaj komentár
