najlepsi fotopribeh aky som kedy videl

Tak si to pochopil ? Išiel sa tým chváliť ? Nemám Ti na to čo povedať.

osobne obdivujem cloveka ,ktory to dokaze tak citlivo zdokumentovat, zivym ako memento a tym co odidu na pamiatku,C´EST LA VIE

toto sú pre nás len sprostredkované udalosti, lebo máme to šťastie a nie sme aktéri; dobre je ich ale vidieť a ak ich čo len trocha precítime, tak o to je to lepšie, pretože nás to niekam posunie; dnes sú ľudia väčšinou sebci, ktorí idú v nedeľu po odpustenie a od pondelka môžu krivdu a bezprávie páchať ďalej; nepomôžu decku, nepozdravia suseda na chodbe, nevedia povedať slovo na povzbudenie; nevedia kde je v živote predok a zadok, čo je a čo nie je dôležité; až keď príde takáto bieda, tak potom im dôjde, ak majú to šťastie a je im dopriane pochopiť; história sa opakuje, pretože má krátku pamäť, na 1-2 generácia;
a je to nafotené pre nás ostatných živých, aby sme videli zodvihnutý prst, hrozbu, a podľa možnosti sekali v živote dobrotu a prvom rade videli v živote nie len seba ale aj iných živých, nie čísla, ktoré prinesú zisk a ktorých môžme stresovať, naháňať, týrať, kým neklesnú,...

asi som nezvolil najvhodnejsie slovo v nazve temy a malo tam namiesto "najlepsi" byt "najemocionalnejsi" fotopribeh.
mate pravdu co hovorite, som mlady clovek a zatial som vo svojom zivote neprisiel o nikoho blizkeho vdaka bohu. otazka je ako by som sa na to pozeral ak by to bol moj blizky, ktoreho som poznal. Chcel som povedat ze na to ze som tych ludi nepoznal vyvolali tie fotky vo mne asi najvacsie emocie ako z fotky clovek moze mat. V tom som chcel poukazat na silu tych fotiek.

Nič si nepokazil, v umení je často rovnítko medzi "najlepší" a "najemocionálnejší" alebo takmer vždy, ak pominieme technickú stránku realizácie.

V kazdom pripade je to dovod na zamyslenie sa a mozno prehodnoteni aj svojich hodnot ..

Zajtra pochovavaju moji vzdialeni pribuzni 26 rocnu dceru, podobne zakerna choroba. Je to o to smutnejsie, ze sa jednalo o mlady zivot. RIP.

Jesen zivota je nadherne zobrazena, netypicky Davidom Lynchom, vo filme podla skutocneho pribehu: http://www.csfd.cz/film/6258-pribeh-alvina-straighta/
Sam herecky predstavitel titulnej ulohy, byvaly filmovy kaskader, si rok po natacani dobrovolne vzal zivot a kino premiery sa nedozil. Film je to kraasny.

pockaj, Lynch ma nejaky film ktory dava zmysel ? :-O

budes prekvapeny, zmysel, velmi ludsky a hlboky. Je to PAN reziser.

mozno sa stým takto vyrovnáva... možno sa stým takto vyrovnávali obaja keď to fotil. Možno im to pomáhalo vtedy... a možno on sám nechce zabudnúť. Ja neviem ja som si nič podobné nezažil a dúfam že nezažijem, možno mám málo rokov nato aby som to pochopil, možno nikdy nebudem mať dosť rokov a skúseností aby som to pochopil. Napriek tomu si nemyslím že sa chváli, a nemyslím si to že to jeden s nich bud jeho žena alebo on bral alebo on teraz berie ako dkoumentovanie jej smrti, či jej prehravania zo životom. Ja by som chcel tiež keby som mal milovanú sobu ktorej by sa stalo niake podobné neštastie, aby celý svet videl ako úžastná bola. Ako silná bola, ako si napriek všetkému dokázala užívať život, a ako dlho dokázala bojovať. Myslim že nech by to ako kolvek bolelo a bolo tažké chcel by som nanu mislieť každý deň, a nechcel by som naňu zabudnúť. A myslieť len na to dobré sa asi nedá.

citoval som ta ale nepatrilo to len tebe...

Dakujem...

Kto nezažil nepochopí! Tí, ktorí vidia v podobných záberoch to dramatično - tých je mi ľúto. Mama bojovala s rakovinou 5 rokov. Mám veľa záberov, keď mame po chemoterapii vypadali vlasy a otec si nechal na "protest" narásť bradu, fotil som ich s vnúčatami. Tie fotky majú v sebe kus sebairónie a humoru. Ale mám aj fotografiu mamy s podliatinami v tvári - nafotenú týždeň pred smrťou mobilom, aby ma mama nevidela a tú som ani mojim najbližším neukázal....

Preco si ju fotil?

Na pamiatku. - Ale ukazovať ju nebudem - je to čosi čo sa na verejosť nenosí.

mám z toho zmiešané pocity
fotku vnímam ako vec pozitívnu, niečo z čoho mám radosť, k čomu sa chcem vracať, alebo čo niekomu inému spraví radosť
ok, beriem, sú aj tragédie zachytené na fotkách, ale skor ich beriem ako memento pre iných, reportáž, atď.
keby som bol citovo zainteresovaný v takomto príbehu, ťažko by som to mohol pozerať
videl som už kadejaké morbídnosti, fotky z pohrebu, nebožtíkov v truhle a podobne, ťažko pochopiť na čo také fotky vznikajú..

jo pribeh pekny, zial smutny koniec.

ale toto je este hustejsi pribeh

http://www.midwayfilm.com/

co poviete?

ked som pred asi 10 rokmi videl takto odchadzat svokra tak sa ma to az tak nedotykalo, ale pred 2 rokmi mi tak isto zomrel otec, a poviem ti ze pre mna by bolo zobrat fotak a fotit si priebeh jeho umierania to najnechutnejsie na svete, a ani by mi nenapadlo to dat na web, vazne je pre mna ta myslienka uchylna a absolutne s nou nesuhlasim, som si isty ze tunajsi "umelci" so mnou nesuhlasia, ale to mi je tak srdecne jedno, staci ked si to prezijete a budete na to pozerat inymi ocami

myslim ze v toto pribehu neslo o umelecke stvarnenie neoddelitelnej sucasti zivota a to smrti...
Teraz mozno budem opakovat uz nieco co som napisal ale skusim to napisat inak...
Tento pár spoločne dlho bojoval zo životom. tieto záberi niesu o umieraní ale o boji, o nádejí a užívani si zostatku života, spoločného života ktorý im ostával. Ja viem že pre teba je možno tažšie pozerať na takéto zábery bo sa ti vybavuje tvoj príbeh. Ja v tých fotkách nevidím len smrť.
Tento pár sa rozhohodol bojovať zo smrťou ako to len pojde, život si napriek všetkému užívali. A ešte keď dievča žilo a bojovali s tou zakernou chorobou mala svoj internetový blog kde písala a postovala fotky...(ONA nie ON!) písala tam ak prebiehajú jej terapie, ako sa cíti, a keď jej bolo trochu lepšie a nemusela behať po nemocniciach tak aj o jej výletoch a radostiach a užívani si toho dobrého v tom mori všetkého zlého. Bol to jej príbeh ktorý sa rozhodla zdielať s ludimi ktorých poznala a chceli o nej vedieť viac a vedieť ako sa cíti. Ona chcela aby ludia poznali jej príbeh nie ON! A po jej odchode jediné čo mohol preňu spraviť bolo vytvoriť jej dostojnejšiu a krajšiu spomienku. v tých fotkách je omnoho viac než len zlo a utrpenie. je tam aj vela radosti štastia a nádeje.

Ľudia v tom príbehu sa rozhodli obaja dobrovoľne na zverejnení, nezaslúžia si od Teba vyjadrenia ako " nechutné" a "uchylné". Radšej si zahryzni do jazyka. To, že Ty , alebo zrejme ani ja by som to neurobil Ťa neoprávńuje k tomu aby si si o nich obtieral hubu.