Ahojte. Rád by som vás poprosil o radu. Zháňam historické fotografie jedného mesta. Potrebujem ich na nekomerčné použitie, avšak zábery budú vystavené na verejne dostupnom mieste. Jediné miesto, kde som ich našiel, je oficiálna www stránka daného mesta. Pri fotkách je uvedené "autor: admin". Od admina som však dostal odpoveď, že nevie, kto je autorom fotografií, on ich len dostal v elektronickej podobe a zverejnil na stránke. Sú v nízkom rozlíšení, avšak na daný účel by dobre poslúžili. Obávam sa, že väčšina autorov daných fotografií už asi nežije (vzhľadom na obdobie, ktoré zachytávajú) a nemám možnosť ani zistiť, kto ich vytvoril. Môžem dané fotky použiť s tým, že tam uvediem text "archív Mestského úradu"? Nerád by som sa následne s niekým dostal do konfliktu, ani neplánujem nikoho pripraviť o jeho autorstvo. Za všetky rady vopred ďakujem.
Ak si vybavujem správne definíciu, tak autorský zákon hovorí o "ochrane" autora, respektíve jeho diela za jeho života a potom sedemdesiat rokov po jeho smrti. Potom tieto práva (autorské) zanikajú. Lenže fotil som napríklad historické obrazy (baroko) a majiteľom bolo múzeum, alebo galéria a mali presne stanovené podmienky použitia fotografií a taktiež diela v zápožičke bolo zakázané fotiť a súhlas musel byť písomný. Čiže nie vždy platí - sedemdesiat rokov a potom už som mimo poťahovačiek. Ale u tých fotografií by som si až takú hlavu nerobil. Jednoducho, na rozdiel od súčasných digitálnych dát je autorstvo starej fotografie veľmi ťažko preukázateľné (film pravdepodobne neexistuje) a aj prípadné prihlásenie sa "údajného" autora by nemuselo nič znamenať. Možno by bol k zverejneniu tolerantný, možno by autorstvo nevedel preukázať a možno by na daný účel bol aj rád ak by sa pridal jeho podpis.... No a ak by to autorstvo vedel niekto preukázať a nepáčilo by sa mu zverejnenie - tak by sa to jednoducho z webu stiahlo...
Autorstvo nezanika je nemenne akurat ho mozu zdedit deti teda pozostali. Ak chces pouzit na nekomercne uceli tak sice porusisi autorstvo ale z velkou pravdepodobnostou by si financne odskodnenie neplatil jedine ospravdlnenie.
Ja by som veľmi rád kontaktoval autorov, resp. ich pozostalych, avšak ako som písal, je nemožné sa dopátrať, kto to je. Preto hľadám spôsob, ako to zrealizovať a nikomu tým neublížiť.
Autorstvo síce nezaniká, autor je stále autorom aj po sto, tisíc, alebo aj viac rokoch... Ale tak ako je to v prípade patentov - existujú pravidlá, ktoré sa môžu líšiť od zákonov tej-ktorej krajiny a tieto sa menia aj v priebehu doby. Otázka sa netýka autorstva ako takého, ale skôr tých pravidiel. Tento post je veľmi zaujímavý, pretože väčšinou sa riešia fotografie mladšieho dáta a teda ešte "horúce". Existuje niečo ako "predpokladaný nesúhlas", teda že autor by skôr nesúhlasil so zverejnením, pretože zverejnenie bez súhlasu je oveľa konfliktnejší prípad. Ale som presvedčený, že ak sa jedná o staré fotografie, kde nie je uvedené meno autora, je skoro nemožné dopátrať sa k tomu kto je autorom ani kto sú jeho deti. No a bolo by škoda ak by sa z tohto dôvodu staré fotografie nezverejňovali. Čím staršia fotografia - tým menej horúca. Tiež si myslím, že prípadná sťažnosť, či dokonca žaloba je veľmi nepravdepodobná. Už tým, že si založil tento post prakticky dokazuješ, že si mal snahu nepoškodiť práva autora a dedičov. No a to by taktiež v prípade nejakého problému mohlo zavážiť...
No uvediem to na spravnu mieru lebo tu podaktori to trochu pomiesali i ked vpodstate hovorili dobre: Autorske pravo sa sklada dvoch (dalo by sa hovorit o troch) zlozkach: 1 osobnostne - tieto nezanikaju nikdy, su neprenosne a zdoraznujem ze ani sa nededia. Sem patri pravo na autorstvo, pravo autora oznacit alebo neoznacit dielo atd. Jednoducho povedane, "pripnut" svoje meno pod dielo, mat svoje meno pod dielom a vsetci musia uznat ze toto je skutocnym vytvorom toho autora. 2 majetkove - tieto trvaju do 70 rokov po smrti autora a tieto sa dedia. To je napr pravo na odmenu za pouzitie diela, pravo udelovat suhlas na pouzitie diela, teda licencie ( niekde sa to oznacuje aj ako dispocicne autorske pravo)
Teraz k veci, ak su tie fotky velmi stare a mozno predpokladat ze ich autor uz nezije, kludne ich hod na web, ak poznas meno autora takmho tam uved (uz len so slusnosti). V praxi najhorsie co sa moze stat, ze ak autor zije respcjeho dedic by sa domahal akejsi nahrady za pouzitie diela(pochybujem ze sa vobec najde). Nastastie pre fotky nieexistuju take k ur vy sprepacenim ako soza ktore vybera aj za to co vyberat nemozu.
Použitie historickej fotografie a autorský zákon
Autorske pravo sa sklada dvoch (dalo by sa hovorit o troch) zlozkach:
1 osobnostne - tieto nezanikaju nikdy, su neprenosne a zdoraznujem ze ani sa nededia. Sem patri pravo na autorstvo, pravo autora oznacit alebo neoznacit dielo atd. Jednoducho povedane, "pripnut" svoje meno pod dielo, mat svoje meno pod dielom a vsetci musia uznat ze toto je skutocnym vytvorom toho autora.
2 majetkove - tieto trvaju do 70 rokov po smrti autora a tieto sa dedia. To je napr pravo na odmenu za pouzitie diela, pravo udelovat suhlas na pouzitie diela, teda licencie ( niekde sa to oznacuje aj ako dispocicne autorske pravo)
Teraz k veci, ak su tie fotky velmi stare a mozno predpokladat ze ich autor uz nezije, kludne ich hod na web, ak poznas meno autora takmho tam uved (uz len so slusnosti). V praxi najhorsie co sa moze stat, ze ak autor zije respcjeho dedic by sa domahal akejsi nahrady za pouzitie diela(pochybujem ze sa vobec najde).
Nastastie pre fotky nieexistuju take k ur vy sprepacenim ako soza ktore vybera aj za to co vyberat nemozu.
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom