Biely hyacint
Technika: Canon EOS 7D, Canon PowerShot S90,
Objektívy: Canon EF 24-70mm f/2.8L USM, Canon EF 100mm f/2.8L Macro IS USM, Sigma 50mm F1.4 EX DG HSM, Tokina 11-16 f2,8 AF AT-X Pro DX, Canon EF-S 60mm f/2.8 Macro USM, Canon EF-S 17-85mm f/4-5.6 IS,
Ďalšie fotografie z galérie autora
© 2007 - 2013 ephoto s.r.o.
Akékoľvek použitie obsahu či sprístupňovanie článkov a fotografií bez súhlasu je zakázané
Mapa stránok
ISSN 1339-1313 | Pridať ako domovskú stránku | 
RSS
RSS
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
- moj profil
- albumy
- pošta
- pridávanie fotografií
- komentáre
- záložky
- notifikácie
- diskusie
- hodnotenie
Zaregistrujte saKomentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstaršíchkrasny kvietok :)
S bolesťou, no s kresťanskou vierou v zmŕtvychvstanie a v nádeji, že sa raz všetci stretneme u nebeského Otca, Vám oznamujeme, že dňa 30. novembra 2005 nás vo veku 80 rokov opustil náš spolubrat - Hyacint Jozef Tandara OP dominikán a kňaz. Pohrebná svätá omša a rozlúčka so zosnulým bude v sobotu 3. decembra 2005 o 13.30 hod. v dominikánskom kostole v Košiciach. Po svätej omši bude brat Hyacint pochovaný na cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.
Narodil sa 21. októbra 1925 v obci Turie neďaleko Žiliny v rodine Daniela Tandaru a Apolónie rod. Mangovej. Roky jeho mladosti poznačili ťažké chvíle v PTP, kam bol odvedený v roku 1950. Na štúdiá teológie v bratislavskom seminári sa mu podarilo dostať po viacerých pokusoch až neskôr, v roku 1963. Po ukončení štúdia bol 23. 6. 1968 v Dóme sv. Martina v Bratislave vysvätený za kňaza. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Zborove. Už od mladosti sa zaujímal o rehoľný život, osobitne o dominikánov a františkánov. S dominikánskou rehoľou v ilegalite nadviazal kontakt prostredníctvom sestier dominikánok v Petrovanoch a tajného dominikána Gregora Hajdua z Prešova. Spolu s ním v roku 1969 podnietil tajnú obnovu rehole na Slovensku v podmienkach komunistického režimu. V spolupráci s bratom Akvinasom Gaburom vzniklo v Prešove jedno z centier tejto obnovy. Jozef Tandara sa vtedy stal najprv dominikánskym terciárom, no ideál tejto rehole ho nadchol natoľko, že sa v nej rozhodol zasvätiť Bohu úplne. Pri tajnej obliečke 24. 6. 1971 u sestier v Petrovanoch prijal rehoľné meno Hyacint. Prvé rehoľné sľuby zložil 17. 8. 1972, večné sľuby 15. 2. 1976. Vďaka jeho dominikánskej horlivosti získal pre rehoľu viacerých kandidátov. Ako tajný dominikán aj naďalej pôsobil ako kňaz košickej diecézy, od roku 1972 ako správca farnosti Cejkov (okres Trebišov). Od roku 1976 pôsobil v Košiciach na biskupskom úrade ako notár diecéznej kúrie a aktuár diecézneho tribunálu, neskôr ako riaditeľ biskupskej kancelárie. Po navrátení košického konventu dominikánom v roku 1990 sa brat Hyacint stal jeho prvým priorom (do februára 1993), popri tom pokračoval v zamestnaní ako riaditeľ košickej biskupskej kancelárie až do 1. 7. 1997. Aj ako senior pomáhal v pastorácii pri dominikánskom kostole v Košiciach, venoval sa záujemcom o vstup do rehole a bol asistentom dominikánskeho laického bratstva bl. Hyacinta Cormiera v Košiciach. Mal veľký záujem o dejiny, zvlášť cirkevné, ktorých sa stal vynikajúcim znalcom. Zomrel 30. 11. 2005 v Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi.
Porúčam ťa, najmilší brat, všemohúcemu Bohu, ktorý ťa stvoril. Nech sa ti ponáhľajú v ústrety zástupy žiariacich anjelov, nech nájdeš blažený pokoj v lone patriarchov, nech láskavo na teba zhliadne svätá Panna a Matka Božia Mária a nech sa ti zjaví vľúdna a oslávená Kristova tvár.
(zo starobylého rítu dominikánskej rehole)