Jedna väčšia,druhá za ňou.

Leto vrcholí.Pre niekoho končí čas kúpačiek,dovoleniek,láskyplného slnka,ale aj nešťastných udalostí, krutých dažďov-dúfam a prajem  to i ostatným-vône sena a ďateliny.Kdesi v diaľke píska vlak a ja snívam,opäť snívam o rozkvitnutých májových a júnových lúkách.Ženie ma to von za jasnými farbami zlatistými klasmi tráv v podvečernom svetle blahodárneho slnka.Opriem si hlavu o divoký žiarivo žltý vratič a vdychujem vôňu tujónu.Romýšľam nad Starými Egypťanmi,ktorý pri množstve bohov mali snáď v najväčšej úcte farbu žltú akou mal pre nich Boh najvyšší Aton-Ra.Mám zároveň hlavu plnú smútku nad pominuteľnosťou nádherných bielych ruží,či margarétok a králikov.Leto vrcholí a ja snívam o bielych kvetoch s jemnou vôňou konvaliniek.Kde ste biele kvietky mája a júna.Od vratiča odvraciam tvár a prezerám si šíre láne zlatobyle.V úzkej priekope pod šípkou uvidím čosi...biele hviezdice.Som opäť v službe,napnem sa ako struna,kľakám a pohladím bielulinke hviezdičky kvietkov.Tu je biely kvietok,potecha mojej nostalgickej duše,ďakujem Atum-Ra za tento dar,ďakujem nebesá,aj ty stará šípka,ktorá si mi vrátila nádej do ďalšieho dňa.Ďakujem Vám,ktorý zrakom zablúdite na moju i Vašu hviezdicu.Všetkým prajem príjemný večer a kopec pekných chvíľ.