Skupinové zasadnutie

Tichúčko kráčam ako vždy po zatrávnených,machnatých pôdach v lužnom lese.Sprevádzajú ma státisíce drobných kysličiek,ktoré na jar kvitnú maličkými nádhernými kvietkami,ktoré vidno v makro fotografii neuveriteľne fascinujúco.Je praktický po lete,pretože tieto dáždivé dni a chladné večery to len dokazujú.Kysličky sú jedna vec,omnoho nepríjemnejšia je žihľava,padnuté konáre a kmene jelší.Sem tam sa vyskytne lieštie a v určitej časti aj černičie,ktoré Vás chytí za nohavice,bundu a drží,drží ako kliešť.Naopak príjemne pôsobia krásne a vysoké papraďorasty,najmä papraď samčia.Pôda je tu humusovitá,kyslá /"vidíte kyslička"/popretkávaná miliardami drobulinkých korienkov.V tomto zázračnom makro aj mikrosvete rastú huby od tých neviditeľných až po makromycéty.Prilbičky som už trochu predstavil,na rad prichádzajú aj hnojníky.veľký hnojník tu nenarastie,len samé drobnosti,makrosvet zdrobnelín.Oh jelšový údolný luh,napriek pascám si prekrásny,voniaš rozkladajúcou sa biomasou.Hnojník rozosiaty,tak sa nazýva drobulinká huba,ktorá,dýcha a žije maximalne 3 dni a potom sa rozleje a na jej mieste vidno len jemné vlákenka čierne ako smola.Ak ich pravda uvidíš.Tieto miesta zarodia po dažďoch aj 5-7 ráz podľa počasia.Tieto som objavil na malom kúsku zeminy pod kríčkom a na tých najväčších sa už prejavuje degradácia postupného odumierania.Nemal som veľa času.Prísť na druhý deň už uvidím takmer čierne a šedivé hlávky.Nuž zachytil som ich v pravý čas.Posúďte či sa mi to podarilo.Prajem príjemný zvyšok Vášho času...