Dve do ružova

Niekedy sa fotograf trafí do čierneho,často však nemá úspech.Fotografii,slušnej,dobrej,vynikajúcej a najlepšej velí svetlo a optika,ktorá svetlu dovolí mať úspech,či neúspech.Tento kratučký úvod je len akýmsi extemporé pri mojich potulkách po lesoch,horách,lúkach,poliach.Milujem lužný les,nevadí mi pololužný,teda kombinovaný les.Ak mám byť presný a odbornejší tak mäkký a tvrdý lužný les.Milujem život,ktorý v oboch typoch lesa panuje.Či sú to už kvety,stromy a huby.Áno huby,veľké, malé a najmenšie.Mám rád prilbičky z lužných lesov.Je to pomocník,tieto podivuhodné,rôznofarebné lesné miniatúry,ale aj stredne veľké,rastúce na tlejúcom a rozpadávajúcom sa polene,či konári,alebo pníku i na zemi.Už som písal,ale zopakujem- pre rozklad ktorým vlastne recyklujú hmotu.Preto ich miluem.Z prilbičiek má preto príroda úžasný prospech.Tak je to zariadené od vzniku prvých baktérii,až doteraz.Navštívil som včera les z množstvom úžľabín a prevýšení v náročnejšom teréne tvrdého luhu.Prehliadam pníky,konáre aj kyprú zeminu s množstvom konárov,úlomkov z konárov, machnatých miest.Narážam na prvé a potom ďalšie a ďalšie prekrásne prilbičky,telom prebehne salva interferónov.Táto úžľabina je poklad.Prilbička ružovkastá to je tá hubka,ktorá ma priviedla k rozkoši z krásy.Mám možnosť si vybrať,skupinku,sólovku,dvojičky,trojičky.Vrhnem sa k zemi,kde sa týčia dve nádherne dvojičky na malom kúsku machu.Svetlo nie je najhoršie.Dá sa.Cvakám,mením polohu,opätovne cvakám.Vážení priatelia,priateľky ak to smiem tak povedať,22 cvakov.Po neveľkých úpravách výsledok je tu...teším sa,možno sa pokocháte aj Vy,nech sa páči..prajem príjemný zvyšok Vášho vzácneho času.