lately

Toto ani vlastne nie je klasická fotografia. Položil som tvár do skeneru a oskenoval sa. Vzniklo to už veeeľmi dávno asi v roku 1996, tesne pred maturitou. Vtedy som chodil ku jednému známemu do firmy okukávať počítač, prerože v tej dobe počítače iba začínali. Robil som to na trojpriechodovom skeneri, sken trval asi 5 minút každá zložka RGB. Počítač bol 660 Mhz Mac a boli to moje vlastne prvé skúsenosti z Photoshopom, vtedy verzia asi 2.5, Ešte tam ani neboli Layers, len selekciou a následným kopírovaním na seba sa dalo docieliť niečo podobné. Akonáhle si zrušil selekciu, objekt už ostal \"prilepený\" vo vrstve. Ale aj tak som bol fascinovaný všetkými tými výhodami, ktoré to ponúkalo, nadšene som robil Photoshopu reklamu medzi spolužiakmi na umeleckej škole. Neskôr som sa dostal aj do názorového konfliktu z mojím profesorom fotografie, ktorý sa ma snažil presvedčiť, že počítačová fotografia nikdy neprekoná tú filmovú fotochemickú, že som sa vydal zlým smerom. Moja praktická fotografická maturitná práca bola prvá v dejinách Košickej ŠÚV robená digitálne. A len preto, že fotky neboli na klasickom fotopapieri (vtedy ešte neboli digitálne fotolaby), ale tlačené laserom, som dostal dvojku. Skrátka som nedodržal zaužívaný fotochemický postup. Myslím, že teraz už budú mať iný názor

táto je moja obľúbená, páči sa my i farebnosťou tá je super .jedine my oči priťahuje ukazovák na ukazováku z úst..ruší my celkový dojem