Poniklec slovenský

mne na tých túrach akosi nejde jesť

pekné

Sú to pekné kvietky .

Ináč Peter, tebe sa kedy kráča ľahšie - keď máš proviant v batohu, alebo už v žalúdku...?

Fuj, batoh som mal veru ťažký, v jednej chvíli som tam mal všetko - foťák s brašňou a príslušenstvom, statív, lekárničku, vyzlečené spodky a flisku, ako i šál a rukavice, pláštenku do dažďa, dve vajcia uvarené na tvrdo, cibuľu, tri paradajky, parenicu, 20 deka moravské údené, štyri okruhy chleba, liter a pol vody, pol litra kávy, plechovku piva, dve tatranky, tri 150 gramové konzervy pre psa, vodu s miskou pre psa, kopec somarín, ako sú batérie, súprava šitia, obuvák, mapy, dva nožíky (jeden taký poriadne veľký na medveďa), GPS-ko, petardy na odplašenie líšky, mobil s navigáciou a systémom privolania pomoci, noviny na rozloženie ohňa, zápalky, zapaľovač, termofóliu na ležanie, náhradné spodné prádlo, 15 metrov repšnúry... Hádam som spomenul všetko...
A jaj, zabudol som - imitácie poniklecov z umelej hmoty...

sa nečudujem,že si bol včera uťahaný ako kôň,keď so sebou ťaháš ešte aj "odrazené plochy"

A dal som aj body a teraz ich už nevidím, ta to co...?

Otvorím ráno stránku a tu poniklece, jedny, druhé, tretie... Po tých mojich včera fotených už nikto ani nekukne... Asi odložím na budúci rok a prvý s nimi nabehnem...
Zbožňujem pri fotkách týchto kvietkov, ak sú zachytené v protisvetle, ktoré krásne zvýrazní ich striebristé chĺpky. Ale keďže rastú na svahoch obrátených k slnku, je to celkom problém... Ja som si preto včera pomáhal s odraznou plochou...
K foto - klasický pohľad, chýba mi tam to čosi, čo ju odlíši od tých mnohých...