Introvertný svet 9

Môj intro-extro svet sa s týmto stotožńuje ... je pestrý, výrazne farebný, plný letiacej energie a dynamicky sa rozvíjajúcich okamihov života ... stačí len pevne držať kormidlo, všetko letí vysokou rýchlosťou, niet čas na pomalé plány a rozjímanie, no aj také ja rád ak to ide a ak mihanie po bokoch náhodou občas príjemne spomalí ... ale prevažne sa to zase vzápätí rozhýbe a takto dynamicky letí dalej ... treba byť stále pripravený na zmeny, neraz aj nepríjemné, prichádzajúce nečakane... a zareagovať bez váhania ... smer je v zásade stale jasný a i ked to niekedy trošku bolí, treba prerazit menšiu prekážku vo svetlom strede ... je to stale lepsie ako nabúrať do najtvrdších tmavých bokov ... a tak kormidlom náhle zatáčam jemne na tú či onú stranu aby som sa vyhol najsilnejším prekážkam a nenabúral do tmavomodrých a tmavozelených nepreraztitelných pevne stojacich mantinelov, aby som plynul v teplom slnečnom a svetlom jasnom priestore kde to ide hladko a príjemne ...

Keď padá popísaná stránka života. A začneme písať na novú.

a to je kto ? jej fotky nepoznám
Neviem, koľko ich bude ... uvidíme

pekný , koľko ich bude ? prekonáš Sheherezádu ?

tiež ho väčšinou mávam - alebo sa aspoň o to snažím - taký zelenkavomodravkovo pokojný a viac menej farebne a pocitovo vyrovnaný...zo všetkým zmierený a uzrozumený...ale presne presne sa stáva, že ma občas niečo vnútorne škrie a ,,žerie,, ..a sa viem aj sám na seba napajediť- ako plameň žltooranžový sa rozhorím....alebo sa zrazu pre niečo vnútorne nadchnem a naplno zapálim....dôležité aby to išlo introvertne cca tak pol na pol ..tak uhlopriečne tým svetom ...nech sú veci v rovnováhe a život môže ďalej spokojne napredovať....a extrovertne sa radosťou naplno prejavovať....no a áno, mám aj ja - v zálohe....ešte jednu takú nepopísanú a nepočmáranú - svetlú stránku