Výzva ...

paci..

Dobré foto s tým turistom!!Skala krásne nasvietená.Hold kto umí ten umí:-)

obidve fotky sú krásne..

uf ... to je komentov .... to aby som si na prečítanie zobrala dovolenku ... tak možno budem opakovať to, čo už bolo povedané
zaujalo na prvý pohľad, super svetlo, kontrast človeka a hory, uvedomenie si malosti človeka, pocitovo veľký rešpekt k prírode ... obsahovo, ako keby sa na fotke na moment zastavil čas v hamletovskom byť či nebyť, urobiť či neurobiť prvý krok smerom ku skale a vydať sa nahor

Vyborne

...aj mne pohľad na výšku dáva lepší prehľad o celkovej situácii i o tom malom človiečikovi...ako rád by som bol bol ja :)

dobrá

Krásne osvetlený vrchol.

Pekné - ako titulka z časopisu o sebapoznávaní....

skoda ze sa nedal odskocit predny plán viac od zadnej steny, nuz bolo to v tieni ( ale mozno PS by to zvladol)

...krasny minimalisticky zaber...ale ja by som to zhora strihla do stvorca...po ten nizsi vybezok...

no ze si ma inspiroval a ked budem mat podobnu prilezitost ta by som sa este pohral s kompoziciu, odstupom, ci inym rezom... neviem preto som hovoril ze detaily si necham potom v pripade mojej realizacie

pekne to je

pekne je ta hora osvetlena, tato verzia sa mi paci viac

Zaujala,,,

Toto je presne ona! Ako tu fakt nemám čo vytknúť, detaily sú tu pre mňa nepodstatné, výborne vystihuje všetko čo má vystihovať, výzvu, pokoru k horám (preto je dobre, že hlava nie je naklonená hore), ľudskú drobnosť zoči-voči prírode.. všetko. Veľmi silne to na mňa pôsobí, som rád, že si to sem dal.

nič nemusíš retušovať a rohu zbavovať .....stiahni si a len premaľuj :

www.ephoto.sk/uzivatel/uzivatel-indy666/fotografie/222359/ako-sa-kravka/

Si sa vyparil do Blavy a ja aby som teraz zháňal bieleho jednorožca... Počkaj, vrátiš sa a budeš premaľovaný a jednoho rohu zbavený, vemena odretušujem...

Skvele, pre mna kompozicne zaujimave, pekne a jednoduche. Prijemne teple svetlo.

Vertkálna verzia z toho sa mi vidí rozhodne viac, vynikne monumenálnosť hory lepšie, mi to ovplivnilo impakt :)

za tú 5-ku sa ospravedlňujem,dnes mám už asi dosť.........

mne sa to páči..........

Ľuboš, keď ty to vieš tak zjednodušene popísať...

Pekná Števo, tak ako máš v popise – viacej mi pohľadovo ulahodila keď je to takto o riadny kus zďalšia a pajko je mrňavý – a naozaj pevne dúfam, že po tom mojom naozaj kratunkom komente vyššie si teraz o mne všetci nemyslia že nie som krava ale tupý detailistický vôl :-) Ak si myslia že som vôl...no tak dobre dobre nesklamem Vás - zajtra si hodím na FotoSlovak. – zvonec na krk a namiesto xichtíka - kravskú škrabošku, ak ma s tým nepustia do kulturáku a budem ich musieť zložiť – nechám si z batoha ako nápovedu trčať kus slamy a poznáte ma po pachu ...voniam po tráve a sene :-)

Zas len súhlasím s Tebou....ja som si nič nesťahoval a nemodeloval, vždy si len predstavujem alebo v hlave obrázkovo konfrontujem s vlastnými pocitmi , poprípade chabými krátkodobými vlastnými dvojročnými foto skúsenosťami – to čo píšeš o ,,reči tela,, ono je to v podstate detail ale koľkokrát detaily rozhodujú o tom pravom – silnejšom či slabšom pocite z fotky. Stále sa bavíme o tom aké má kto subjektívne predstavy o tom ako foto ešte do malinkých detailov pocitovo dotiahnuť...samozrejme možno aj pre iných pokafrať. Takže táto sa mi pozdáva o kravský kuskus viacej ako včerajšia – lebo: jednak je tu tá postavička o hodne menšia a skala mohutnejšia...a také veci mám rád a vedia ma hodne dostať...stále nám takéto foto a porovnania s mohutnosťou a krásou prírody dávajú pocítiť to čo treba a musíme si všetci uvedomiť – že sme len maličké zrnká pieskové pominuteľné ..na planéte - čo nám život dala, mali by sme jej byť za to vďačný a rešpektovať ju, neznásilňovať – neničiť ju . Je nádherná a jedinečná široko ďaleko vo vesmíre – sme jej deti a pre naše deti by mala aj taká zostať. Tam vidím symboliku tejto fotky. Ale fotka má názov...výzva....a tam mi práve v tom detaile pocitovo zadrháva tá.....spomenutá reč tela. Tuna na tejto má pajko naozaj o total malinký kúúúlinček viacej bradu zdvihnutú do hora ( aspoň sa mi zdá) – to sa mi páči, to mi na tej včerajšej chýbalo aj keď ten rozdiel je total minimálny ale dá sa rozoznať......aby som to zjednodušil a nepindal ,,dlho,, .....tam na tej včerajšej sa mi viacej pozdáva ten jeho postoj, tie nohy ...si tak predstavujem takú siluetku....hlava , brada zdvihnutá hore , na pravej nohe váha a noha vyrovnaná, vystretá...ľavá o pol kroka vpred a v kolene zohnutá – medzi nimi medzierka, pravá ruka v bok a hlava hore + aby sa mu krk za hlavou nezasekával od kukania hore , bolo by prirodzenejšie a výstižnejšie žeby mal kúsok väčší odstup od skaly ...to všetko by príma korešpondovalo s názvom...výzva...aspoň myslím... mi z tohto pohľadu vidíme to čo on možno zdola nevidí , že vrchol nekončí prvým schodom ale za ním vyššie je ďalší a ďalší – nová a nová výzva. Na záver prosím pekne na vysvetlenie lebo naozaj nechcem aby si niekto myslel že som ja alebo Ty total švihnutý detailista a hľadáme tu ,,problém,, kde vlastne žiaden nie je – fotka je dobrá, páči sa mi ale ten detail malý telový a odstupový... aj to prehnutie malinké čo si spomenul - by ju myslím impaktovo umocnil o kus viac. Aby som to prirovnal k tým svojim chabým skúsenostiam a celá vec čo som tu popísal bola správne pochopená: bol som na kalvárii nitrianskej a pri hornej kaplnke, pri super oblakoch vyfarbených od zapadajúceho slnka som si fotil postavičky ako púšťajú šarkanov... .také total minimáliky .... čo ja viem vľavo dole silueta postavičky mrňavej kompletnej na horizonte postavenej, vpravo hore krííííížom celou fotkou po uhlopriečke náznak tenkého špagátiku , niekedy až akože neviditeľný a na konci – v pravom hornom rohu letiaci šarkan ––vpravo dole v dostatočnom odstupe od okraja silueta kaplny....zbytok fotky v pozadí oblaky, pprípade posledné lúče zapadajúceho slnka......Čo myslíš ktoré som si predbežne vybral na upravenie a pridanie a o ktorých ani neuvažoval?.....Tie , na ktorých silueta postavičky pozerala hlavou smerom k šarkanovi a mala smerom k nemu do neba vystretú aj ruku , poprípade úkrok jednou nohou tým smerom...siluetou telovou prehovorila - bol to náznak takého diaľkového spojenia, vzájomných vzťahov toho momentu, túžba po vzlietnutí, bolo cítiť ako šarkan do neba ťahá a ten človek sa v tom vyžíva a rozmýšľa aké by to bolo žeby ho hore uniesol .......tie kde mali ruky pri tele a vyzerali len jak človečové figúrky a tupo stáli som dal hneď bokom.....reč tela – detail čo po kvapkách umocnil impakt. A možno sa mýlim – sú to len a len moje subjektívne pocity...a t(a)eľa.fatky

Zaujimavy zaber. Dobre vystihnuta malost cloveka v kontraste s velikanom prirody. Zastavit sa a porozmyslat na chvilu........viaceri by sme to mali spravit:-)

Model je od slova modelovať... Ja som si veru skúsil ten náklon dozadu, úprava zaberie ani nie dve minúty, a zdá sa mi to také prirodzenejšie... Len treba potom prehnúť aj lano visiace z batohu, nech visí smerom dole... Máš pravdu, aj môj pes je model...

skvela....

Dobre som sa pobavil ako by si modela steloval. Asi najviac pri zvidhnutej ruke To mi pripomenulo Tvojho psa s kvetinkami

mne saviac vidí tá včerajšia...

pefektna fotka..


Super napad

detaily inak by som si nechal pre svoje napady a realizaciu

Števo vďaka, že na nás myslíš, ale pre spätnú väzbu, ktorú máš rád, musím reagovať - orez nevyriešil naše pripomienky s Komom, chlapík furt kuká na horu ako žid na múr nárekov, je stále na tej istej pozícii čo na včerajšej foto, podľa mňa veľmi blízko... Keby mal aspoň poznateľne hlavu zdvihnutú, alebo bol hornou časťou tela prehnutý dozadu (to sa dá urobiť transformáciou) alebo ukazoval rukou smerom hore... Verím, že sa za úprimnosť a vyjaderenie názoru nebudeš hnevať a pokiaľ by áno, mám u teba pivo... .) Nasvietenie kopca bars parádne... Predstavujem si, cez diagonálu, ako stojí hore na kopci, nad tou zvislou stenou nasvietený kozorožec a sánka by bola dole (ale musel by byť asi trochen zväčšený, lebo pri reálnych mierach by ho zrejme ani nebolo vidieť...)... Neskúsiš takú fikciu...?

pre mňa je táto kompozične lepšia,ako včerajšia...