in the window ...

Vemä moje ľúbezné, nech si akokoľvek hlavu lámem i dušu trýznim, na Fraňa si nespomínam. Teraz som si ho narýchlo vygúgľoval a zistil som že to je celkom iné literárne i historicko-spoločenské obdobie. A určite s ním nie som ani v jednej maturitnej otázke. Nikdy som sa s ním nestretol, ani v Živene, ani na káve. Ale ak ma moja pamäť nezrádza, milú pani Čenkovú sme mali v Živene v rokoch 1885-97, nádherne štrikovala a paličkovala. Bola blízkou priateľkou mojej kolegyne Eleny Maróthy, ktorá od roku 1894 predsedala Živene. Dodnes chodia na meno pani Čenkovej do Živeny ďakovné listy od užívateľov jej svetríkov. Ak máš záujem, na Národnom cintoríne č. hrobu XIX/4523. SHV

Pán Sveťo..ja sa Vám priznám, keď som bola malé teliatko a nemala ešte rožky ba ani vemienko, gazda mi po večeroch predčítaval knižky a sa na mňa dačo z tých príbehov aj nalepilo...já Vám poviem na rovinu, keď kukám na obráštek chlapca ako von až pomaly smutne hľadí...niekde tam v diaľke..nevedno kde... hľadá svoju mamičku, neviem neviem či to nebude náhodou malý Paľko...viete ten z dielka jedného z Vašich literárnych nasledovníkov pre ktorého ste boli zaiste vzorom..pána Fraňa....já bych dala aj paprčku do ohňa že totok bude jedno z Čenkových dietok..

Bratu, či osoba s cudzím neslovanským menom a jedničkou na konci, toto sa mi veľmi popačuje. A vieš prečo? Bo chalupu i horu cítim, ba i trochu vidím, čuchám ich tavon. A to chlapča ľúbezné, ako úpenlivo a zvedavo mater vyhliada. Veľmi pekne si to namaľoval, farbičky správne primiešal a ako pekný obraz zarámoval. Nuž, ako hovorí jeden môj spolubrat, topka!
SHV