LV v. II

... luštím to už druhý deň, a toto je dobré

Synku, u zobrazenia Tvojho predošlého ukolísať som sa neopatrne ilúziou nechal, že snáď o nevedomú a náhlu stratu sukne, teda nehodu, by sa jednať mohlo. Tuná však moja duša pochybnosťou velikou umáraná jest. Toto už nevyzerá na náhle a neopatrné pokĺznutie. Deva buď toto pod nátlakom konala, alebo sama tento poklesok urobiť ráčila. Po lepšom prizretí našiel som i potvrdenie mojich obáv konečné. Odraz v zrkadle dôkazom jest, bo ona ani krpce nemá! Strach moju dušu premáha, že to pokračovať v ďalšom obraze bude a i sako náhle postrádať začne. Tvoj znepokojený Svetozár