Dážďovník tmavý

peknýé foto a ešte lepší príbeh. klobúk dolu

Krásny zážitok. Gratulujem.

parádička..gratulujem, viem si to živo predstaviť..až som nedýchal kým som si to dočítal, díky že si sa rozpísal.......u nás na záhrade by asi neprežil takto dlho na zemi , mačky od susedov k nám chodia a už ma z toho niekedy šlaktráfa, v záhrade máme kopec okrasných stromov, kríkov...také húštinky, vtáci sa radi u nás zdržujú a hniezdia ..+ také mininapájacie jazierko + kúpačku zároveň...kde v horúcom lete čakajú normálne v rade na kúpanie..fakt........minulý rok dokonca neviem akým spôsobom...mali sme na čerešni plnú búdku škorcov pred vyletením...ale moja chyba , poviem verejne...strieška na búdke bola prichytená dvoma trčiacimi klinčekmi...a tak ledabolo, neopravil som ju na jar, bo už bola staršia a nechcel som do nej klinčeky nové búchať nech sa nerozpadne...a ráno prídem, búdka cca štyri metre na kmeni čerešňovom...a strieška padnutá dole pod stromom....vyleziem hore po rebríku ..kuknem do nej a prázdno....tak som tak nejako dúfal, že vietor čo v noci fúkal ju zhodil a škorci ráno vyleteli, ....nuž ale potom idem po záhrade...a krídlo, kridlo..také perko....a pri ohnisku boli všetcia...tam hlava...tam telo..tam nožka.....až mi do plaču bolo.....................................perfekt zážitok si s tým malým mal. Ja som mal raz tak u babky keď som bol malý chalan kukučku čo som dochoval , lietala za mňou a sadala mi na plece...jak taký psík...

OK - teda, aby som to rozviedol. S týmto borcom to nebolo až také jednoduché. On sa držal, nafotil som cca 30 záberov a stále neodletel. Zasa sa nechal chytiť do rúk. Volal som na SOVS (Spoločnosť ochrany vtákov Slovenska) a tam mi poradili, že bude asi vyhladnutý a dehydratovaný. Vzal som ho domov a išiel podľa ich rád. Najskôr som mu dal piť. Nešlo to ľahko - musel som mu roztvoriť zobák a kvapkať doň vodu z injekčnej striekačky. Ešte ťažšie bolo kŕmenie. Z vajíčka na tvrdo urobiť malé guľôčky, otvoriť mu zobák a kŕmiť ho pinzetou. Počas 10 minút sa mi podarilo dať mu takto 4 guľôčky. O 2 hodiny prišlo druhé kŕmenie. A ajhľa - zmena! Už sa kýval, hýbal a sám otváral zobák ako mláďa, takže som tie guľôčky doň len vhadzoval. Zaujímavé, aký je ten malý zobák veľký, keď zdvihne hlavu a otvorí ho. Potom ešte dostal napiť. O hodinu na to som ho vyniesol von. Bol už oveľa silnejší, chudák, kto vie ako dlho predtým n tej tráve ležal. Keď som ho priložil na kmeň stromu, skoro okamžite vyletel kolmo nahor, až sa stratil ako bodka. Keď teraz na to foto pozriem, je mi za ním až smutno Bol a je to parádny kúsok.

Presne ako píšeš...môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti ...tiež mám jeden zážitok s ním, z leta 1989 ..z vojny...v Hraniciach na Morave....vletel nám jeden cez veľké otvorené okno do miestnosti ...našli sme ho na zemi, mal som ho v ruke tak isto ako Ty..a presne ako si písal, len sa tak na zemi prevaloval...nebol schopný sa na tie svoje nôžky a pršteky postaviť a vzlietnuť ..plus tie jeho dlhé krídelká mu narážali pri pokusoch o parkety......nádherný vták, vzdušné torpédo by som povedal...+ mrňavučký zobáčik....v dlaniach som ho priniesol a vystrčil von cez okno na treťom poschodí ......roztvoril dlane...pohopkal, poknísal sa zo strany na stranu..a keď stratil v podobe mojich dlaní ,,pôdu pod nohami,, ....roztiahol krídla a šups..už ho aj nebolo.....

Fajn poučný popis. Domyslel som si že bol položený na kmeň stromu, lebo takto vidieť dažďovníka je fakt rarita. Fajn.

Fajn poučný popis. Domyslel som si že bol položený na kmeň stromu, lebo takto vidieť dažďovníka je fakt rarita. Fajn.

Dážďovníky sú najrýchlejšie vtáky v lietaní a lietajú v najvyšších výškach. Za letu aj pijú, chytajú hmyz, dokonca vedia za letu aj spať. Na webe je o nich popísané dosť, boli vyhlásené aj za vtákov roka, tuším v roku 2008. Obývajú aj mestá, ale nikdy ich skoro nevidieť, lebo lietajú veľmi vysoko. Niekedy stačí zdvihnúť hlavu a spoznať ich podľa ich typického hvízdavého hlasu. Nikdy nepristanú na zemi. Dokonca majú tak uspôsobené nohy, akoby do L a dlhé drápky, že keď padne dážďovník na zem, nevie z nej odletieť. Na múry, skaly a stromy sa vždy prichytia kolmo. Toto bola náhoda, lebo takto sa to odfotiť nepodarí skoro nikdy. Lenže tento mladý dážďovník na zem padol a nevedel vzlietnuť. Vzal som ho do rúk, priložil na kmeň stromu a skôr ako odletel, ešte som ho stihol cvaknúť foťakom. Takže žiaden úspech fotolovu. Dopomohla náhoda.

Fajn fotka. Takto som ešte dažďovníka nevidel.