Uff tak toto plache zviera stretnut veru stastie si mal velke
Áno, vďaka, je to tak. Človek sa môže snažiť, ale vždy je to aj o šťastí. Ale tu zohralo šťastie viac ako 90 percent. Keby som chcel ísť cielene po rysovi, asi by prešlo i pár rokov. Šiel som po jeleňoch a tento sa tam nejako pritrafil. Nie je to taká maznavá mačička. Je to šelma, ktorá si vyžaduje rešpekt... Vďaka za pristavenie
musel to byť super zážitok a ešte väčšia radosť z urobenia záberu..
To bolo. Aj teraz, keď som to pri opise opäť prežil v spomienkach, sa opäť radujem. (Ešte väčšiu radosť som mal pred dvoma dňami, keď som našiel balenie CD-čiek s napálenými fotografiami, ktoré som už považoval za stratené. Z nich pochádza aj táto.)
tohoto cicúcha krásneho som nikdy na živo nestretol....len stopy
Písal som už dnes o tom - bola to náhoda ako divá sviňa, vlastne ani to nie, lebo divú sviňu je u nás možné stretnúť často. Ja som sa schoval do jaskyne a blízko bola zvieratami vyšliapaná cestička v snehu. Samé kopytníky. Dúfal som, že cvaknem jeleňa. Aj zopár jabĺčok som na cestu položil, že ak tadiaľ pôjdu, nech sa zastavia a trošku pózujú. No neprišli. Zato z druhej strany "cicúch", ktorý ma však hneď objavil a tak som stihol iba dve fotky. Rysa som okrem toho videl vo voľnej prírode iba raz, ešte v časoch pred tou fotkou a zhodou okolností tiež v Ružínskom krase. A v Slovenskom krase v Hačave mi mnohí "domorodci", čo chodia do lesa, vraveli, že ho vídavajú relatívne často. Šiel som opakovane aj tam, ale nemal som šťastie.
..a teraz som si čitol, super zážitok si musel tada mať, aj som Ti chcel pisnúť že hore kúsok priestoru ešte , nech nie je tak blízko pri okraji..ale dáko podvedome ma zahatalo že nepisnem, že ak by sa dalo určite by si tak zrobil, si živo predstavujem že ako Ti v ten moment muselo srdce až v krku ..,,čvirikať,,
Bola to náhoda, aká sa už možno nikdy nevyskytne. Mal som kryt v jaskyni a on skočil zhora zo svahu neďaleko vchodu. Krásne, tichúčko. Bol tak blízko, že sa mi ani nevošiel celý do objektívu, resp. nestihol som v tom šoku a ani som sa nepokúšal zmeniť ohnisko. Natočil som sa a stačil spraviť dve fotky. Táto je "relatívne" ostrá. Na druhej ma zbadal. Všetky ostatné sú už len zvírený sneh, ako ušiel. Prajem všetkým, ktorí dokážu hodiny čakať na zviera, nech sa im to podarí, lebo pocit - to nie je ani adrenalín, ale čistý endorfín. Foto je staré vyše dva roky. Odvtedy, keď sa vraciam z lesa s výsledkom nula, spomeniem si na to a nemám pocit strateného času.
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
Zoradiť od najstarších