prechádzka parkom

nemyslím si, žeby moje usmernenie Ťa uspokojilo, nezvyknem svoje usmernenia dávať, každý má to svoje, jednoducho ma moment zaujal, nehodnotím po odbornej stránke, ale podľa svojho pocitu, odborníkov je tu dosť a svoj názor môžu slobodne vyjadriť, mám tiež svoje slobodné pocity bez ohľadu na to, aké majú iní...

ja mám otázku k nohám, kontrastno biele k ostatnému telu; čím to ? moc to nesedí a bije do očí;

myslím si, že človek sa mení a tieto zmeny sú viditeľnejšie iným zvon, ako by si to priznal človek sám; vyhranené pocity ? mám cez 50 a neodvážil by som si povedať, že sa nemením; pred 10 rokmi som prestal fajčiť, asi sa po roku zmenili moje pocity k fajčiarom, nie že by som ich nemal rád, skôr že mám pre nich porozumenie a vidím, že je to slabosť, toto som si predtým nepripúšťal a bral som to, že keď chcem tak s tým skončím kedy chcem, čo nebola pravda; keby mi pred rokmi fajčili v aute ľudia (čo sa mi stálo tohto roku) tak by som to bral pocitovo, že OK, dnes som mal pocit, že tí ľudia sú netolerantní; no príkladov by bolo za plné priehrštia, toto ma napadlo tak hneď ; prajem príjemný zbytok víkendu

áno, súhlasím, pokiaľ nie sú pocity vyhranené a človek je na začiatku poznávania samého seba, svojej identity, akokoľvek sa Ti môj názor môže zdať nelogický, skutočný svet je plný nelogického a prieči sa rozumu človeka, rozum často deformuje informácie a prekrúca na svoju podobizeň a vytvára zmätok. Som iná ako väčšina ľudí, často pre mnohých čudáčka, ale radšej byť čudáčkou so svojou vlastnou identitou ako niekym iným a jeho podobizeň brať na seba. Či ma na ceste zlá skúsenosť stretá, či niekto sa snaží ma prerobiť, či sa vzdelávam a skúsenosti zbieram, na mojom pocite to nič nemení, je čiste môj vnútorný a ničí iný, neviem, či rozumieš tomu, čo som napísala, viac napísať nemôžem... prajem príjemný deň

nesúhlasím človek poznaním mení v sebe aj svoje pocity, najzákladnejšie sú pudy, tie je meniť ťažško, potom sú pocity a následne rozum; pocity výchovou, vzdelaním, skúsenosťami sa v tebe menia;

dobe podlieha moje poznanie na ceste, buď je ho viac, alebo na ceste stojím, či kráčam ďalej, ale pocitom som stále tá istá bytosť ... ďakujem

ale to vieš, že tvoje pocity dobe podliehajú; a vďaka za riadky

ako sa pozerám na svet fotografie svojimi očami je odpoveď jednoduchá, tí, čo mínusovali moje komenty utajene, to asi vedia, len sami otvorene k ním nič nenapísali,tak sa za svoj názor asi hanbia, pozerám sa svojím pocitom, ten neberie do úvahy striktné pravidlá, poučky, zákony,..., lebo aj tie vytvorili len ľudia a každá doba má svoje a podľa toho sa menia, moje pocity dobe nepodliehajú, tak sú iné, nemusia sa nikomu a ničomu podriaďovať, sú tým, čím sú aj keď sa nemusia nikomu páčiť a krútia nad nimi hlavou, ja som sa ponorila do fotky, čo vyššie je a zaujal ma v nej príbeh, myšlienky dievčiny a toho psíka, čo popri nej kráča ako motúzik jej , či jedna noha svetlejšia alebo nie, to nie je u mňa podstatné, je jednoducho viac osvetlená ako myšlienka...

úplne v poriadku, máš pravdu, že uspokojiť ma nemusí, ale budem vidieť, ako sa pozeráš na svet foto ty, a takto sa možno naučím pozerať na svet aj inými očami, aspoň z časti vidieť niečo inak čo to by bolo fajn;

nemyslím si, žeby moje usmernenie Ťa uspokojilo, nezvyknem svoje usmernenia dávať, každý má to svoje, jednoducho ma moment zaujal, nehodnotím po odbornej stránke, ale podľa svojho pocitu, odborníkov je tu dosť a svoj názor môžu slobodne vyjadriť, mám tiež svoje slobodné pocity bez ohľadu na to, aké majú iní...

aký moment ? ja tam nič nevidím; usmerni ma; vďaka

ja mám otázku k nohám, kontrastno biele k ostatnému telu; čím to ? moc to nesedí a bije do očí;

moment zaujal

moment zaujal