"Príbeh osamelého jazdca"

Body: 287.00    Videnia: 1953    Páči sa: 41

Pre vloženie príspevku alebo hodnotenie musíte byť prihlásený.

Komentáre a hodnotenia

Zoradiť od najstarších
Horal
2013-12-21 00:10:04
príspevok od: xiastro
V prvom rade sa chcem poďakovať za pozastavenie pri fotografií.

No asi si nečítal príbeh že na premýšľanie a komponovanie nebolo moc času v dôsledku toho že sme boli v oblačnom kotli. Bol to ani nie zlomok minúty a to som musel stihnúť ešte vytiahnuť foťák a rýchlo cvaknúť. Po tomto zábere sme boli o5 v oblakoch.

Čítam všetko napísané pri fotografiách, ktoré ma oslovia.
Skúsenosť ma naučila, že fotografické videnie treba trénovať t.j. vnímať všetky prvky, línie, plochy, ich farebnosť a ich vzťahy naraz a komponovať ich tak aby vyjadrili to, čo chce autor povedať. Zvlášť dotyky, alebo tesné susedstvo jednotlivých prvkov musí mať svoj význam - k tomu smerovalo moje vyjadrenie o "nezrozumiteľnosti" vzťahu dvoch prvkov v zábere + rada ako by som ich "zrozumiteľnosť" riešil ja. Divák (teda ja) je na takéto viac - menej citlivý a je mu jedno, čo bol záber starostlivo naaranžovaný, vychodený, vyčakaný mnoho hodín či dokonca dní, alebo bol urobený ako záblesk inšpirácie. Dôležitý je výsledok.
 
xiastro
2013-12-20 23:15:34
príspevok od: Horal
Po rozkliku vidím v ľavej strane 6 rovnobežných čiar a sú len v tom tmavšom. (?) Ku kompo: koniec tyče sa skoro dotýka pokračovania hrebeňa vľavo. Už pri zábere by som možno poodstúpil tri-štyri kroky doprava. Páči sa mi farebnosť.
V prvom rade sa chcem poďakovať za pozastavenie pri fotografií.

No asi si nečítal príbeh že na premýšľanie a komponovanie nebolo moc času v dôsledku toho že sme boli v oblačnom kotli. Bol to ani nie zlomok minúty a to som musel stihnúť ešte vytiahnuť foťák a rýchlo cvaknúť. Po tomto zábere sme boli o5 v oblakoch.

 
Horal
2013-12-20 16:25:17
Po rozkliku vidím v ľavej strane 6 rovnobežných čiar a sú len v tom tmavšom. (?) Ku kompo: koniec tyče sa skoro dotýka pokračovania hrebeňa vľavo. Už pri zábere by som možno poodstúpil tri-štyri kroky doprava. Páči sa mi farebnosť.
 
Koma
ocenenie redakciou 2013-12-20 12:27:19
ako Matúš pisol...z tých posledných.. aj mne najviac v oku atmosférou šmakuje..
 
agatko
2013-12-20 11:19:26
Pekná fotka a krásne slová...
 
xiastro
2013-12-20 09:35:10
príspevok od: Matúš Koprda
Veľmi fajn, z Tvojich posledných sa mi táto posledná najviac pozdáva. Má to super atmosféru.
Možno by som skúsil aj foťákom otočiť trocha vpravo, nech sa hrebeň v pozadí dostane do ľavej tretiny. Ak by záber mal zostať takto, tak by som skúsil retušnúť tmavý cíp vpravo dole.
Ahoj
Ďakujem za tvoje pozastavenie pri mojich fotkách, (konečne niekto kto pozná pojem kritika) večer si k tomu ešte skúsim sadnúť a dám vedieť ako to vyšlo.
 
Matúš Koprda
2013-12-20 09:30:19
Veľmi fajn, z Tvojich posledných sa mi táto posledná najviac pozdáva. Má to super atmosféru.
Možno by som skúsil aj foťákom otočiť trocha vpravo, nech sa hrebeň v pozadí dostane do ľavej tretiny. Ak by záber mal zostať takto, tak by som skúsil retušnúť tmavý cíp vpravo dole.
Ahoj
 
boledo42
2013-12-20 08:59:18
pekné
 
 


Technika: Nikon D610,

Objektívy: Nikkor 50mm f/1.8 AF, Nikkor 85mm F1,8G AF-S, Nikkor 70-200mm f/2.8G ED-IF AF-S VR II, Samyang 14mm f/2.8 IF ED UMC, Nikkor 16-35mm f/4 ED AF-S VR,

Pridané: 2013-12-20 08:53:50
Na kritiku: 2013-12-20 08:54:46
Miesto:
Témy: krajina, východ / západ slnka
Príbeh o „Lovcoch inverzií“ som vám už vyrozprával, no na konci príbehu som poznamenal, že z toho rána vyšli fotky dve a toto je ta druhá „Príbeh osamelého jazdca“.


... na sklonku beznádeje, zmierený s tým že východ slnka nebude, stalo sa to čo nik z nás nečakal. Asi 15 minút po východe slnka sa hmla stratila a my sme len žasli z pohľadu, ktorý sa nám naskytol. Netrvalo to dlho a opäť nás pohltili mračná.

Skôr ako som sa stihol spamätať, že hmla je preč obzrel som sa cez rameno a videl ho stáť na vrchole Chleb. Pozrel sa na nás, následne nato sklonil hlavu k zemi a pokračoval vo svojej výprave. Neviem kde sa tam vzal, neviem kam mal namierené, ale viem, viem že so sebou priniesol jasnú oblohu. Kým som stihol vytiahnuť foťák, „jazdec“ sa rútil hrebeňom smerom na Poludňový grúň. Hmla za ním akoby zavrela bránu a o5 nás pohltila, ešte raz som sa obzrel jeho smerom, potom sklonil zrak k zemi a v duchu povedal „Boh s tebou“.

Nikdy nevieme na koho v živote natrafíme, preto majme vždy úctu jeden k druhému.