trochu konkurencie :o))

šťastný let a vitaj doma :o))

zareagujem takto, aby som ti neduplil clanok na clanky :)
nie nie...bohuzial, nestretol, len si sam prekladam clanky, ktore mozno zaujmu aj inych...este chcem oslovit redakciu nezmieneneho casopisu a vyzobrat povolenie aspon jeden clanok mesacne z ich vyborneho magazinu a robit to oficialne...ale az po dovolenke...zajtra odlietam pozriet rodnu hrudu na 2 tyzdne..

Ďakujem potešil si ma podobnou cestou by som chcel ísť aj ja , čo sa týka netradičného portrétu a nie cestou módneho fotografa. Ale či tam niekedy dôjdem? Ukáže čas. Je to povzbudzujúce ak to niekto predo mnou uždokázal. Teraz neviem presne čítal som o Tebe článok a poviem nepamätám sa či si sa s ním stretol osobne. ak áno tak to Ti závidím, určite to bola životná skúsenosť N°1.
Pekný deň

Tak je to tu ;)
Michael Birt

„Portrétová fotografia je bez pochýb najťažšia diciplína zo všetkých vo fotení, ale keď je vaším modelom nejaká známa osobnosť, pridáva to istý druh výzvy pre vás.”

Keď mi Michael otvoril dvere na jeho londýnskom byte, pri uchu mal mobilný telefón, ale uklonil sa na uvítanie a vpustil ma dnu. Po čase, keď skončil rozhovor, zapol rýchlovarnú kanvicu v jeho malej, útulnej kuchyni. Ja som si zatiaľ prezeral úžasnú fotku od Billa Brandta zavesenú na stene v obyvačke. Michael sa postavil za mňa. Ako sme tak obaja s obdivom pred ňou stáli, z jeho pohľadu som sa dozvedel viac, ako z bežného zoznámenia.
Za prvých päť minút som sa o M. Birtovi naučil 2 veci. Za prvé: má neskutočné zanietenie pre fotografovanie, aj po 25 rokoch vo vodách tohto biznisu. A za druhé: má v sebe prirodzené teplo, ktoré z neho sála a ihneď mu podľahnete.
Kariéru začal ako módny fotograf. Nečakaný zvrat nastal začiatkom 80tych rokov, keď začal písať listy známim hercom a spisovateľom, či by súhlasili, ak by ich on fotografoval. A niektorí na prekvapenie súhlasili... Tak ako John Betjeman (*1906 +1984, angl. poét) a Henry Moore (*1898 +1986, angl. sochár)
“Bola to obrovská skúsenosť, ktorú som s nimi dosiahol.”
Jeho úžasné výsledky a pohyb pri známich osobnostiach, mu otvárali dvere k ďaľším. Vybudoval si tak veľmi pôsobivý list známich celebrít. Časom jeho práce nadobudli oveľa dôležitejšiu úlohu, nakoľko veľa jeho modelov po niekoľkých rokoch umrelo a on bol posledný fotograf, ktorému pózovali. Vybudovaním výborného portfólia sa jeho ponuky čoraz viac zväčšovali.
Do dnešného dňa je len pár známich mien, ktoré nestáli pred jeho objektívom.
“Ale samozrejme známe meno, alebo tvár nie je všetko. Portrét musí obsahovať niečo viac z portrétovanej osoby, nech by bola akokoľvek známa. Dosiahnuť to nie je vôbec jednoduché. Musí tam fungovať chémia. Vzájomný vzťah medzi modelom, aj fotografom. O čo viac je tento vzťah pohodlnejší, o to lepší je portrét samotný. Veľa ľudí pracuje spôsobom: Ja som fotograf a Ja to viem najlepšie, bez akéhokoľvek spoznávania… Stále si však myslím, že vždy je dobré sadnúť si večer pred fotením a osviežiť si pamäť, čo presne tá osoba robí. Je to istý spôsob, a vôbec nie ľahký, ako byť kretívny s konkrétnou osobou. Často si pred fotením prezerám knihy od Avedona, Newtona, Baileyho …(odporúčam googlovať… o Baileym prekladám tiež článok)… Z času na čas si prezerám ich fotky a vždy si od nich odnesiem niečo nové.“
Birtove práce obsahovali aj environment, prostredie, fotenej osoby. Informovali tak diváka o ich práci, náradí, živote. A nie ako zaseknuté postavičky v dobe a v koreňoch. Jeho štýl sa však dramaticky zmenil.
Začal som byť znudený, len prísť k niekomu do izby a začať fotografovať. Už ma to toľko nevzrušovalo. Tak som sa začal sústreďovať len na osobu samotnú.
Tieto fotky z jednoduchým bielym, alebo čiernym pozadím, pôsobia stroho a až tvrdo, ale na druhej strane zvláštne jemne. Fascinujúci svojimi objektami sa Michael dostáva pod kožu slávnych osobností a dodáva tak do fotiek čosi viac osobného.
“Ľudia sú najviac dôležité “veci” na tomto svete” povedal, “každý jeden si zaslúži pozornosť, ako ktokoľvek iný. A snažiť sa porozumieť im, je najlepšia vec, akú môžete urobiť.”
Michael používa: fotoaparát Bronica SQAi s objektívmi 150 a 80mm, Film KODAK TRIX 120, FUJI ASTIA 120...farebný a FUJI INSTANT FP 100, Tlačí na papier Robin Bell

Link, ktorý si nenechajte ujsť :
https://www.michael-birt.com/

nefiem ale ta predosla sa mi pacila viac zda sa mi ze to pada do prava a ta velka plocha vpredu dost odlakava o pozadia ktore az tak nevynika ako v prevej konkurencnej fotke.