Túžba za slobodou

Dlho som rozmýšľal nad názvom pre túto fotografiu, napadali ma rôzne ("Za čo, súdruhovia, za čo" a podobné, nie príliš duchaplné). Na fotografii je najmladší člen našej domácnosti, rozkošný potkaník-dumbo, do ktorého je zbláznená celá rodina. Ako ja zvyknem hovorievať - pri psovi každý pochopí lásku k nemej tvári, málokto si však uvedomí, že to nemá nič spoločné s veľkosťou tela. Existujú samostatné internetové fóra pre "potkaniarov", ktorí sú si vedomí, že sa veľmi často stretávajú s nepochopením okolia a musia mať samostatný spolok, ktorý združuje ich záľubu. Jednoducho potkana každý vníma ako škodnú, v každom to hneď evokuje - "fuj, zabiť lopatou" a podobne. S týmto tvorom však treba určitú dobu žiť, aby sme si uvedomili jeho prítulnosť, inteligenciu, schopnosť vnímať nás ako ďalšieho člena skupiny. Sú to neskutočne milé, zvedavé a spoločenské zvieratká, keď im dáte príležitosť, preskúmajú každé zákutie vášho bytu, pretože rady objavujú nové, majú úžasnú pamäť a potrebujú stále nové vnemy...

Náš prvý potkaník mi zomrel v náručí, dnes už vieme, že s najväčšou pravdepodobnosťou vinou nesprávne stanovenej liečby veterinára s úmyslom predlžovať a predražovať liečenie, boli sme neskúsení a spoliehali sa na odborníkov, zvieratko neskutočne trpelo. Zaumienil som si, že na jeho počesť budem šíriť osvetu aspoň formou fotografií, ktoré sa mi budú zdať zaujímavé, takže toto je jedna z nich...