Bez názvu

Takže pokračujem v osvete. Pred niekoľkými dňami pribudlo do našej domácnosti toto rozkošné potkanie mláďatko, k brunetke a čiernovláske nádherná blondínka. Napriek tomu bez problémov zvláda všetky úkony a požiadavky na ňu kladené, čiže pekne papať a netrúsiť, nehrýzť ruku, ktorá ju kŕmi... Teraz stojí pred nami náročná úloha - bez ujmy na zdraví ju začleniť do spoločnosti dvoch starších kamarátiek, aby z nich boli ako dcéra hovorieva - tri myšketierky. Zatiaľ je veľmi prítulná, vyžaduje si našu pozornosť, darmo, potkaníky sú spoločenské tvory. Jej najobľúbenejšie miesto je na dcérinom pleci pod copom, urobí si tam peliešok a z bezpečia pozoruje čo sa deje v okolí.

O tri dni neskôr - trošku sme zosilneli, aj nožičky už poslúchajú viac ako kedysi a sem-tam si môžeme dovoliť opatrne vyliezť na nižšiu prekážku.

Z neznámych dôvodov si adoptovala dcéru ako nevlastnú maminu, ktorá si aspoň na čas mohla vyskúšať, že byť matkou je úžasné, ale zároveň únavné a vyčerpávajúce. Neustále sa držala v jej tesnej blízkosti odkiaľ vyrážala na krátke dobrodružné objavovateľské cesty, pričom chvíľu bláznivo poskakovala ako malé pojašené kozľa, hneď nato sa prikrčila a opatrne zakrádala ako nebezpečná šelma. Každú chvíľku sa však vždy vrátila do bezpečia k "maminej sukni", s námahou sa svojimi slabučkými nožičkami na ňu vyštverala a schovala do záhybov šiat. Chvíľku vykukovala svojimi zvedavými korálkovými očkami a keď nazbierala dostatok odvahy, znova vyštartovala na prieskum. V týchto aktivitách je naozaj neúnavná.