Clona: | 16 |
---|---|
Expozícia: | 1/50.00 sec |
ISO: | 320 |
Fotoaparát: | Nikon D750 |
Objektív: | Sigma 50mm f/1.4 ART |
Ohnisko: | 50 mm |
Pridané: | 2018-01-03 19:10:08 | Miesto: | Cala Cap Roig, Costa Brava, Španielsko | Témy: | krajina, more |
---|---|
Albumy: | Moja Costa je viac Brava Plážovanie |
Moja Costa je viac Brava než tvoja.
K tejto fotografii nie sú dostupné žiadné komentáre. Pridaj komentár ako prvý.
zaregistrujte sa a presvedčte o mnohých z výhod byť členom
Komentáre a hodnotenia
To isté, čo som napísal by sa dalo povedať trebárs aj o Francúzsku, ba aj viac, lebo Francúzsko má navyše územia v Karibiku, Tichomorí, a neviem kde všade - čiže ešte väčšiu rozmanitosť. Ale vo Francúzsku nežijú takí príjemní, ústretoví a kamarátski ľudia, ak si môžem dovoliť takto zovšeobecňovať.
Taliansko je tiež podobne bohaté na históriu a rozmanitosť a ľudia sú tiež super (okrem Milána, kde sú mimoriadne nepríjemní), ale v porovnaní so Španielskom mi Taliansko pripadá trochu nemoderné.
Vraj sa to ľuďom často stáva vo Florencii.
Fúúú, nevedel som, že výtvarné dielo môže naozaj na niekoho až tak zapôsobiť. Čítal som o Stendhalovom syndróme, kedy umelecké dielo môže údajne v človeku vyvolať až fyzické príznaky ako búšenie srdca a nevoľnosť, ale vždy som pochyboval, či to môže byť naozaj pravda.
a teraz, váham ako pokračovať, ved som porušila vlastný záväzok, nemalo sa stať aby si po tak krásnom opise upadol do takého rozpoloženia..?
napokon nik v mojej rodine mi nerozumel, a nehovorím o profesii, kde pôsobí/má/ výkvet národa, čo do náročnosti vzdelania a zodpovednosti,.. záberu ich, no ani neviem to pomenovať..úrovni záujmov no...a čo potom ten zvyšok,
ano gréci, španieli taliani nasávajú esenciu svojej od nepamäti kultúry s materským mliekom, a túto múdrosť mám kupodivu z gréckej kuchárskej knihy, ktorú spísala Marta Elefteriadu
...ale s tým ježiškom, to tam vzali z dobrého konca
v Prahe som za 6r vykonala x návštev NG, bol tam len jeden portrét od Goyu..a mám ho stále vrytý pred očami, a pár rokov bol vo Viedni a aj tá už len krátka prehliadka mi stále robí zimomriavky, vidieť takú inštaláciu diel v reále je neporovnateľné s akoukoľvek publikáciou, návšteva v Ermitáži, v divokých časoch perestrojky, kde vidíš Leonarda v skutočnosti, impresionostov ti zreviduje nazeranie lebo si uvedomíš Skutočnú veľkosť diela, preto som začala v knihách sledovať aj ich rozmery..
na druhej strane zdieľam /sama so sebou/ názor, že davová turistika za návštevami galérií, u 90% ľudí zanechá efekt, pochválim sa že som bol...a v tomto smere máš boby+
Fúúú, nevedel som, že výtvarné dielo môže naozaj na niekoho až tak zapôsobiť. Čítal som o Stendhalovom syndróme, kedy umelecké dielo môže údajne v človeku vyvolať až fyzické príznaky ako búšenie srdca a nevoľnosť, ale vždy som pochyboval, či to môže byť naozaj pravda.
Ale viem, že Ty si výtvarne založená, a že odtiaľ pochádza aj Tvoja láska k fotografii.
Ja som taký primitív, ktorý viac ocení peknú pláž a dobré jedlo, než tú najúchvatnejšiu galériu
P.S. Čo je "severanka"?
a teraz, váham ako pokračovať, ved som porušila vlastný záväzok, nemalo sa stať aby si po tak krásnom opise upadol do takého rozpoloženia..?
napokon nik v mojej rodine mi nerozumel, a nehovorím o profesii, kde pôsobí/má/ výkvet národa, čo do náročnosti vzdelania a zodpovednosti,.. záberu ich, no ani neviem to pomenovať..úrovni záujmov no...a čo potom ten zvyšok,
ano gréci, španieli taliani nasávajú esenciu svojej od nepamäti kultúry s materským mliekom, a túto múdrosť mám kupodivu z gréckej kuchárskej knihy, ktorú spísala Marta Elefteriadu
...ale s tým ježiškom, to tam vzali z dobrého konca
v Prahe som za 6r vykonala x návštev NG, bol tam len jeden portrét od Goyu..a mám ho stále vrytý pred očami, a pár rokov bol vo Viedni a aj tá už len krátka prehliadka mi stále robí zimomriavky, vidieť takú inštaláciu diel v reále je neporovnateľné s akoukoľvek publikáciou, návšteva v Ermitáži, v divokých časoch perestrojky, kde vidíš Leonarda v skutočnosti, impresionostov ti zreviduje nazeranie lebo si uvedomíš Skutočnú veľkosť diela, preto som začala v knihách sledovať aj ich rozmery..
na druhej strane zdieľam /sama so sebou/ názor, že davová turistika za návštevami galérií, u 90% ľudí zanechá efekt, pochválim sa že som bol...a v tomto smere máš boby+
ale kde
Velázquez
Francisco Goya
PICASSO ♥
ps: severanka
Ale viem, že Ty si výtvarne založená, a že odtiaľ pochádza aj Tvoja láska k fotografii.
Ja som taký primitív, ktorý viac ocení peknú pláž a dobré jedlo, než tú najúchvatnejšiu galériu
P.S. Čo je "severanka"?
Španielsko kedysi tvorili viaceré kráľovstvá, preto je tu veľká rozmanitosť. Baskicko sa podobá na Andalúziu asi tak ako vajce na gaštan, aby som použil obľúbené španielske prirovnanie.
Je tu takmer všetko. Od veľhôr až po púšte, od mega-metropol až po zastrčené ostrovčeky, od rímskych viaduktov až po ultra-modernú "futuramu". O mestách ako Salamanca alebo Granada sme možno počuli a čosi aj čítali, ale o tom, že existuje Trujillo, Úbeda, Mérida, alebo Albarracín vôbec nevieme. A pritom jeden skvost väčší než druhý.
Rímske amfiteátre, maorské mešity a pevnosti, šialené modené architektonicí výtvory zdanlivo potláčajúce zákony fyziky. Najväčší bibliografický poklad kresťanstva v katedrále v Tolede, gobelíny od Rubensa v hoteli Parador de Hondarribia, andalúzske biele mestečká v provincii Cádiz.
Miesta, na ktorých sa dá jeden deň lyžovať, o deň neskôr kúpať v mori. Mesačná krajina Kanárskych ostrovov. Obrovský kotol zrútenej sopky na ostrove La Palma. Drsné zvrásnené pobrežie biskajského zálivu. Močiare v okolí Valencie, v ktorých sa zdržiava obrovské množstvo vtáctva. Údolia v Extremadure, ktoré sú na jar posiate nespočetným množstvom rozkvitnutých čerešní. Olivovníky a Andalúzii kam až oko dovidí.
A áno, pláže. Malebné zátoky baleárskych ostrovov. Kilometrové pláže na Costa Blanca, kde je aj zime 20 stupňov. Zákutia s malou plážičkou, rozvoňané borovicami rozhorúčenými od slnka na Costa Brava. Pláže s uhľovočiernym pieskom na Kanárskych ostrovoch.
A kuchyňa! Bravčové výrobky vypracované do dokonalosti, ako jamón ibérico de bellota, vyrábaný zo zvláštnej rasy prasiat, ktoré sa celý život stravovali žaluďami. Ryby vylovené pred šiestimi hodinami z mora. Mandarínky natrhané v ten deň rovno zo stromu.
V rebríčku najlepších reštaurácií sveta sú momentálne v prvej desiatke tri španielske, z toho dve v okolí baskického San Sebastián.
Ľahko sa tu cestuje. Sú tu vlaky premávajúce rýchlosťou 310 km/h, čo je rýchlejšie než japonský Shinkansen. Bezkonkurenčne najväčší výber kvalitných a zábavných ciest pre motokárov. Diaľničná sieť, ktorá nemá čo závidieť ani tej nemeckej.
Plus, všade sa ubytuješ od 40 po 400 EUR za noc - koľko ti rozpočet dovolí.
Čo povedať...
Pre mňa jednoznačne najlepšia krajina na svete, Španielsko. Bez preháňania.
ale kde
Velázquez
Francisco Goya
PICASSO ♥
ps: severanka
Španielsko kedysi tvorili viaceré kráľovstvá, preto je tu veľká rozmanitosť. Baskicko sa podobá na Andalúziu asi tak ako vajce na gaštan, aby som použil obľúbené španielske prirovnanie.
Je tu takmer všetko. Od veľhôr až po púšte, od mega-metropol až po zastrčené ostrovčeky, od rímskych viaduktov až po ultra-modernú "futuramu". O mestách ako Salamanca alebo Granada sme možno počuli a čosi aj čítali, ale o tom, že existuje Trujillo, Úbeda, Mérida, alebo Albarracín vôbec nevieme. A pritom jeden skvost väčší než druhý.
Rímske amfiteátre, maorské mešity a pevnosti, šialené modené architektonicí výtvory zdanlivo potláčajúce zákony fyziky. Najväčší bibliografický poklad kresťanstva v katedrále v Tolede, gobelíny od Rubensa v hoteli Parador de Hondarribia, andalúzske biele mestečká v provincii Cádiz.
Miesta, na ktorých sa dá jeden deň lyžovať, o deň neskôr kúpať v mori. Mesačná krajina Kanárskych ostrovov. Obrovský kotol zrútenej sopky na ostrove La Palma. Drsné zvrásnené pobrežie biskajského zálivu. Močiare v okolí Valencie, v ktorých sa zdržiava obrovské množstvo vtáctva. Údolia v Extremadure, ktoré sú na jar posiate nespočetným množstvom rozkvitnutých čerešní. Olivovníky a Andalúzii kam až oko dovidí.
A áno, pláže. Malebné zátoky baleárskych ostrovov. Kilometrové pláže na Costa Blanca, kde je aj zime 20 stupňov. Zákutia s malou plážičkou, rozvoňané borovicami rozhorúčenými od slnka na Costa Brava. Pláže s uhľovočiernym pieskom na Kanárskych ostrovoch.
A kuchyňa! Bravčové výrobky vypracované do dokonalosti, ako jamón ibérico de bellota, vyrábaný zo zvláštnej rasy prasiat, ktoré sa celý život stravovali žaluďami. Ryby vylovené pred šiestimi hodinami z mora. Mandarínky natrhané v ten deň rovno zo stromu.
V rebríčku najlepších reštaurácií sveta sú momentálne v prvej desiatke tri španielske, z toho dve v okolí baskického San Sebastián.
Ľahko sa tu cestuje. Sú tu vlaky premávajúce rýchlosťou 310 km/h, čo je rýchlejšie než japonský Shinkansen. Bezkonkurenčne najväčší výber kvalitných a zábavných ciest pre motokárov. Diaľničná sieť, ktorá nemá čo závidieť ani tej nemeckej.
Plus, všade sa ubytuješ od 40 po 400 EUR za noc - koľko ti rozpočet dovolí.
Čo povedať...
Pre mňa jednoznačne najlepšia krajina na svete, Španielsko. Bez preháňania.
Túto nezmažem (zatiaľ)
Túto nezmažem (zatiaľ)
Na začiatok najlepšie prísť na týždeň na dovolenku.
Mám veľmi rád Costa Brava. V lete tam nikdy nie je príliš horúco, pretože z Pyrenejí fúka vietor zvaný Tramuntana. V zime sa oblasť samozrejme vyľudní, ale len pobrežie. Neďaleko vo vnútrozemí sú živé mestečká ako Begur, Palafrugell, alebo Figueres. A samozrejme Girona, čo je veľmi pekné mesto strednej veľkosti (na španielske pomery - u nás by to bolo tretie najväčšie mesto na Slovensku), a kde je všetko.
Na začiatok najlepšie prísť na týždeň na dovolenku.
Mám veľmi rád Costa Brava. V lete tam nikdy nie je príliš horúco, pretože z Pyrenejí fúka vietor zvaný Tramuntana. V zime sa oblasť samozrejme vyľudní, ale len pobrežie. Neďaleko vo vnútrozemí sú živé mestečká ako Begur, Palafrugell, alebo Figueres. A samozrejme Girona, čo je veľmi pekné mesto strednej veľkosti (na španielske pomery - u nás by to bolo tretie najväčšie mesto na Slovensku), a kde je všetko.