Kto si trúfne ďalej... ???

Fotené zhora z feraty/kletersteig-u na najkrajšiu dolinu akú som osobne kedy v živote videl. Jej opis je uvedený nižšie a nebude sa týkať fotky, ale úseku/častí doliny, ktoré tu nie sú vidno. To pre tých, ktorých fotka zaujala a ktorí majú popisy radi ;-)

Kto má naviac záujem, nájde nižšie aj popis samotnej foto.



1) OPIS DOLINY... Keď sme do nej prvý krát dole autom vošli, spadla mi sánka v nemom úžase. Dolina mi pripomína svojou šírkou a touto vysokou skalnou stenou na ktorej stojíme Yellowstonský národný park v USA.



Táto stena na ktorej stojíme, sa tiahne v tejto výške po celom boku doliny a to nie je všetko, na viacerých miestach z nej až zhora nadol, z výšky, padá viac vodopádov... a keď do nej vôjdete, otvorí sa Vám v celej svojej nádhere a vy uvidíte prvý najvätší vodopád ako Auru nad dedinským kostolíkom, stojacím pred vami...



Celkom hore v oblakoch, sa nad záverom doliny čnejú v zime, lete tri večne biele vrcholy švajčiarskych Bernských Álp, ich  patróni či ikony, ich tri hlavné symboly. Zľava všetkým horolezcom známy Eiger, v strede dominuje Monch a nakoniec vpravo Jungfrau, ktoré sú všetky tu z tohto pohľadu do doliny mne práve za chrbtom. V tejto doline často oddychoval a dovolenkoval aj Johan Wolfgang Goethe a je podľa neho pokrstené aj jedno miestne víno.



2) POPIS FOTKY ... čo za laná a stúpačky sú vpredu? V závere tejto doliny kde stojím, priaznivci adrenalínovej turistiky nainštalovali jednu z technicky najzaujímavejších ferát (FERATA z taliančiny) / kletersteigov (KLETERSTEIG v nemčine). To sú trvalo zaistené "železné" horské turistické trasy v už horolezeckom teréne, ktoré umožňujú aby ich zvládol aj nehorolezec, zvládajúci pocit veľkej hĺbky a výšky. Stačí mu horolezecký istiaci popruh, ktorý má na sebe a ktorým je stále prepojený (istený) cez dva krátke textilné horolezecké laná na vodiace, istiace železné lano vedúce popri trase. Táto vyfotená feratka nie je náročná technicky ani kondične, trvá len 2 hod, ale je na nej nainštalované všetko možné, čo sa na feratách dá nájsť. Začínate prechodom ponad hlbokú roklinu cez dlhánsky, visiaci a hompáľajúci sa lanový mostík "Nepalbrucke", pokračujete traverzom po lesnatom teréne s lanom po boku, prechádzate (posúvate sa) ponad ďalšie dva rokliny s vodopádmi vzduchom - po jednom priečne napnutom lane (s 2 lanami po bokoch vyššie pre ruky na udržanie rovnováhy) a dôjdete k týmto stupačkám, vedúcim odtiaľ kde fotím na bok kolmej vysokánskej skalnej steny pred nami, túto stenu následne po stupačkách ako na fotke traverzujete bokom a súčasne stúpate až na vrchol steny, kde trasa končí v malebnom miestnom turistickom stredisku. Úžasný zážitok... na porovnanie si napr. predstavte dole v tej dedinke na fotke kostolík, že v ňom stojíte len hore na veži, veď už z veže sa zvykne človeku zdať že je vysoko... ;-)



Dodávam k doplneniu predstavivosti a pre naše podmienky, že FERATOU/KLETERSTEIGOM by sme mohli nazvať aj úseky u nás s lanami, rebríkmi a stúpačkami. Napr. v Slovenskom raji (tiesňavy a prielom Hornádu), vo Vysokých Tatrách Priečne sedlo (prechod z Téryho na Zbojnícku chatu), alebo v Roháčoch pri výstupe/prechode na Ostrý Roháč atď.



3) TECHNICKÝ POPIS... ide o panorámu z cca 3 foto poukladaných nad sebou, fotil som udýchaný z ruky, už skoro v šere podvečer, preto obloha bola pri takto ako vidíme exponovanej doline celkom biela. Už stred foto som musel exponovať osobitne lebo celkom bledol a nakoniec samozrejme osobitne exponovať nebo. Keď bolo exponované nebo správne, tak ako ho vidíte na obraze, všetko chrbtom k nebu ako zdroju svetla už bolo skoro čierne, viď výklenok hore v stene vľavo a dole dolina nemala k tomu ďaleko. Bolo to dosť pracné skladať tie expozície, išlo oveľmi veľký rozsah svetla a tak to trochu vidno na TK. Som preto šťastný že sa to podarilo vôbec takto.