Červený úsvit

Zobudil som sa dnes ráno na svetlo v spálni. Do čerta!. Zaspal mi ráno kohút. Rýchly pohľad na hodinky - 6:29. To sa ešte dá. Našťastie oblečenie a fotografickú výstroj mám vždy pripravené.

Obliekam sa bežiac po schodoch. Pobozkám Alenku a samozrejme aj Bellu - inak by boli scény. Ulice sú ráno na šťastie prázdne, zázrakom funguje aj zelená vlna. Pod Slavínom parkujem presne o 6:55. Štartujem po schodoch a ... padám. Mramor a sneh nie je vhodná bežecká kombinácia. Beriem to teda po svahu. Keď vybieham hore, slnko akurát začína vychádzať.

Ovládač, dron, mobil ... všetko zapnuté, len nemám obraz. Neriešim kde je problém, hádžem mobil určený na lietanie na zem a zapájam náhradný. Štartujem. Začína sa zdvíhať vietor. Už ako stúpam, točím drona proti vetru, cúvam a rýchlo sa snažím nájsť kompozíciu. Na obrazovke sa zobrazuje varovanie. Silný vietor! Ďakujem, všimol som si aj sám. Cúvam pomalšie, aby nebol náklon príliš veľký a nepodfúklo ma. Mám kompozíciu. Kontrolujem expozičné parametre. Clona f9, ISO 100, čas 1/20. To by šlo. Exponujem. Super! Mám záber. Trochu sa uvoľňujem a spravím ešte pár korekcií v kompozícii a expozícii. Dron stále papuľuje na siný vietor a nebezpečný náklon. Skôr skončím dávam ešte panorámu. Počas fotenia sledujem dron. Je taký naklonený v boji s vetrom, že mu jasne vidím brucho. Skáče vo vetre. Tuším že z panorámy asi nič nebude. Nasmerujem ho do "závetria" pamätníku, a opatrne pristávam. Na zem. Do ruky si netrúfam. Tak sním hádže vietor.

Viem že to tam je a spokojný sa vraciam domov.